
Rozhovor: Peter Fraňo – keď sa skĺbi talent s tvrdohlavosťou
Meno, ktoré netreba veľmi predstavovať. Peter Fraňo rezonuje v ušiach trailových bežcov nielen na Slovensku, ale aj vo svete.
Keď ho prestal baviť futbal, začal chodiť na kopec za domom. Namiesto sezónneho skipassu si kúpil skialpový výstroj a halovky z futbalu mu poslúžili na prvé behy. A postupne sa z kopca za domom prepracoval až medzi svetovú elitu.Peťo aktuálne behá za taliansku značku Scarpa. Na konte má niekoľko hodnotných výsledkov zo svetových podujatí, 3. miesto na majstrovstvách sveta, 7. miesto na majstrovstvách Európy. A tento rok ich pretavil do kovu aj na najprestížnejších ultra pretekoch UTMB a na trati CCC dobehol ako druhý pretekár.
Mala som česť vyspovedať tohto milého mladého chalana, na ktorom si okrem výsledkov všetci vážia aj jeho skromnosť, a priniesť vám kúsok jeho sveta.

Ahoj Peťo, začnem obligátnou otázkou. Koľkokrát v týždni behávaš?
To závisí od ročného obdobia. Keď som v príprave, každý deň a aj dvojfázovo. Teraz na jeseň tak 4 - 5x do týždňa, v zime približne dvakrát do týždňa. Mení sa to.
Čo všetko obnáša práca profesionálneho športovca?
Pojem profesionálny športovec nemám veľmi rád, lebo neviem, čo to znamená. Nemám trénera ani agenta či manažéra, nemám fyzioterapeuta, všetko si riešim sám. Neviem teda, či som profesionálny športovec. Šport je jedna z mojich profesií, no hocikto môže dať v práci výpoveď a venovať sa len športu. Občas sú sústredenia kvôli sponzorom, ale to nepovažujem za povinnosť. Je to skôr radosť, že tam môžem ísť a trénovať na iných miestach. To sú také príjemné povinnosti.

Si z Brezna, odkiaľ pochádza dosť veľa kvalitných outdoorových športovcov, bežcov aj skialpinistov, čím je to? Máte tam niečo špeciálne, klub alebo komunitu, ktorá ťahá mládež za športom a do hôr?
Nič tu nie je, čiže asi nič iné ako šport sa robiť nedá. Je tu jeden kopec za mestom, tak všetci chodia tam. Nie sme veľmi komunitní. Ja som začal ako totálny samorast. Predo mnou boli Miro Leitner a spol., ale to bola iná generácia, ktorú som nezachytil. Začínal som úplne sám. Teraz sa to celkom rozbehlo a je nás tu viac, ale aj tak každý trénuje sám.
Ak to zhrniem, v Brezne si nemal čo robiť, tak si začal chodiť aj ty na ten kopec, kde všetci a začalo ťa to baviť. Ale čo bolo podnetom, že si z futbalového ihriska prešiel do hôr?
Futbal ma prestal baviť. A k horám som bol vedený odmalička. Otec bol dobrovoľný člen Horskej služby, robil na Chopku vlekára, čiže v sobotu bol futbalový zápas a v nedeľu hory. V lete turistika, v zime lyžovanie, mávali sme sezónky.
No raz som si namiesto sezónky kúpil skialpovú výbavu a začal som skialpovať, páčil sa mi ten pohyb v horách. A z futbalu som bol zvyknutý na nejakú pravidelnosť. Tréningy sme mávali každý deň, potreboval som sa teda niekde vybiť. A halovky, čo som mal ako futbalista, s tými sa tu veľa robiť nedalo, len behať. Tak som začal skialp kombinovať s behom.
Zmení sa nejako nastavenie a vzťah k športu, keď už to nie je len voľnočasová aktivita, ale niečo, čo ťa začína živiť? Keď človek preteká sám za seba a keď má sponzorov?
