Wadi Rum - lezenie na pieskovcových vežiach uprostred púšte v Jordánsku

Jordánsko ponúka okrem turisticky známeho Mŕtveho mora a kamenného mesta Petry aj unikátne lezecké zážitky v púšti Wadi Rum na juhu krajiny.

Dedinka Rum je poslednou obývanou oblasťou v tejto púšti. Dávne civilizácie tu sídlili už od nepamäti a v neskoršom období oblasť osídlili miestne kmene beduínov. Tí hľadali cesty v masívoch pieskovcových veží pri love zvierat a zbieraní liečivých rastlín.

Pre lezcov začala byť oblasť zaujímavá až v roku 1984, keď sa štvorica lezcov (Howard, Baker, Taylor a Shaw) vybrali na návštevu do Jordánska. Filmové výhľady, kvalita skaly a priateľská atmosféra domácich sa spojili a Wadi Rum sa stal navštevovanou lezeckou lokalitou. Za menej ako 10 rokov tu lezci z celého sveta spravili viac než 300 ciest, no ani zďaleka nevyčerpali potenciál tejto oblasti.

Kam letieť, s kým letieť a čo si zobrať

Do Jordánska (hlavného mesta Ammánu alebo do Aquaby) sa dá letieť nízkonákladovými spoločnosťami z Viedne, Budapešti a Prahy. Odtiaľ už lokálnou dopravou, taxíkom alebo požičaným autom priamo do dedinky Rum.


V dedinke Rum nájdeš na bežný lezecký výlet všetko, čo treba - niekoľko potravín, kaviarní, stánok so suvenírmi aj reštaurácie. Možností ubytovania je viac než dosť a miestni ti radi poradia typy na výlet, reštauráciu, odvoz alebo sami uvaria. Zvážiť dopredu treba výber hotovosti, keďže v dedine je jeden bankomat so striedavou funkčnosťou.

Lezú sa tu prevažne viacdĺžkové tradičné cesty - nutnosť pracovať na štandoch a zakladať vlastné istenia. Aj napriek tomu, že ide o pieskovcové útvary, tvrdosť skaly dovoľuje zakladanie železných istení - friendov a vklínencov.

Prípravy, plánovanie a logistika

Od kúpy leteniek máme v hlave rozbehnuté plánovanie. Vďaka kamarátom, ktorí pred zimou každý rok utečú za lezením do Wadi Rumu, dostávame telefonický kontakt na miestneho beduína. Pri cestovaní vždy preferujeme miestnu autentickú skúsenosť pred komerčnými cestovnými agentúrami alebo hotelmi a v tomto bolo ubytovanie u Saleema zásahom do čierneho.


Priamo u seba doma ponúka ubytovanie aj stravu, na WhatsApp-ové správy odpovedá spoľahlivo a zaručí nám, že po príchode do Wadi Rumu už okrem lezenia nemusíme riešiť nič iné.


Leteli sme z Viedne do hlavného mesta Ammán, takže poslednou záležitosťou v prípravnej fáze bolo zabezpečiť presun do Wadi Rumu. Na výber máme autobus z centra Ammánu, taxi služby alebo požičanie auta. Rozhodujeme sa pre auto kvôli flexibilite, prípadným výletom alebo zastávkam počas cesty aj cenovej dostupnosti.

Tri - dva - jedna - výlet začína

Nástupy sú vo Wadi Rume ako za odmenu - krátka prechádzka po rovine a do pol hodiny už vyberáme materiál na lezenie.

Ranný let z Viedne o 7:00 znamená, že z Bratislavy vyrážame veľmi skoro ráno. Po 3 hodinách v lietadle vystupujeme na letisku v Ammáne o 13:15 miestneho času (časový posun 2 hodiny). Nasledujú povinné byrokracie - víza, SIM karta (roaming by bol veľmi drahou možnosťou), výber hotovosti a vyzdvihnutie auta z požičovne na letisku. O 14:30 už sedíme v striebornom Nissane a zadávame do navigácie Wadi Rum. Tá nám dáva veľmi jednoduché inštrukcie - 250 km rovno po Desert Highway a potom doľava ešte ďalších 20 km. Môžeme vyraziť.

Keď vravíme o Desert Highway, treba zľahka zmeniť očakávania od diaľnice. Za zmienku stoja obchodíky s ovocím, kávou a čajom na krajnici, prípadné autá v protismere a zákerné spomaľovače pri prejazde cez mesto. Prvé hodiny je cesta veľmi jednotvárna a okrem občasných pastierov oviec sa nič dramatické vidieť nedá. Po asi troch hodinách sa na obzore začínajú dvíhať hory. Spolulezec Maroš sa chopil úlohy kameramana, fotografa, DJ-a aj navigátora, takže šoférovanie prebehlo hladko.

So západom slnka sa blížime k Wadi Rumu a pamäte našich telefónov sa plnia fotkami ako z filmov. Vysoké červené pieskovce, západ slnka a prázdna krajina. Sami neveríme, že zajtra tu naozaj budeme liezť.


Po príjazde do Wadi Rumu je potrebné zaplatiť jednorazové vstupné do chránenej oblasti (5 JOD na osobu). Na záchytnom parkovisku kontaktujeme Saleema, ktorý nás odnaviguje až k sebe domov.

On a jeho rodina nás privíta typickým beduínskym čajom, za ktorého obsah cukru by sa nemusela hanbiť ani Coca Cola, ohníkom za domom a kráľovskou porciou večere. Saleem má 12 detí, z ktorých najmladšie tri nám poukazovali všetky zákutia domu aj domáce zvieratá. Raňajky dohodneme so staršou dcérou Saleema na 7:00 a ukladáme sa spať.

