Medvede na Slovensku: Je turistika v horách stále bezpečná?

Medvede – v poslednom období jedna z hlavných tém v médiách. Naozaj je problém tak vypuklý a hrozí nám pri túre veľké riziko stretu?

V poslednom období na mňa zo všetkých strán vyskakujú články o medveďoch, o ich výskyte, o ich útokoch, premnožení, strieľaní... Všimla som si, že veľa ľudí začína mať „paniku“ a zo strachu z útoku medveďa radšej ani nechodí na turistiku či prechádzky. Naozaj je to také zlé? Hrozí mi útok či dokonca smrť v dôsledku útoku pri bežnej turistike?

Hneď v úvode treba povedať, že riziko stretu s medveďom je vždy, pokiaľ vstupujeme na územie jeho výskytu, hoci je minimálne. Asi tak ako je riziko havárie, keď sadnem do auta alebo riziko toho, či sa na túre zraním v dôsledku napr. pádu. Jednoducho objektívne riziko stále ostáva, no svojím správaním a svojou vedomosťou ho vieme minimalizovať.

Útoky na Slovensku

Medveď hnedý je prirodzeným obyvateľom Karpát a na území Slovenska sa vyskytuje takmer vo všetkých pohoriach stredného a severného Slovenska. Sú známe lokality s jeho väčším či menším výskytom (napr. Poľana).

Zaznamenané sú štyri útoky medveďa, ktoré skončili fatálne. Prvý smrteľný útok sa odohral pred štyrmi rokmi v okolí Liptovskej Lúžnej. V roku 2024 sa odohrali ďalšie dva smrteľné útoky. V jednom prípade išlo o dvojicu turistov v Nízkych Tatrách, ktorí sa pohybovali mimo značeného chodníka v ťažko dostupnom teréne, pričom počas úteku jeden z turistov spadol zo skaly.


V druhom prípade išlo o hubára v katastri obce Hybe, ktorý sa tiež pohyboval v ťažko dostupnom teréne. Posledný prípad sa stal nedávno, v marci, keď medveď smrteľne zranil muža na Poľane.

Ostatné útoky a strety s medveďom mali dohru v podobe viac či menej vážnych zranení. Veľakrát išlo o útoky mimo turistických chodníkov, či už išlo o poľovníkov, lesných pracovníkov, hubárov, ktorí sa pohybovali často v ťažko dostupných lokalitách, alebo hustých porastoch, bežcov alebo cyklistov, ktorí sú rýchli a tichí.

Išlo o strety, kedy dotyční prekvapili medveďa, ktorý o nich nevedel alebo sa dostali medzi matku a mláďa. Len málo prípadov bolo zaznamenaných v podobe stretu turistov s medveďom na turistickom chodníku.

Obranný útok, nie predátorský

Čo z toho vyplýva? Že väčšinou išlo o prípady, kedy medveď pravdepodobne nevedel o prítomnosti človeka. Nie je zaznamenaný žiadny útok, ktorý by mal predátorský charakter – pre medveďa nie sme korisť, cieľ jeho záujmu a už vôbec nie potrava, keď o nás vie, radšej sa stretu s človekom vyhne.

Práve situácia, kedy o nás medveď nevie, je tá, ktorá môže skončiť útokom, pretože medveď nás v tej chvíli môže vnímať ako hrozbu a chráni či už seba, svoju potravu, alebo svoje mláďatá.

V tom spočíva najlepšia prevencia – vedomosť medveďa o našej prítomnosti. Jednoducho, dať o sebe vedieť, že sme tam, že sa blížime, aby sme medveďa neprekvapili v poslednej chvíli, keď sa zľakne a inštinktívne sa začne brániť a útočiť.

Synantropné medvede – zmenené správanie

Osobitnou kategóriou sú synantropné medvede, ktorých správanie je nepredvídateľné, pretože stratili plachosť, ktorá je pre divoké zvieratá typická. Takéto medvede nemajú normálne správanie, strácajú plachosť a nemusia sa snažiť vyhnúť stretu s človekom tak, ako „normálne“ medvede, ktorých správanie zmenené nebolo.

Synantropné medvede si zvykli nachádzať potravu v blízkosti ľudí – či už sú to odpadkové koše, nelegálne smetiská a rôzne „hromady“ ľahko dostupnej potravy. Osud takéhoto medveďa je, bohužiaľ, väčšinou spečatený a väčšinou končí odstrelom, pretože tento medveď stráca prirodzené správanie, vďaka ktorému sa človeku snaží vyhnúť a môže predstavovať vážne riziko pre obyvateľov tej-ktorej obce.

Prečo schádzajú do podhoria?

V poslednom období sa objavilo množstvo správ, ako medvede zahliadli v blízkosti obcí neďaleko domov a intravilánov obcí. Prečo ale medvede prichádzajú dole do podhoria a do obcí?

Je to spôsobené zmenšujúcim sa životným prostredím medveďa, ktoré aj my sami svojimi aktivitami zmenšujeme a rozdeľujeme (masová výstavba, masívny turizmus v niektorých lokalitách)? Nárastom a premnožením populácie medveďa? Rozsiahlym pestovaním hospodárskych plodín v podhorí, ktoré pre nich predstavujú záruku potravy? Nelegálnymi krmoviskami a vnadiskami, kde nachádzajú ľahko dostupnú potravu?

Ak o tebe medveď bude vedieť vopred, vo väčšine prípadov sa ti vyhne.

Toto sú otázky pre odborníkov, ktorí sa venujú problému s medveďmi a v závislosti od toho by mali nastoliť relevantné opatrenia a zabezpečiť predovšetkým prevenčné opatrenia, ktoré napomôžu tomu, aby medvede neprichádzali do obcí. Špecifickým problémom je pytliactvo, nelegálne vnadiská či zámerné lákanie medveďov na odpadky. Bohužiaľ, aj také prípady existujú.


