Zonácia – cesta k skutočným národným parkom

Čo je zonácia, ktoré národné parky na Slovensku ju už majú a čo znamená pre nás turistov v praxi?

Deň 24. máj je Európskym dňom národných parkov a v súvislosti s týmto dňom sme si minulého roku pripomenuli našich všetkých deväť národných parkov. Alebo to nie sú národné parky?

Ak by sme sa pozreli na štandardy medzinárodnej organizácie IUCN – Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov, zistíme, že na Slovensku nemáme vlastne žiadne územie, ktoré sa dá klasifikovať ako „národný park“.

Pretože to, čo sa myslí pod národným parkom z hľadiska celosvetového meradla, nespĺňa ani jedno naše územie, ktoré máme vyhlásené ako národný park. No pokiaľ si chceme jedinečnosť a krásu našej prírody zachovať, je potrebné sa k týmto štandardom postupne priblížiť a „zriadiť“ také národné parky, ktoré budú môcť konkurovať aj svetovým národným parkom, a to po všetkých stránkach.

Zložitý proces

Vyriešiť to má práve zonácia národných parkov, ktorá zahŕňa množstvo zložitých ekonomických, organizačných, sociálnych a odborných procesov. Po lopate povedané, zonáciou rozčleníme národný park na zóny, z ktorých každá zóna má určený stupeň ochrany a jasne zadefinované, čo sa v ktorej zóne môže a nemôže robiť. Jednoduché však? Nie tak úplne.

Vstupuje do toho totiž veľa subjektov ako je samotný štát, ministerstvá, ochranári, lesníci a v neposlednom rade majitelia pôdy národných parkov, čo sú na Slovensku vo veľkej miere súkromníci, z ktorých každý chce hájiť svoj vlastný záujem.

Prirodzené prírodné procesy

Faktom však je, že národný park by mal byť zdrojom „prírody“ a prírodných procesov, ktorých úlohou je ukázať nám fungovanie prírody bez nášho priameho zásahu. Nielen turistika a prechádzanie sa po prírode, ale aj náučná a vzdelávacia je funkcia národného parku.

Množstvo turistov (vo veľkej miere aj zahraniční) prichádzajú do národných parkov s cieľom vidieť „ako to v prírode funguje“. A národný park by im to mal ukázať. To je jeho funkciou – rekreovať, vzdelávať, uzdravovať a v neposlednom rade zachovávať prírodu aj pre budúce generácie.


Zonáciou prešli už štyri národné parky na Slovensku – NP Slovenský raj, NP Muránska planina, Pieninský národný park a ako zatiaľ poslednému bola schválená zonácia NP Slovenský kras.

Zóny s príslušným stupňom ochrany prírody

Rozdelenie na zóny je praktické a prehľadné aj pre návštevníkov a turistov. Momentálna klasifikácia je neraz mätúca – predstavme si situáciu, že sa vyberieš na túru do NP, platí tam 3. stupeň, no presunieš sa ďalej, kde sa nachádza NPR (Národná prírodná rezervácia), v ktorej platí 5. stupeň ochrany alebo navštíviš PR (Prírodnú pamiatku), v ktorej môže platiť 4. stupeň.

Takže behom jednej túry sa ocitneš na územiach s rôznymi stupňami ochrany a pochopiteľne v každom stupni ochrany platia iné pravidlá a zákazy (ktoré by si mal poznať).


Tento zmätok odchádza práve s rozdelením na zóny – A, B, C, D, v ktorých platí príslušný stupeň ochrany, pričom A zóna je s najvyšším stupňom ochrany – teda 5. Za ideálnych podmienok podľa medzinárodnej klasifikácie by mala A zóna v národnom parku pokrývať 50 % rozlohy NP, pričom by v nej mal platiť bezzásah.

A zóna ako bezzásah

To znamená, že človek tam nebude vykonávať žiadne procesy (ani pokalamitné aktivity). Jednoducho celý chod sa necháva na prírodu. 50 % bezzásahu sa môže zdať ako veľa, no je potrebné si uvedomiť, že pokiaľ prirodzené prírodné procesy majú prebiehať alebo sa majú naplno obnoviť, nedá sa to dosiahnuť na plošne malom území.


V zóne B platí 4. stupeň ochrany prírody a je tam povolené osobitné obhospodarovanie, ktoré je šetrné k celému ekosystému a podporuje jeho existenciu. Pre C zónu platí 3. stupeň ochrany a D zóna je pod 2. stupňom ochrany.

Funguje to?

Príkladom ako to môže fungovať a ako sa môže zmeniť fungovanie regiónu a pretransformovať sa, je NP Muránska planina. Z upadajúceho a čoraz viac vyľudneného regiónu sa postupne stáva prosperujúce stredisko cestovného ruchu.


Najmä v sezóne to tu poriadne žije – v centre Muráňa narazíš na dlhý rad – áno, každý čaká pred malou pekárničkou, aby si mohol kúpiť vynikajúce muránske buchty (rozhodne stoja za to čakanie), po nákupe desiatej ťa z Muráňa odvezie vláčik na obľúbené sysľovisko, hneď oproti sysľovisku vyrástol detský náučný park pre celé rodinky, ktorý môžeš tiež navštíviť.


Nad sysľoviskom sa turisti kochajú výhľadom z historických zrúcanín Muránskeho hradu alebo na Veľkej lúke pozorujú polodivoké noriky muránske. No pre fajnšmekrov divočiny je k dispozícii turistika v odľahlejších častiach národného parku, kde si každý dobrodruh príde na svoje. Návštevnosť tohto regiónu neporovnateľne vzrástla oproti niekoľkým rokom dozadu.

Rozvoj regiónov

Obavy o stratu práce sa v tomto regióne nepotvrdili, síce určite poklesol počet pracovníkov v lesnom hospodárstve, no oproti tomu vzniklo množstvo nových pracovných miest s pridanou hodnotou alebo nepriamo vznikli nové pracovné miesta v rámci cestovného ruchu.


V tejto súvislosti si treba uvedomiť rozdiel a charakter trvácnosti a udržateľnosti v porovnaní lesného hospodárstva a prírodného turizmu a cestovného ruchu. Lesné hospodárstvo je súčasťou hospodárskych lesov, má svoje funkcie a ciele, no národný park má mať svoje poslanie a funkciu, ktorá sa od cieľov lesného hospodárstva líši.

Z hľadiska udržateľnosti a trvalého rozvoja regiónov a ich pozdvihnutie má budúcnosť práve spätosť národných parkov a turizmu v nich.

Zonácia je nielen prehľadnejšie usporiadanie národného parku, ale je zároveň cestou k tomu, aby sme na Slovensku mali prírodné klenoty naozaj chránené, a aby spĺňali také funkcie, ktoré sa od takýchto území očakávajú. Koniec koncov, prínos skutočných národných parkov pocítia všetci.


Na záver niekoľko citátov, v ktorých môžeme nájsť odkaz nielen k tejto téme:
„Beda, kto v mori vidí iba vodu, kto nepočuje nemú prírodu, kto v skalách vidí iba skaly.“ (Andrej Sládkovič)
„Koho neuzdravia lieky, toho uzdraví príroda.“ (Hippokrates)
„Objavovaním prírody objavujete samého seba.“ (Maxime Lagacé)
„Ak skutočne milujete prírodu, všade nájdete krásu.“ (Vincent Van Gogh)
„Po väčšinu histórie musel človek bojovať s prírodou, aby prežil; v tomto storočí si začína uvedomovať, že aby prežil, musí prírodu chrániť.“ (Jacques-Yves Cousteau)