Krasín - malebný okruh s kopou zaujímavostí
Máte radi túry, kde idete celý čas vo vláčiku a na vrchole čakáte večnosť, aby ste si mohli spraviť fotku? My veru nie.
Štartujeme v Dolnej Súči - Krasín alebo Krásin?
Ako neznalí miestneho terénu nechávame s manželkou auto na parkovisku pred hostincom Trúnek na námestí v obci Dolná Súča, odkiaľ sa vydávame pekne po vlastných po asfaltovej ceste hore kopcom okolo miestneho kostola sv. Alžbety Uhorskej až na začiatok náučného chodníka.Z námestia vlastne začína aj turistické značenie (bielo-zelená diagonálna značka) a nájdete tu aj prvú informačnú tabuľu.
Samotný náučný chodník je pomenovaný na počesť miestneho „Járy Cimrmana” - Jána Miklasa, ktorý sa okrem pôsobenia v hudobných súboroch, písaniu básní, divadelných hier, scenárov a žurnalistiky angažoval aj v organizovaní kultúrno-spoločenských akcií a okrem iného pôsobil aj v prírodovedeckom krúžku mladých a združoval okolo seba ochrancov prírody.
V rokoch 1990 - 1992 vybudoval aj spomínaný náučný chodník okolo Krasína, ktorý však po krátkej dobe zanikol.
Pri jeho opätovnom vybudovaní v roku 2014 dostal na počesť svojho autora meno Náučný chodník Janka Miklasa. Informačné cedule sú z roku 2022, takže všetko vyzerá pekne nové a aktuálne. A pokiaľ sa pýtate, či je správny názov Krásin alebo Krasín, v tomto ani mapy a značenie nie sú jednotné a stretnúť sa môžete s oboma variantmi. Podstatné je, že je tu krásne a umiestnenie jedného blbého dĺžňa na tom nič nezmení.
Cesta hore - polia, lúky, výhľady a kozy
... okrem okolitých dedín je jednoznačnou dominantou Trenčiansky hrad, ktorý tu máte ako na dlani.
Začiatok trasy vedie po poľnej ceste, ktorá sa postupne prehupne do svahovitého „traverzu”, ktorý vás dovedie k prvému pasienkovému zastaveniu, ktoré nesie názov „kapelnícka lavička”. Z infocedule sa dozvedáme, že sa tu v minulosti zvykli konať rôzne akcie, ako aj pálenie vatry na Ďura. Keďže slnko na nás celkom slušne pečie, nezdržujeme sa a pokračujeme.
Počas cesty ďalej sa stretnete so studničkou Jána Lacu a pravdepodobne aj so sympatickým stádom kôz, ktoré tu počas letných mesiacov vo svahu spása náletovú vegetáciu a víta turistov. Ďalšie zastavenie „Pod Rysou skalou”, ku ktorému sme sa dostali popri elektrickom ohradníku, už ponúka aj možnosť posedieť pri ohnisku, prípadne vybehnúť na neďalekú vyhliadku, z ktorej máte obec Dolná Súča ako na dlani.
Keďže odpočinkové miesto okupuje početná partia rodičov s deťmi, volíme možnosť B a ja si popri kochaní fotím paraglajdistov, ktorí poletujú po oblohe nad neďalekým trenčianskym letiskom.
Dlho sa nezdržíme a pokračujeme smerom hore k vrcholu cez ochranné pásmo prírodnej rezervácie. Cestou míňame vyschnutý a kameňom obložený prameň „hradná studňa”, nad ktorým aj malá sadrová panenka Mária len smutne vzpína rukami. Dostávame sa na vyhliadku Podmanických rytierov, odkiaľ sú opäť veľmi dobré výhľady na okolitú krajinu.
Dosiahnutie vrcholu - rádioaktívne výhľady
Zakrátko sa už však ocitáme na hrebeni, ktorý vedie k samotnému vrcholu Krasína, ktorý má nadmorskú výšku 516,2 m. Pôvodný Súčanský hrad, ktorý vlastnili bratia Podmanickí, žiaľ, zožral čas a nahradil ho vysielač mobilného operátora. Výhľad z vrcholu je veľmi dobrý, okrem okolitých dedín je jednoznačnou dominantou Trenčiansky hrad, ktorý tu máte ako na dlani.Tu sa na vyhriatych kameňoch v okolí turistického hríbika na chvíľu „vykempíme” ako jašterice, spravíme zápis do vrcholovej knihy a doplníme tekutiny. K ruinám pozostatkov hradu vedie krátka zachádzka, kde si môžete pozrieť náčrt, ako to tam kedysi vyzeralo.
Ale keďže na rozvodovej skrini vysielača svieti nálepka „pozor ionizujúce žiarenie”, tak sa s manželkou „v požehnanom stave” radšej zbytočne nezdržujeme a poberáme sa smerom dole. Kto by chcel, tak pod vysielačom sa nachádza oddychová zóna s ohniskom a lavičkami.
Cesta dole - lesy, lesy, lesy
Úzky chodník zasadený do svahu nás vedie dole hrebeňom na odvrátenú stranu kopca, ktorá je viac zalesnená. Tu sa cesta stáča doľava a dostávame sa do lesa a do príjemného chládku. Zakrátko narážame opäť na ďalšiu peknú, oceľovými lanami ohradenú vyhliadku, ktorá ponúka výhľady na druhú stranu doliny.Serpentínou popod vyhliadku sa dostávame k poslednej „studničke Jána Matulaya”, kde už voda našťastie tečie. Zakrátko sa ocitáme na lúke, ktorá nás následne krátkou zvážnicou dovedie až do „pracovne Dionýza Štúra”, čo je v podstate kameňolom, v ktorom vykonával výskumnú činnosť tento náš známy uhorský geológ a paleontológ. Pokiaľ budete mať šťastie, možno natrafíte aj na „šutrák” s nejakou fosíliou.
No, a to už je v podstate takmer všetko. Zostáva pred nami už len prechádzka po lúke nad dedinou, ktorá nás okolo kostola sv. Alžbety Uhorskej dovedie naspäť do dediny a k autu.
Pre koho je okruh určený?
Náučný chodník Krasín nie je ikonickou túrou a nevyniká ani dychberúcimi výhľadmi. Ide však o príjemný pohodový okruh, ktorý vám spríjemní nedeľné popoludnie a nemusíte sa báť vybrať naň aj s menšími deťmi. Okruh má veľmi dobré značenie, informačné panely sú vynikajúco spracované a komu sa chce čítať, veľa sa dozvie. Ako bonus tu nestretnete húfy turistov a nebudete musieť riešiť ani problémy s parkovaním.Pokiaľ by vás zaujímalo viac, pripájam aj odkaz na pdf súbor s náučnými panelmi.
Zhrnutie
- Názov: Krasín
- Lokalita: Biele Karpaty, obec Dolná Súča
- Obtiažnosť: 2/5
- Trvanie: cca 2,5 hodiny
- Parametre: cca 5 km/282 m
- Typ: mierne náročná túra
- Možnosť parkovania/spoje: Námestie pred hostincom Trúnek / autobusom priamy spoj z Trenčína
- Mapa/GPX súbor: sekcia Výjazdy
Komentáre Zobraziť komentáre (1)