Reportáž: Vysokohorský beh cez Klin – musíš byť tvrdý!

Táto reportáž je o krásnom behu s netradičnou a náročnou trasou, ktorý sa po dvojročnej prestávke konal v nádhernom prostredí Západných Tatier.

Ideálny program na nepracovný deň.

Názov podujatia Vysokohorský beh cez Klin dokonalo popisuje, o čo ide. Klin je so svojou výškou 2 173 m výrazným vrcholom týčiacim sa v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Práve na tento piaty najvyšší vrchol pohoria vedie trasa behu, za ktorým stoja športoví nadšenci z Liptovského Hrádku a Pribyliny.

Profil trate

Kým väčšina trailových behov má zvlnený charakter alebo sa preteká len do vrchu, profil trate Vysokohorského behu cez Klin preverí tvoje kvadricepsy obojsmerne. Prvá časť trasy je vertikal na Klin tromi dolinami – Úzkou, časťou Račkovej a Gáborovou. Druhá časť je zbeh celou Račkovou dolinou späť do cieľa.

Úsmev z tváre mi občas zmizol len v náročnom a strmom teréne počas samotných pretekov...

Trasa vedie po značkovaných turistických chodníkoch, ktoré tvorí lesná cesta, lesný chodník, skalnatý a trávnatý hrebeň, miestami exponovaný. S parametrami 22,5 km a 1 350 m spĺňa tento beh kritériá skyrunningu a v minulosti bol zaradený aj do slovenskej skyrunningovej ligy (o lige som tento rok nenašla žiadne informácie, nepodarilo sa mi ani dopátrať, či je asociácia stále aktívna, ale v zozname členov Medzinárodnej skyrunningovej federácie už nefiguruje).

Skyrunning alebo „beh v oblakoch“ je definovaný ako horský beh, pri ktorom sa prekonáva nadmorská výška 2 000 m a aspoň 5 % celkovej vzdialenosti, musí mať sklon 30 % alebo viac.

Atmosféra robí deň

Vysokohorský beh cez Klin je v kalendári tradične naplánovaný na sviatok 15. septembra. Ideálny program na nepracovný deň. Predpoveď počasia bola na tento deň dosť priaznivá, po vlne horúceho počasia prišlo mierne ochladenie, ideálne na rýchly beh. Tento rok sa konal už 16. ročník.


Prezentácia, štart a zázemie pretekárov sa nachádzajú v blízkosti ústia Úzkej doliny v horskom hoteli Akademik. Usmiaty personál a organizátori navodili hneď od rána príjemnú až rodinnú atmosféru, ktorá sa tiahla celým dňom. Úsmev z tváre mi občas zmizol len v náročnom a strmom teréne počas samotných pretekov, ale i tam spríjemňovali chvíle dobrovoľníci a dobrovoľní povbudzovači.

Výstrel z pištole

Ranné slnko navodilo pocit teplého dňa, no pri výklade trate organizátor na vrchole sľubuje len pár stupňov nad nulou, čo na poslednú chvíľu ovplyvnilo dobrovoľnú výbavu niektorých pretekárov. Výstrel z pištole presne o 9:30 rozhýbal 37 bežcov, ktorí sa pred dlhým stúpaním mohli zahriať úvodným zbehom k Úzkej doline.


Táto dolina zavádza názvom, pretože je dosť široká, mierne stúpa a výnimočne sa nájde aj rovinka či kratučký „dolukopec“ na ešte pohodlnom podklade. Aj začiatok Račkovej je relatívne behateľný, tu niekde sa začína formovať poradie.

Okoloidúci turisti prirovnávajú môj štýl k srnke.

Od Koliby pod Klinom už nasleduje len nekompromisný vertikal v technickom teréne, kde sa striedajú singláče s kamenistými úsekmi. Najvyšší bod trasy sa z doliny zdal naozaj vysoko a ďaleko. Na rázcestí pod Klinom sa trasa odkláňa vpravo do Gáborovej doliny a pokračuje až do Gáborového sedla.


Odtiaľ bežíme, resp. skôr kráčame po hrebeni strmo na Klin, je to chuťovka. Slnečné počasie vystriedali oblaky, prevaľujúca sa hmla zvýrazňuje krivky hrebeňa a pretekári na horizonte podčiarkujú ostrý sklon terénu. Takto chrumkavo vyzerajú promo videá zahraničných skyrunningových pretekov a ja to práve prežívam naživo doma. Na hrebeni nie je prílišná zima, hoci spotený bežec v pohybe to asi vníma ináč než fotograf snažiaci sa o akčné zábery či dobrovoľníci, ktorí vytvorili malú občerstvovačku priamo na vrchole a veľmi sa nehýbu.

Už len dolu

Zbeh z Klinu je veľmi technický a vyžaduje si mať to v nohách a plne sa sústrediť. Okoloidúci turisti prirovnávajú môj štýl k srnke. V Račkovom sedle pod vrcholom Končistá sa stáčame vľavo a nasleduje 10 km dlhý zbeh. V hornej časti je stále viac technický, nižšie sa to dá už slušne rozbaliť a ešte zamiešať poradie.

Chce to tiež riadnu výdrž a nepoľaviť. No mňa nikto nenaháňa a ani na dohľad nie je koho naháňať, väčšinu zbehu som prekvapivo strávila sama. Na záver už len výbeh po asfaltke do cieľa, hoci síl ubudlo, adrenalín a strach o udržanie pozície telo ešte prinútia k výkonu.

V cieli

Po dobehu v cieli čakalo pretekárov výborné občerstvenie, top gulášik, skvelé domáce koláčiky aj čapované drinky, posedenie s kamarátmi, ktorí ešte pred chvíľou boli rivalmi. Ocenení boli prví traja pretekári v kategóriách do 40 r., nad 40 r. do 65 r. a nad 65 r., rovnaké kategórie mali dokonca aj ženy. Nikto neodišiel naprázdno, v štartovom balíčku si všetci našli veľmi pekné tričká s logom pretekov.


Hoci počet pretekárov nebol vysoký, konkurencia rozhodne nebola nízka a zapretekať si prišlo niekoľko zvučných mien medzi oboma pohlaviami. Môj výkon a čas 2:50:41 síce stačil na celkové 3. miesto medzi ženami a 1. miesto v kategórii ženy nad 40 rokov, ale určite by sa dal vylepšiť a budem mať ideálnu motiváciu do ďalšieho ročníka. Kompletné výsledky nájdeš na tomto odkaze.

Zhrnutie

• Názov: Vysokohorský beh cez Klin
• Lokalita: Západné Tatry
• Obtiažnosť: 3/5
• Trvanie: 2 – 4 h
• Parametre: 22,5 km/1 350 m
• Typ: trailový beh
• Možnosť parkovania/spoje: Račkova dolina, Pribylina
• Mapka a GPX: Sekcia Výjazdy