U mňa sa to nastavenie ani vzťah nejako nemení. Stále to robím hlavne preto, že to mám rád. Určite nie pre peniaze alebo slávu. A keď ma to prestane baviť, tak s tým seknem a bude mi jedno, či mám nejakého sponzora alebo nie.
Vyštudoval si trénerstvo a trénerské služby aj ponúkaš. Tréning, stratégiu počas pretekov, dopĺňanie energie, to všetko si nastavuješ sám či máš aj poradcov?
Vzdialenosť ani výškové metre nenaháňam.
Dá sa povedať, že 99 % všetkého si plánujem sám. Počas štúdia som sa radil na fakulte s rôznymi odborníkmi a posledný rok som začal viac riešiť svoj krvný obraz a výživu. V tom som zatiaľ len v začiatkoch. Neviem všetko, takže stále sa radím aj s odborníkmi.
Čo podľa teba predurčuje bežca, aby mohol bežať ultra a byť v ňom dobrý? Ako si sa k tomu prepracoval ty?
Odbehnúť ultra vzdialenosť podľa mňa dokáže každý, nie je to nič špeciálne. Ale je dôležité, aby človek bol vytrvalý. Nielen byť vytrvalostný typ, ale robiť to, čo začal dostatočne dlho a cieľavedomo. A byť aj tvrdohlavý, vtedy sa dá všetko.
Ja som do 18-tich rokov hrával futbal. Potom som skúsil také klasické dedinské behy a behy do vrchu. Prišiel som na to, že nie som veľmi rýchlostný typ. Lebo čím to bolo dlhšie, tým som sa cítil lepšie. Aj výsledky boli lepšie, lebo dlhšie behy robí menej ľudí. Už som zrazu nebol napr. 85., ale 32.
Trénuješ aj rýchlosť aj vytrvalosť? Je vôbec nutné trénovať rýchlosť pre behy 100 km a viac?
Jasné, bez rýchlosti to nejde. Všetci a všetko sa zrýchľuje. Každý je iný a možno niekto dokáže vyhrať MS aj bez rýchlostných tréningov. Ale za mňa je rýchlosť určite nevyhnutná a zároveň je to aj dobré spestrenie tréningov.
A čo sa týka objemov, sú pre teba dôležitejšie kilometre alebo výškové metre?
Ani jedno. Ak si mám vybrať jednu metriku, tak čas. Aj to veľmi závisí od obdobia. Vzdialenosť ani výškové metre nenaháňam. Nepozerám sa na to, koľko som nabehal a je mi jedno, že to nevyzerá pekne na Strave v grafe. Tréningy by mali splniť svoj účel, to je dôležité. Neriešim ani, či to bude na rovine, alebo či v ďalšom týždni odbehnem o polovicu kilometrov menej.
Spomenul si účel, ktorý majú tréningy spĺňať. Čo to znamená v praxi?
Keďže viem, na čo sa pripravujem, viem, čo mám trénovať. Napíšem si, aké tréningy chcem absolvovať v nasledujúcich 2 až 4 týždňoch, aby to malo nejakú postupnosť. Neriešim, aké čísla vyjdú na záver a koľko odbehnem kilometrov. Základ je mať cieľ, kam má tréning smerovať.
Behávaš aj skyrunning, no viac ti sedí ultra. Nemáš ale pocit, že ultra ťa spomaľuje?
Ultra vzdialenosti sú pre mňa prioritnejšie, ale je fakt, že ma to spomaľuje. Po ultra behoch už človek nie je schopný ani absolvovať rýchlostné tréningy v takej kvalite ako predtým. A už vôbec nie v tej istej sezóne odbehnúť aj kratšie rýchlejšie preteky tak, aby bol spokojný.
No mám to naopak, nebehám ultra, aby som podával výkony na skyrunoch, ale behám skyrunning, aby som mal aspoň nejakú rýchlosť. Zjednodušene povedané, vďaka kratším pretekom sa mi zdá na ultra tempo pomalšie.
