Rozhovor: Pavol Porubčan - aké je odbehnúť 360 km a 4 noci nespať?

Volajú ho mimozemšťan, „robocop“. Pri sledovaní jeho výkonov má človek naozaj pocit, že nie je z tejto planéty.

Paľo Porubčan, 52-ročný ultrabežec, ktorý aj v jeho veku dokáže posúvať hranice. Šport ho sprevádza od mladosti, v minulosti spolu s otcom založil a organizoval legendárne preteky Dubnický MTB maratón. Odkedy sa venuje prevažne behu, má za sebou veľa úspešných pretekov na domácej aj zahraničnej scéne. V roku 2020 prešiel Cestu hrdinov SNP za 7,5 dňa, v roku 2021 Rudnú magistrálu (obe v tom čase FKT), v tom istom roku vyhral aj Big Bear"s Backyard Ultra, v roku 2022 dal rekord na Ultralanovke, dosiahol výborné umiestnenia na Lavaredo Ultra Trail, CCC, Mozart 100 a mnoho ďalších.

Začiatkom septembra odbehol multi-day preteky vo švajčiarskych Alpách so šialenými parametrami – 360 km a 26 600 výškových metrov a postavil sa aj na debňu. O tomto dobrodružstve, ale aj o iných vášňach Paľa, sa dočítate v tomto rozhovore.


Pali, prezraď nám, odkedy športuješ a ktoré sú tvoje hlavné aktivity?
Športu sa venujem od detstva a priviedol ma k nemu otec. Na ZŠ som hral pozemný hokej a keď som mal 15 rokov, otec ma zobral na skaly. Odvtedy som spätý s horami, skalami a aktivitami v nich. Aktuálne prevažne behám, všetky vzdialenosti a terény. Ako doplnok v lete cyklistika a lezenie, v zime skialpy a bežky.

Čo bolo impulzom, že si sa preorientoval na ultra behy a čo ťa na nich priťahuje?
Vždy ma lákali extrémne dlhé vzdialenosti pre ich pestrosť a dobrodružnosť. Postupne som predlžoval svoje behy, až som sa odvážil na prvú päťdesiatku. Úplne ma to opantalo a zo svojho kalendára som postupne vyradil krátke, rýchle a asfaltové behy. Ultrabeh nie je len o výkone a rýchlosti, veľkú úlohu zohráva celková odolnosť, hlava, do pretekov vstupuje veľmi veľa rôznych faktorov a prekážok, ktoré treba zvládnuť. Ultra je preto omnoho komplexnejší a pestrejší druh behu.

Tvoje tréningy sú dosť náročné a objemovo prevyšujú bežných amatérskych športovcov. Aký máš týždenný tréningový harmonogram?
V bežnom týždni sa snažím odbehnúť 100 až 130 km. Behám 6 dní v týždni s tým, že jeden z behov je dlhý, okolo 30 – 40 km. Do tréningu sa snažím vkladať aj rýchlejšie tempové a intervalové behy. Behám veľa v kopcoch, nech si zvykám na prevýšenie. Tréning vždy prispôsobujem pretekom, na ktoré sa pripravujem.


Poďme k pretekom SwissPeaks 360, kde si dosiahol krásne umiestnenie, celkovo 17. pretekár a 2. miesto vo vekovej kategórii. Čo ťa zvábilo k tomuto konceptu, kde bežíš niekoľko dní v ťažkom horskom teréne s minimom spánku?

Počas takto dlhých pretekov si prechádzate mnohými krízami, treba vedieť rozpoznať, kedy vás len pokúša vaše slabšie ja, a kedy ide o reálny problém.

Prvýkrát som tento koncept vyskúšal minulý rok na pretekoch Tor des Géants® (330 km/24 000 m) a bol som uchvátený, čo všetko môžem zažiť počas niekoľkých dní. SwissPeaks sú moje druhé preteky tohto druhu, kde som už išiel so skúsenosťami z TOR. Aj tu šlo o čistú komprimáciu mega zážitkov a dobrodružstva, z ktorých potom žijem ešte niekoľko týždňov. Neviem to presne popísať, ale po takýchto pretekoch máte pocit, že ste sa posunuli na inú úroveň bytia. To, čo ste zažili a prekážky, ktoré ste prekonávali, vás v konečnom dôsledku veľmi mentálne posilnia.

Ako prebieha príprava, čo všetko musí človek natrénovať, aby takto dlhé preteky zvládol?
Príprava zahŕňa viaceré faktory. Treba adaptovať svaly a kĺby, aby vydržali dlhodobé zaťaženie s veľkým prevýšením. Tomu napomáhajú veľmi dlhé behy v technickom teréne s dlhými výšľapmi a zbehmi. Ďalej treba mať dokonale otestovanú výstroj, na ktorú sa viete v teple, daždi, pri snežení alebo silnom vetre stopercentne spoľahnúť.