Špárové lezenie a prvé kroky na Jordánskom pieskovci

Po bohatých raňajkách a dennej dávke cukru v beduínskom čaji hádžeme na chrbát batohy a vyrážame pod stenu. Nástupy sú vo Wadi Rume ako za odmenu - krátka prechádzka po rovine a do pol hodiny už vyberáme materiál na lezenie. Ako prvú sme zvolili cestu na Black Tower s názvom Black Magic. Začíname radšej pozvoľna, otestovať obtiažnosť, orientáciu a celkové podmienky. Zrána je stena na slnku a potíme sa aj v krátkom rukáve, no okolo obeda už v tieni rozmýšľame aj nad prioblečením ďalších vrstiev.


Cesta má špárový charakter, 10 dĺžok a je obtiažnosti 5c. Vo väčšine ciest vo Wadi Rum ide o tradičné lezenie po vlastnom istení, ale vďaka špárovému charakteru línií nie je núdza o zakladanie. Štandy majú obvykle aspoň orientačne nejakú tú skobu alebo nit.


Po 10 dĺžkach sme na vrchole a vychutnávame si panorámy, ktoré sa nám otvárajú. Stenou zlaníme a spokojní sa vraciame na večeru k Saleemovi. Prvý deň stál za to.

Tradičná cesta Hammads Route - povinný zážitok prvej návštevy

Čerešničkou na torte je, samozrejme, doliezť až na samotný vrchol Jebel Rum, najvyšší bod v okolí Wadi Rumu. Lezenie vždy v nejakej časti steny skončí a je potrebné na vrchol prísť jednoduchším terénom a následne z neho zostúpiť. Keďže zostup je orientačne veľmi náročný, odporúča sa v rámci oddychového dňa absolvovať túru zostupovkou hore aj dole. Je to zároveň prvá a teda aj obtiažnosťou najjednoduchšia cesta na vrchol.

Ocitli sme sa ale v labyrinte pieskovcových kôp...

Od viacerých známych som počula dôležitú radu - hlavne si nezabudnite čelovky. Bolo mi jasné, že z nich hovoria skúsenosti a dobrodružstvá, pravdepodobne bez čeloviek. Túra podľa sprievodcu nemá trvať viac ako 2 - 3 hodiny, ale bolo nám jasné, že tam bude nejaký zádrheľ.

Večer študujeme všetky dostupné materiály, fotky, popisy, mapy a pre istotu posúvame aj raňajky na 6:00. O siedmej už vychystaní kráčame za prvého svetla k nástupovému žľabu. Berieme so sebou aj lezecký materiál, keďže zopár úsekov treba aj zaistiť a cestou nadol sa zlaňuje. V pamäti mi utkvel aj odhad kamaráta Mária - „Išiel som to sólo v topánkach s ťažkým batohom a trvalo to do dvoch hodín.” Niečo mi vraví, že to nebude náš prípad.

Po nástupovom žľabe sa odbočuje policou, kde sa začíname istiť. Po hodine lezenia prídeme na vrchol piliera. Mário už by bol skoro na vrchole, prebehne mi hlavou. My sa ale vrháme do tunelov kaňonu Great Siq. Z nich sa lezie smerom na vrchol hory systémom špár a kútov.


Po dolezení na tzv. Hammads Domes zbalíme lezecký materiál. Odtiaľto to už má byť iba chodecký terén značený „mužíkmi”. Pri plánovaní túry sme sa domnievali, že táto časť už bude krátky chodník až hore. Ocitli sme sa ale v labyrinte pieskovcových kôp, pomedzi ktoré sme si najbližšie 3 hodiny razili cestu na samý vrchol.


Na vrchol sme sa prebojovali niečo pred 15:00, slabých 7 hodín od nalezenia a obom nám je jasné, že čelovky treba mať pripravené. Našťastie cesta nadol bola oveľa jednoduchšia a krátko po zotmení dozlaňujeme naspäť do nástupového žľabu. Celodenná túra na oddychový deň je za nami.

Túra Hammads Route očarí svojou komplexnosťou, orientačnou náročnosťou, výhľadmi aj dĺžkou. Oplatí sa ju nepodceniť, zobrať veľa vody, trpezlivosti a, samozrejme, čelovky.

Čo cesta - to nový zážitok

Počas piatich lezeckých dní vo Wadi Rume sme okrem spomínaných dvoch ciest nazreli každý deň do jednej alebo dvoch ďalších. Či už to boli typické špáry a kúty, širočiny, komíny, alebo aj stenové lezenie, každá dĺžka mala niečo do seba.


Raz sme testovali svoj „morál” v neodistiteľných platničkách, neskôr bojovali s technikou špárového lezenia a keď sme sa snažili ujsť obtiažnostne náročnejším špáram, zistili sme, že ani širočiny za 5a tu nie sú zadarmo.

Zhrnutie - prvá, no rozhodne nie posledná návšetva

Náš krátky predvianočný výlet do Wadi Rum rozhodne splnil očakávania. Už počas výletu spoločne hľadáme termín, kedy sa sem vrátime. Oblasť ponúka obrovské možnosti tradičného (prevažne) špárového lezenia v obtiažnostiach od približne 5c do 8a (zatiaľ).

V oblasti každoročne pribúdajú nové cesty (niekedy aj športového charakteru). Počas nášho výletu sme sa zamerali na steny najbližšie dedine Rum. Po pár minútach jazdy púšťou (dá sa objednať taxi u miestnych v dedine) sa ale možnosti naďalej rozširujú a počas dlhšej návštevy sa oplatí obzrieť aj tie.