Aká dlhá je tvoja preteková sezóna v rámci roka? Máš čas si aj oddýchnuť, dať si pauzu?
Bežecká sezóna mi začína, keď sa roztopí sneh, takže apríl - máj. Končí podľa toho, ako som unavený. Tento rok som mal asi 11 bežeckých pretekov a podobné číslo aj v skialpe. Tam je to iné v tom, že skialpové disciplíny sú výrazne kratšie, teda nie je problém pretekať aj viac dní po sebe.
Veľa prechádzam do chôdze, celé to nebeží nikto.Jeseň je väčšinou oddychovejšia. Prechod zo zimy do leta je plynulý, rovno zo zimnej skialpovej sezóny prechádzam do letnej bežeckej. No na jeseň výrazne zvoľním. V októbri alebo novembri mávam aj 2 týždne voľno. Podľa toho, ako sa cítim.
Preteky a sezónne ciele si vyberáš sám alebo je to tímová záležitosť?
V plánovaní sezóny mám voľnosť a viac-menej si plánujem podľa seba. Všetci ale vieme, že veľké preteky ako UTMB a podobne sú dôležité pre športovca aj pre sponzorov.
Poďme si zbilancovať sezónu 2024, ktorú si mal z pohľadu nás divákov veľmi úspešnú. Ako to vidíš ty, vyšli ti všetky plány a ciele?
Hlavnými cieľmi pre mňa boli majstrovstvá Európy a CCC, tie sa podarili. Ale s ostatnými výsledkami som nebol úplne spokojný a očakávania boli väčšie. Na oko to možno vyzerá ako dobrá sezóna, ale ja som perfekcionista. Chcel by som to mať stále lepšie. Pocitovo to bola skôr zmiešaná sezóna. Oveľa viackrát som prehral ako vyhral. Občas sa mi podarí nejaký dobrý výsledok, ale aj to som druhý, teda prvý, čo prehral.
Na CCC si podal fantastický výkon, ešte raz gratulujem. Ako tie preteky prebiehali, behalo sa ti ľahko, či boli aj krízy?
Krízy sú na ultra vždy, ale behalo sa mi super, bol som dobre pripravený. Už pár týždňov pred CCC som sa cítil v životnej forme. Bol to jeden z tých dobrých dní.
Tesne pred pretekmi sa ako cítiš, mávaš predpretekový stres alebo rituál?
Stres pred pretekmi nemávam, nikdy som nebol v pozícii favorita alebo niekoho, kto musí niečo dokázať. Ak niečo riešim, tak stravu. Už niekoľko rokov raňajkujem tú istú kašu, lebo mi to funguje. Preteky štartujú v rôznych častiach dňa, skoro ráno, poobede, večer, tak nech to je jednoduché na prípravu a môžem to zjesť v aute, hoteli. Odpadá stres, že sa to nedá vyrobiť alebo kúpiť tam, kde práve som.
Na ultra behoch je veľmi dôležité dopĺňanie energie. Ako si fungoval na CCC, kde bolo dosť teplo, musel si improvizovať? Mal si aj presne stanovený čas, ktorý môžeš obetovať občerstvovačkám?
Čas nie, skôr som sa snažil na občerstvovačkách nepanikáriť, aby som na nič nezabudol. Neponáhľal som sa, mal som všetko vopred naplánované a vyrátané, koľko a kedy dopĺňať. Lebo dopĺňanie energie je na ultra alfa-omega.
Kvôli teplu som prispôsobil pitný režim aj intenzitu. Cez obed som úmyselne spomalil, aby som sa toľko nepotil, aby som aj v tom teple dokázal prijímať kalórie, ktoré som si naplánoval. A aby som vládal aj v závere.
A čo sa týka stravy v bežné dni, sleduješ, koľko čoho prijmeš, bielkoviny, sacharidy? Musíš sa v niečom obmedzovať?