Poďme sa ale pozrieť na to, ako minimalizovať stret s medveďom v lese, teda nie synantropným medveďom, ale medveďom, ktorý sa vyskytuje vo svojom prirodzenom prostredí a jeho správanie nebolo zmenené.

Ako zistím, že som v území medveďa?

Ako som už vyššie spomínala, nie je zaznamenaný žiadny predátorský útok medveďa na človeka. Medveď vo všeobecnosti nie je veľmi dobrým predátorom a živí sa skôr zdochlinami, zranenými jedincami a najmä rastlinnou potravou, či už je to tráva, byliny, alebo lesné plody (maliny, čučoriedky).

Pokiaľ sa vyberieme na túru do oblasti s výskytom medveďa hnedého, mali by sme si všímať znaky, ktoré nám pomôžu predísť stretu s medveďom. Ten totiž zanecháva vo svojom teritóriu viaceré pobytové znaky – stopy, trus, doškriabané stromy, na ktorých môžu byť zvyšky srsti a vyhrabané mraveniská.


Obzvlášť obozretní by sme mali byť pokiaľ sú tieto pobytové znaky čerstvé. V tejto chvíli je dobré dať o sebe vedieť (hlasným rozhovorom, spevom, pískaním, tlieskaním), pozorovať okolie a pomaly ísť preč.

Rizikové obdobie a miesta

Čo sa týka objektívnych faktorov, ktoré môžu zvýšiť riziko stretu, to je denná doba – medveď je aktívny najmä ráno a večer, a v noci – preto ak sa vyberieš na turistiku o takomto čase, buď obozretnejší a daj o svojej prítomnosti vedieť. Ak o tebe medveď bude vedieť vopred, vo väčšine prípadov sa ti vyhne a ty o tom možno ani len nebudeš vedieť.


Takisto buď všímavejší, keď sú zhoršené podmienky pre zrak a čuch medveďa (silný vietor, prítomnosť zurčiaceho potoka) a, samozrejme, v húštinách, neprehľadnom teréne, v ktorom môžeš medveďa prekvapiť, a v miestach s hojným výskytom lesných plodov, ktoré sú pre medveďa maškrtou.

Došlo k útoku

Pokiaľ sa dostaneš do situácie, kedy medveďa zbadáš, no on ešte nevie o tebe, pomaličky sa vytrať preč, no sleduj pri tom, či už nezistil, že si tam. Pokiaľ už medveď o tebe vie a vidí ťa, je dôležité zostať pokojný a identifikovať sa, že si človek – odporúča sa hlbším pokojným hlasom. Pokiaľ si v bezpečnej vzdialenosti a medveď zistil, čo si zač, mal by sa vzdialiť. Nekrič ani nebež, pretože môžeš vyprovokovať útok, pretože v tej chvíli ťa medveď bude vnímať ako korisť.


No pokiaľ už dôjde k priamemu stretu a medveď na teba zaútočí, snaž sa otočiť na brucho s kolenami trochu od seba (kvôli stabilite) a rukami si chráň krk a hlavu. Populárnou obranou je sprej na medvede, no ten treba mať vždy poruke a treba vedieť kedy a ako ho použiť, aby mal ten správny efekt.

Moje skúsenosti

Nemôžem povedať, že všetky tieto správy, niektorými médiami neraz zveličované a zámerne vyvolávajúce strach, na mňa nezapôsobili. Pristihla som sa pri tom, že pri turistike mám myšlienku medveďa v hlave viac, než predtým. No tu si treba zachovať zdravý rozum a nenechať sa pohltiť všetkými odstrašujúcimi titulkami, nafúknutými článkami a pod.

Navyše vždy si pripomeniem, že za päť rokov aktívneho pohybu v horách som medveďa ani len nezahliadla. A to sa v horách pohybujem vo všetkých ročných obdobiach, ráno aj večer za tmy, aj za veterného a hmlistého počasia, a niekedy aj osamote.


Samozrejme, v kritickejších úsekoch (neprehľadné miesta, ráno a večer alebo osamote) dodržiavam zásadu, že treba dať o sebe vedieť. Zatiaľ som narazila iba na čerstvé stopy a trus, kedy som svoj prejav zintenzívnila, no po medveďovi nebolo už ani chýru.

Čerstvý trus sme zahliadli pri ceste z Chaty na Kľačianskej Magure, na fotenie nebolo času, utekali sme pred ďalšou búrkou, ktorá nás predchádzajúci deň vyhnala z hrebeňa.

Na staršie stopy sme narazili na jar na málo frekventovanom chodníku vo Veľkej Fatre a čerstvé stopy sme našli pri odbočke na Poludnicu na Muránskej planine. O ich čerstvosti nebolo pochýb, keďže celú noc pred túrou pršalo.

Obozretnosť je namieste, chorobný strach nie

Cieľom tohto článku nie je spochybniť alebo bagatelizovať problém s medveďmi. Skôr sa snažíme poukázať na to, že viaceré faktory, ktoré zohrali svoju rolu pri útokoch, sa pri turistike nevyskytujú alebo že svojím správaním vieme tieto faktory minimalizovať a naďalej si užívať pobyt v prírode a bezpečnú turistiku.


Osobitným záujmom by malo byť vzdelávanie sa v tejto oblasti pre vlastné dobro – vedieť prítomnosť medveďa rozlíšiť, vedieť sa správne zachovať a eliminovať tak stret, prípadne útok.

Treba byť opatrný a mať zdravý rešpekt, no chorobný strach, ktorý nás uväzní doma, nie je namieste. Koniec koncov, objektívne riziko na nás číha vo všetkých oblastiach života každý deň, a to nielen v prírode.