Jesenné divadlo počas prechodu Západných Tatier

Zaži s nami dvojdňový prechod v Západných Tatrách a čarovné divadlo, ktoré nám jesenné hory pripravili.

Spontánne výlety sú najlepšie. A tak tomu bolo aj v Západných Tatrách. Ako sa hovorí, zlý deň na horách je lepší, ako deň v práci. Platí to aj vtedy, keď je hmla a miesto výhľadov, ktoré si čakal, vidíš akurát tak nič?

Za cieľ sme si dali Západné Tatry. Predpoveď vyzerala slušne, tak už len zbaliť veci na dva dni a hor sa do hôr užiť si krásne jesenné počasie v lone prírody.

Odkiaľ kam?

Ráno vystupujeme z autobusu na rázcestí pri Ťatliakovej chate. Sprvu naobliekané sa vyberáme po asfaltke Látanou dolinou. Na to, že nám ráno ukazoval teplomer 3 °C, veľmi rýchlo zabúdame a postupne zhadzujeme vrstvy oblečenia. Jeseň začína úradovať a my sa nevieme dočkať, kedy sa dostaneme o čosi vyššie a budeme mať výhľady ako na dlani. No to sme ešte netušili, čo nás čaká…

Z lesa rovno do hmly

Stúpajúc vyššie akosi začíname menej vidieť, aj som sa smiala, či sa mi tak rosia dioptrické okuliare, no nie... problém bol inde. Kým ráno, ešte keď sme boli v Zuberci, bolo krásne vidieť celý hrebeň, teraz to už bolo inak. Prichádzajúc na Lúčnu, kde nás víta len hmla.

Rýchlo pozeráme ešte počasie, kedy sa má hmla rozpustiť – vraj okolo desiatej, veď koniec-koncov, na jeseň je to v horách normálne. A tak Lúčnu a o malú chvíľu aj Rákoň míňame v hmle. Trošku som sa aj hnevala, že načo sme sa sem vôbec trepali 6 hodín spojmi, keď výhľady stoja za nič...

Z Volovca sú výhľady, hovorili...

Od Rákoňa sa to začína hemžiť už aj turistami, a tak v hmle nie sme samé. Bude na Volovci inverzia alebo dokonca vidno? Darmo sme si robili nádeje a verili predpovedi počasia...


Už ani neviem, či to bolo len zbožné prianie a predstavovanie si modrej oblohy, alebo vážne bolo chvíľu vidno aj modrú oblohu. Bolo to krásne. Slnko sa aj snažilo prebiť hmlu, no tá bola silnejšia.


Istý čas sme sa na Volovci zdržali, že snáď sa vyjasní a niečo aj uvidíme, na chvíľu sa nám odokryli Roháčske plesá. Aspoň niečo teda.

Žeby začína divadlo?

Zima nás už ale hnala dole a presne tu sa začalo celé divadlo. Schádzajúc z Volovca sa postupne odokryli výhľady na Ostrý roháč a Plačlivé. Nebyť hmly a depresívnych 6 hodín v nej, tak by sme si tieto výhľady tak neužili.


Minuli sme sedlo pod Hrubým vrchom a naše kroky smerovali do Jamníckej doliny. Nevieme, kam sa skôr pozrieť. Krásny pohľad na Otrhance pred nami a prelievanie hmly za nami. Asi to bola odmena za hmlu, ktorú sme zažili celé doobedie.

Budeme prví hostia?

Koliba pod Pustým už na nás čakala. Istotne sa nevedela dočkať prvých návštevníkov. Zakúriť, uvariť večeru, obsadiť dobré miestečko na nocovanie. Taký klasický večer na útulni. Ako sa večer blížil, prichádzali ďalší a ďalší turisti. Nakoniec sa nás tam stretlo až deväť. Večerná idylka – svetlo čeloviek a karty. To proste chceš - vypnúť hlavu a nemyslieť na nič iné.

Svieže ráno

Svieže ráno nás hneď preberie a hor sa ďalej. Veríme, že nás čaká ďalší krásny deň plný výhľadov. Kúsok cesty ideme ako včera večer, no pri Rázcestí pod Smrekom sa vyberáme smerom na Žiarske sedlo. Už od začiatku bol vo mne akosi strach z macka prechádzajúc dolinou.

Prejdeme pár krokov a pred nami krásna čerstvá medvedia značka. Spozornieme, ešte viac sa začneme nahlas rozprávať. Našťastie nám nechal len takýto pozdrav a nechcel sa s nami stretnúť. Odľahlo mi, až keď sme sa dostali z lesa a kosodreviny von.

Výhľady opäť nesklamali

Vyjsť z kosodreviny znamená len jedno – miesto včerajšej hmly nekonečné výhľady. Presne takto som si predstavovala turistiku v Západných Tatrách. Začínajúci vietor, ktorý mal v priebehu dňa silnieť, nás len akosi ochladzuje.


Zo Žiarskeho sedla sa púšťame k Žiarskej chate. Cesta dole ubieha dobre a len si v duchu vravím, že by som nechcela byť na mieste tých, čo idú hore... predsa len, my sme si hneď zrána nastúpali svoje výškové metre.

Ako by to bolo bez dažďa?

Ani sa nenazdáme a sme pri Žiarskej chate. Chvíľu tu pobudneme a poberáme sa dole, aby sme stihli autobus zo Žiarskej doliny. Nekončené cesta. Aby sa nám taká nezdala, začalo nám pršať. Hrebeň za nami sa celý zatiahol a schoval sa kdesi v mrakoch. Posledné kroky a sme na autobuske. Spokojné a vďačné. Hory nám možno neukázali všetko, no to, čo ukázali, bolo čarovné.

Zhrnutie

• Lokalita: Západné Tatry
• Značenie: prehľadné
• Náročnosť: 3/5
  
• Trvanie: 1. deň – 4:30; 2. deň – 3:30
• Parametre: 1. deň - 14,7 km/+ 1 163 m; 2. deň – 12,2 km/+ 739 m
• Typ: prechod (Lúčna, Rákoň, Volovec, Koliba pod Pustým, Žiarske sedlo, Žiarska chata)
• Možnosti parkovania/ spojenie: nakoľko ide o prechod z bodu A do B, my sme volili autobusovú dopravu (na Rázcestie pod Ťatliakovou chatou, Žiar, Žiarska dolina)
• Mapka a GPX: 1. deň, 2. deň