Ako som spomínal, tento rok som začal viac riešiť výživu, tak som si začal počítať príjem kalórií... vydržalo mi to dva dni. V podstate jem všetko, na čo mám chuť a hlavne v príprave sa nijako neobmedzujem. Tam je za mňa najdôležitejšie pokryť kalorický deficit spôsobený tréningami.
Ja som ešte 100 km neodbehla, ale pre predstavu, ako to funguje u tých najlepších, prechádzaš občas do chôdze alebo to fakt celé bežíš? Všimla som si, že tento rok si mal prvýkrát paličky, prečo?
Veľa prechádzam do chôdze, celé to nebeží nikto. Od určitého stúpania je chôdza efektívnejšia ako beh.
Paličky som mal aj na MS minulý rok polovicu trasy, potom som ich zahodil. Trend je ale taký, že všetci ich používajú. Veľa som s nimi tento rok trénoval, aby som sa s nimi skamarátil. CCC som bežal predtým dvakrát bez paličiek a bol som asi jediný v top 20, kto ich nemal. Neviem, či ovplyvnili tohtoročný výsledok, ale bežalo sa mi s nimi dobre.
Tvoja taktika na pretekoch je neprepáliť prvú časť a rozbaliť to v druhej polovici. Čo ti vychádza, v závere obiehaš a nie si obiehaný. Máš vopred stanovený cieľ v podobe umiestnenia alebo času, za ktorý chceš dobehnúť, či je to len o pocitoch?
Umiestnenie vôbec neriešim, neviem ovplyvniť, kto na preteky príde. Robím si predikciu, za koľko by som to chcel odbehnúť, ale hlavne v ultra sa toho skalopevne nedržím. To by zle dopadlo, keby som už po hodine videl, že som pomalší, než som chcel byť. Mám to skôr ako takú schému, aby som vedel, koľko energie a gélov si so sebou zobrať.
Pomalšie začínam preto, lebo rýchlejšie mi to nejde. Na štarte sú niektorí ľudia premotivovaní. Potrebujú pozornosť alebo si filtrujú stres, a dokazujú si v prvej hodine, akí sú dobrí a ako im to ide. Ja ten stres nemám a viem si ísť svoje od začiatku. Som zástancom toho, že čo najkonštantnejší výkon je najlepší výkon. Také výkyvy, že prvú hodinu ideš príliš rýchlo a potom posledné 2 hodiny do cieľa už iba kráčaš, lebo nevládzeš, nie sú dobré.

Boli aj preteky, ktoré si nedokončil alebo ti nevyšli úplne podľa predstáv?
V tejto komunite sa často tvárime, že všetko vieme. Ale nie je hanba povedať, keď niečo neviem.Väčšina pretekov mi nevyjde podľa predstáv. Boli aj také, čo som nedokončil, v podstate asi každý rok. Veľakrát to boli faktory, že som spravil nejaké chyby. V začiatkoch napríklad nové tenisky, ktoré neboli vytlačené. Alebo sa chodievalo na turistiku či vynášky pred pretekmi a bol som unavený už na štarte. No myslím, že sa nikdy nestalo, že by som nedokončil kvôli zraneniu. Skôr tie školácke chyby, že som niečo podcenil.
Haha, ty si si niekedy obul na preteky úplne nové tenisky?
Boli aj také preteky. V začiatkoch som si myslel, že teniska ako teniska. Tak som si zobral nové a potom som si musel sadnúť na skalu a vyzuť sa, lebo ma všetko pálilo.

Keďže nemáš tím ľudí, ako si zabezpečuješ regeneráciu? Aj ako tréner určite považuješ za dôležité po behu postrečovať, pouvoľňovať svaly.
Posledné dva roky sa snažím pravidelnejšie chodiť do wellness a občas k fyzioterapeutovi, ale v tejto oblasti mám určite ešte priestor na zlepšovanie. Strečing, valec a podobné veci samozrejme robievam, bez toho by som už asi nebol schopný behať.
