Tip na výlet: Pohoda na Brnčalke a v Belianskych Tatrách

Kedy naposledy si zažil pohodu, oddych, relax či dokonca regeneráciu na turistike? Žiaden zhon, nenáročné stúpanie, 20 km nie za jeden, ale za dva dni...

Každý z nás pozná pravý opak, ako aj ja. Práve preto som sa rozhodla po 47 túrach si dopriať jednu doslova pohodovú. A čo viac pohodovejšie môže byť, ako trasa na najmalebnejšie a najnavštevovanejšie miesto vo Vysokých Tatrách, a to na Chatu pri Zelenom plese – Brnčalku.

Výhody neskorého nástupu

Nepotrebujeme ani saunu, ani wellness - toto je dostatočná regenerácia.

Na pohodu sme začali hneď z úvodu, z parkoviska Biela voda sme vyrážali po 14-tej. Táto trasa je najviac preferovaná, nakoľko zo všetkých možných trás je najmenej náročná. Výhodou neskorého výstupu bolo, že všetci návštevníci sa vracali k svojim autám, a bolo ich naozaj veľa. Aj napriek neustálemu sa vyhýbaniu ľuďom som si užívala pohľady na všetky strany, nemala som konečne hlavu len dole.


V tieni lesa sa kráčalo osviežujúco, spravili sme si prestávku na zjedenie lepeňákov na veľkých kamenných balvanoch pri potoku. Vychutnávala som si pomalé prežúvanie, keďže som nemala potrebu za 2 minúty sa najesť a rýchlo pokračovať k cieľu.

Po 2 hodinách sa dostávame k chate. Uvedomujeme si, že za celý čas nás nikto nepredbehol, okrem 3 bikerov, keďže na Brnčalku vedie cyklotrasa. Je tu minimum ľudí, aj to už väčšina na odchode. Ideme sa ubytovať, noc s raňajkami stojí 40 €, čo je prijateľné. Sprchy sú tu zadarmo a tečie dokonca aj teplá voda.


Samozrejmosťou na Brnčalke je teplá kuchyňa, veľký výber polievok a čapovaných nápojov, ja si vyberám miestnu špecialitu - povestnú parenú buchtu. Sadáme si von s výhľadom na pleso a štíty. Neskutočné ticho, ani vánok, akoby sa zastavil čas. Jediné, čo vnímam, je sladké kakao. Totálna pohoda nastane, keď si popíjam pivko pri plese.

Dokonalý oddych

S kamarátkou tu sedíme hodnú chvíľu, sem-tam prehovoríme, ale inak si užívame obe oddych a relax v pokojnom prostredí Doliny Zeleného plesa. Nepotrebujeme ani saunu, ani wellness - toto je dostatočná regenerácia.


Spravíme si okruh okolo plesa, pričom sa už začalo stmievať. Otvára sa nočný bar pod chatou, ale neláka nás jeho ruch. Počkáme si na úplnú tmu a ľahneme si na stôl, pohľady nám padajú na mliečnu dráhu.

Výrazný beliansky hrebeň je dlhý bezmála 14 km.

Noc na chate bola pokojná, jediné, čo som vnímala, boli dvaja Poliaci, čo sa predbiehali v chrápaní. V chladnom období sú izby vykurované, čo je veľké plus. Taktiež je na chate pitná voda a mnoho iného. Všetko potrebné sa dozvieš na ich stránke.

Pokojné ráno plné farieb

Niečo málo sa mi podarilo na etapy pospať, ale moje telo si chcelo dopriať o čosi viac. Farebný príchod nového dňa spolu s chlpatými hafanmi. Tie majú slušnú výhrevnosť, ako mi jeden sedel na nohách. Opäť ticho a pokoj, čo viac si priať k dokonalému ránu.


Čas na raňajky ma postavil do radu rozospatých turistov. Ponuka bola bohatá, asi zatiaľ najpestrejšia, čo som si všimla zo všetkých vysokohorských chát. Zbaliť sa a vyraziť na nenáročnú túru. Chata pri Zelenom plese leží priamo na tatranskej magistrále.

Jednou stranou sa dá dostať ku Skalnatému plesu, opačnou zase k Belianskym Tatrám. My si vyberáme Belianske. Chata je tak významnou križovatkou turistických trás, a preto je dobrým východiskovým bodom na turistiku, horolezecké túry aj skialpinizmus. Celoročne ponúka ubytovanie a občerstvenie.

Časť Tatier bez davu turistov

Dlhú dobu som túžila navštíviť Belianske Tatry, konkrétne Vyšné Kopské sedlo kvôli jeho výhľadu. Cesta k nemu vedie cez dve posledné plesá vo Vysokých Tatrách, nakoľko v Belianskych sa žiadne nenachádza.

Prechádzame cez Kopské sedlo, ktoré rozdeľuje Vysoké a Belianske Tatry. Už tu sa naskytujú široké výhľady na výrazný beliansky hrebeň, ktorý je dlhý bezmála 14 km. Nie je však prístupný kvôli ochrane. Z jedného do druhého sedla nás čaká posledné stúpanie, ktoré sa nám odvďačí pohľadom na belianske vrcholy.


Za chrbtom mám panorámu štítov Vysokých Tatier, no dovidieť aj na hraničnú Svinicu či Giewont a aj Západné Tatry. Na jednej strane smútim, že veľká časť územia Belianskych Tatier je správou TANAP-u uzavretá, no chrániť si naše najkrajšie prírodné bohatstvo celých Tatier je dôležitejšie.

Viac ako hodinu som pobudla na tomto mieste so zasneným pohľadom, keď ma prišiel pozrieť jeden kamzík. Prichádzajúce hromy z Vysokých Tatier nás upozornili, že je čas sa pobrať. Volili sme cestu po modrej, ktorou som išla prvýkrát a musím povedať, že sa mi páčila viac ako žltá na Brnčalku.

Napokon nás okrajovo zastihol dážď, ale dokonalé načasovanie nám umožnilo skryť sa pod prístreškom Pokryvník. Kvôli bezpečnosti sme prešli na žltú značku, nakoľko terén na modrej bol plný šmykľavých koreňov a skál.


Za 24 hodín som si oddýchla, zregenerovala, nabrala nové sily, opantala svoje zmysly krásou najmalebnejšieho prostredia celých Tatier. Nenáročná turistika počas krátkeho pobytu mi dopriala potrebný pokojový režim, čo ma nakoplo na ďalšie stanovené veľké ciele.

Zhrnutie

• Názov: Pohoda v Tatrách
• Lokalita: Vysoké Tatry - Chata pri Zelenom plese, Belianske Tatry – Vyšné Kopské sedlo
• Značenie: dobre značené
• Obmedzenie: žiadne
• Obtiažnosť: 1/5
• Trvanie: 1. deň: 2 hod., 2. deň: 3:45 hod.
• Parametre: 1. deň: 7,9 km/613 výškových metrov, 2. deň: 14,2 km/341 výškových metrov
• Typ: chata, sedlo
• Možnosť parkovania/spoje: Parkovisko Biela voda, spoplatnené 15 €
• Mapka/GPX: 1. deň, 2. deň