Pri tréningoch som hľadal vhodnú obuv, bežeckú vestu, testoval paličky, navigáciu. Nesmieme zabudnúť ani na dopĺňanie energie a minerálov, treba zistiť, ako sa stravovať kaloricky výdatne, čo zvládne stráviť žalúdok, keď počas behu je všetka krv v nohách. Trénoval som prevažne vo Vysokých Tatrách a niekoľko týždňov som strávil aj v Alpách.


Čo ti bežalo hlavou počas pretekov a mal si aj nejaké krízy?
Počas takto dlhých pretekov si prechádzate mnohými krízami, treba vedieť rozpoznať, kedy vás len pokúša vaše slabšie ja, a kedy ide o reálny problém. Na trati som dosť veľa prehodnocoval, prečo to vôbec robím a či to stojí za to. No zvyčajne po každej kríze príde fáza, kedy sa mi beží veľmi dobre. Často stačí len doplniť energiu alebo tekutiny, prípadne schladiť organizmus.

Veľa ľudí si nevie predstaviť beh v noci. Aké to je?
Ľudia si myslia, že beh v noci je orientačne náročný. Faktom však je, že trať je značená odrážkami, čiže nájsť cestu v noci je mnohokrát jednoduchšie ako cez deň. Nevýhodou nočného behu je, že nevidíte a nevnímate naplno okolitú prírodu, jediné, čo vidíte, je kužeľ svetla vlastnej čelovky a obrysy hrebeňov hôr. Na druhej strane má noc príchuť magického tajomstva, až napätia, ktoré ma záhadne priťahuje.

Prvá noc bez spánku sa dá prežiť, noc druhá je už výzva, začínajú sa objavovať prvé vizuálne halucinácie a déja vu.

Mal si vopred premyslenú taktiku? Asi na tom záleží, keďže až 42% bežcov preteky nedokončilo...
Taktika bola jasná, prvú polovičku ísť pomaly a brzdiť sa, s pretekaním začať v druhej časti. Realita bola, žiaľ, iná, nechal som sa strhnúť atmosférou, čo spôsobilo veľké krízy v strednej časti trate, ako nechutenstvo, bolesť brucha. Našťastie po odznení som bol schopný ešte plnohodnotne pretekať. Správna taktika je naozaj dôležitá, keď nemáte disciplínu, preteky sa môžu zmeniť na tŕnistú cestu.


Ako sa na takýchto pretekoch stravuješ?
Na občerstvovačkách som sa snažil jesť čo najviac prirodzenú stravu, varené jedlo, sacharidovo-bielkovinové. Keď bežím niekoľko dní, nedokážem dlhodobo pojedať len energetické tyčinky a gély, ktoré síce veľmi rýchlo doplnia energiu, ale po 12 hodinách vám už idú hore krkom.

Na life basoch (LB), ktoré sú akýmsi zázemím pretekára, kde je dovolená podpora, má tam batoh s vecami, miestnosť na spanie atď., som mal tento rituál: najesť sa, umyť a ošetriť nohy, dať krátky spánok, znovu sa najesť, doplniť výbavu a čo najskôr vybehnúť. LB sú veľmi nebezpečné, máte chuť tam zostať navždy, práve tu treba mať veľkú vôľu, keď vyrazíš sám a unavený do tmy a chladu.


Preteky si dokončil za necelých 4,5 dňa. Koľko spánku si si počas nich doprial?
Ak sa chceš na pretekoch tohto typu umiestniť na popredných pozíciách, musíš spať minimálne, t.j., neustále balancuješ na hranici minimálne potrebného spánku. Prvá noc bez spánku sa dá prežiť, noc druhá je už výzva, začínajú sa objavovať prvé vizuálne halucinácie a déja vu. Vtedy pomôže aspoň krátke zdriemnutie. Nedostatok spánku sa postupne kumuluje a v závere pretekov začínaš cítiť problém s koncentráciou, pomalšou artikuláciou a reakciou. V súčte som spal niečo cez 5 hodín, zložených z 30 až 90-minútových spánkových blokov. Celkovo som pretekal 107 h a 21 min.

Prezraď čitateľom tvoje plány na ďalší rok. Máš nejaké špeciálne ciele?
V prvej časti sezóny by som sa chcel trochu zrýchliť a absolvovať niekoľko sky maratónov. Druhá časť je otvorená podľa toho, či ma vylosujú na UTMB. Každopádne to bude niečo dlhé vo veľkých horách.


Na záver ťa poprosím o tri tipy, ktoré môžu pomôcť bežcom, ktorí o ultra zatiaľ iba uvažujú:

• Bežecký objem zvyšujte postupne, aby si kĺby a šľachy zvykli na dlhodobú záťaž.
• Snažte sa byť konzistentní bez dlhodobých výpadkov v tréningu.
• Striedajte rôzne typy obuvi, aby sa nohy nepreťažovali stereotypnými pohybmi.
• Bonusová rada: Striedajte behy v skupinke a osamote. Tréning má byť aj o srande a vzájomnom súperení, ale človek si musí zvyknúť aj na samotu.

Ďakujem za rozhovor! Ak by ste si chceli prečítať aj iné Paliho príbehy, pozrite si jeho blog.