Zmenilo sa niečo po tvojom druhom mieste na CCC? Prišli nové ponuky, noví sponzori?
Musel som odmietnuť asi o 2 rozhovory viac, to je celé. Ostatné veci sa zatiaľ nezmenili, možno to chce viac času. Vyvíja sa to a o rok budem vedieť zbilancovať, či sa niečo zmenilo.
Za pretekmi si precestoval veľa krajín. Ktorá na teba zapôsobila najviac a kde by si sa rád vrátil?
Chamonix mi prirástlo k srdcu, asi aj preto, že sa mi tam vždy ako-tak darilo. Ale aj preto, že to je pekné miesto. Tento rok som bol prvýkrát v Dolomitoch, a tam sa mi fakt páčilo, tam sa chcem vrátiť.
Nedávno som sa vrátil z Ázie, ale tam by som už asi behať nešiel. Kvôli podmienkam. Je to tam diametrálne odlišné. Človek sa adaptuje na časový posun a teplo, ale asi sa na to nikdy neaklimatizujeme. Hlavne, keď žiješ celý život v Európe a funguješ v horách ako Tatry, Alpy. Asi zostanem pri tomto, čo nám je bližšie.
Na tých veľkých pretekoch svetových rozmerov sa dajú aj nadväzovať priateľstvá? Že napríklad si pokecáš s Kilianom a on ťa potom pozve do Nórska? Máš s nejakým „eliťákom“ bližší vzťah?
Ja som introvert, veľa toho nenarozprávam s nikým alebo len „small talk“, žiadna hlboká debata. Na štarte a v cieli sa kamarátstva ani nenadviažu. Skôr niekde pomedzi preteky, napr. na sústredení, kde spolu trávime viac času.
Jedna z cien na CCC pre teba bola pozvánka na stomíľovku Western States 2025. Prezradíš nám, či si sa ju rozhodol akceptovať a skúsiš novú výzvu?
Akceptoval som a skúsim. Už som to zaplatil.
Počkaj, dostal si vstupenku, ktorú si musel zaplatiť?
Áno, tým, že je to non-profit event, tzn. že nikdy nie sú v pluse, všetko si človek musí platiť. Len nemusím ísť do lotérie, mám miestenku, ale všetko ostatné musím platiť.
Takže Western States bude tvojím hlavným cieľom na rok 2025. Alebo sa chystáš aj na CCC, prípadne na Lavaredo?
Western States je taká skôr najväčšia výzva, lebo nikdy som nebežal 100 míľ. Takže toto a majstrovstvá sveta budú mojimi cieľmi v 2025. Na CCC sa budúci rok nechystám. Nemám motiváciu a každý by očakával, že už musím vyhrať. Tak to jeden rok nechám plávať. Na Lavaredo nejdem, lebo termín sa kryje s Western States. Tam môžem ísť o rok.
Peťo, ďakujem ti veľmi pekne za rozhovor, vážim si, že si si našiel čas. Prajem ti, aby ťa beh stále bavil a napĺňal. A hlavne, aby ťa obchádzali zranenia. Budeme ti fandiť na ďalších pretekoch a držím palce, aby sa ti pozitívne vyvinuli aj nové príležitosti, určite si to zaslúžiš.
Na záver by som ťa ešte chcela poprosiť o jednu radu pre našich čitateľov. Čo by si odporučil bežcom, ktorí narazili na strop a nedarí sa im už napredovať a posúvať?
Nech sa spýtajú na radu toho, kto o tom niečo vie, komu veria. V tejto komunite sa často tvárime, že všetko vieme. Ale nie je hanba povedať, keď niečo neviem. Je to ako s autom alebo mobilom, keď sa pokazia, idem do servisu. Nikto si ich nebude opravovať sám, ale s vlastným telom to skúšame.