Na trailoch v srdci Nórska - nezabudnuteľné túry, ktoré ťa očaria

Nórske leto v divočine - miesto, kde sa človek ľahko stratí a ešte ľahšie nájde sám seba.

Je to presne rok, čo som sa rozhodla odísť zo Slovenska a stráviť leto prácou v Nórsku. Okrem práce som si však zaumienila, že využijem všetok voľný čas na spoznávanie nórskej divočiny. Prácu sme si s kamoškou našli v centrálnej časti krajiny – v oblasti, ktorú mnohí turisti len rýchlo prejdú cestou za fjordmi či na sever, na Lofoty. Podľa mňa však rozhodne stojí za zastávku.

Z množstva nádherných miest, ktoré som navštívila, som si vybrala tri národné parky a v každom z nich jednu unikátnu túru v nádhernej prírode. Poď so mnou nakuknúť do národných parkov Rondane, Dovrefjell a Jotunheimen.

Národný park Rondane a túra na vrch Storronden (2 138 m n. m.)

Hlavných východiskovým bodom je mesto Otta. Odtiaľ počas letnej sezóny premávajú autobusy do mestečka Mysusæter a ďalej k parkovisku Spranget. Parkovanie je síce bezplatné, ale na ceste k nemu sú závory, pri ktorých sa platí poplatok. Ak si stiahneš appku s lokálnymi autobusmi v okrese Innlandet, nájdeš sezónny lístok už od 0,80 € (10 NOK) jednosmerne, čo sa v Nórsku naozaj oplatí.

Ja som tieto lacné sezónne autobusy využila a od parkoviska začínam túru. Idem naľahko, len s bežeckým batohom. Ambícia je kde-tu pobehnúť, držať sa v určitom tempe.


Prvých skoro 6,5 km s prevýšením 123 m cupitám po spevnenom chodníku takmer až k chate Rondvassbu. Ak budeš mať šťastie, v diaľke môžeš zahliadnuť pižmone severské. Ak ťa šťastie obíde ako mňa, môžeš sa aspoň nechať očariť výhľadmi na kopce všade navôkol.


Turistov je pomenej, ale ani sa nečudujem, že sa v týchto rozsiahlych končinách ľahko „stratia”. Pri chate Rondvassbu sa nachádza jazero Rondvatnet, na ktorom počas letnej sezóny premáva loď, prevážajúca turistov na druhú stranu. Ja však schádzam z cesty tesne pred chatou na rázcestníku, ktorý ma nasmeruje k môjmu cieľu - vrchu Storronden. Má úctihodných 2 138 m n. m.

Bola to riadna skúška môjho turistického odhodlania.

Pokračujem ďalej po červenej značke. Začínam celkom drsne stúpať zaujímavým terénom. Najprv mix kameňa a vychodených trailových chodníčkov, neskôr už len kameň. Na úseku dlhom 4,1 km nastúpam 954 výškových metrov. Snažím sa držať si nejaké to tempo, aj keď priznávam, lapám po dychu.

Keďže ľudí nieto, priebežne kontrolujem, či idem dobre. Nie že by chýbalo značenie, ale v takom teréne si vie turista ľahko vytvoriť aj vlastnú „skratku”.


Okolo sa prevaľujú kúdoly mrakov, všade navôkol je ticho. Sem-tam preletí nejaký krkavec, zafúka vietor. Na kameňoch sa miestami objavujú stopy snehu. Snažím sa pozerať navôkol, ale ako to už býva, ak si chcem držať rýchlosť, pozerám prevažne pod nohy a dávam pozor na každý krok.

Na vrchole ma čaká kamenná veža s označeným Storronden a výhľady. Krásne výhľady! Dychberúce výhľady! Mraky sa stále prevaľujú, robia tie scenérie dramatickejšími. Stojím tam sama a neviem sa vynadívať. Nórsko ma neprestáva prekvapovať tými nekonečnými horami. Tam sa človek ozaj cíti maličký.


Spoza oblakov vykukne slnko, trochu posedím, pokochám sa pri balíku slaných orieškov a potom zbieham späť do reality. Potrebujem totiž stihnúť autobus do Otty a presunúť sa ďalej do môjho dočasného nórskeho domova.

Zhrnutie

• Trasa: parkovisko Spranget - Storronden a späť
• Parametre: 21 km/1 107 m
• Trvanie: 3:48 hod. (bežecké tempo)
• Mapka a GPX: sekcia Aktivity

Národný park Dovrefjell a túra na vrch Snøhetta (2 286 m n. m.)

Tak ako na mnohých miestach v Nórsku, aj tu túra začína siahodlhými pláňami, ktoré sa však dajú „preskočiť”. Od konca júna do októbra chodí z mestečka Hjerkinn, konkrétne z turistického infocentra, autobus, ktorý ako jediný dopravný prostriedok - výnimkou sú len bicykle, môže do národného parku vstúpiť. Autobus ti ušetrí nezáživných 15 km s prevýšením 500 m a ver mi, že ho chceš využiť.


Ja som mala v pláne vyjsť na Snøhettu ešte mimo sezóny, ale tých 15 km (podotýkam jednosmerne) po spevnenej, ale veľmi nudnej ceste, ma skoro „zabilo”. Síce som na nej mala svetlý bod, a to pohľad na pižmoňa severského v celej jeho kráse zo vzdialenosti asi 50 m, ale inak to bola riadna skúška môjho turistického odhodlania. A to nepreháňam, mentálne som sa nastavila tak, že je to celé zle a na ceste späť som sa tackala, plazila, nariekala. V tomto prípade autobus je cesta.

Ten vyloží turistov pri chate Snøheim, odkiaľ sa každý rozpŕchne do všetkých svetových strán.

Ja som si teda vybrala najvyšší vrch tohto národného parku s krásnou výškou 2286 m - Snøhettu. Aj tu ma viedlo červené značenie. Celkovo mala túra od chaty 5,5 km s prevýšením 806 m, čo je tak akurát. Turistov bolo málo, resp. cestou hore som stretla len dvoch, ktorí schádzali. Väčšina totiž išla z autobusu hneď na chatu, čo som využila a šla rýchlo hore. Mám rada, keď sa vyhnem ostatným a kráčam si sama svoje.


Hneď vedľa chaty je jazero Stridåtjønn, do ktorého sa vlievajú menšie i väčšie riečky z hôr. Celé okolie je podmočené, čo som si hneď všimla na mokrých nohách. To som ešte netušila, že budem prekračovať celú rieku. V Nórsku je to ale taká klasika, väčšina mojich behov aj túr nielen končila, ale aj začínala mokrými nohami.

Po prebrodení sa začína stúpať už v klasickom horskom teréne, pred vrcholom dokonca so snehovými poliami. V polovici túry zisťujem, že sa mi zboku roztrhala trailová obuv a tak ju dočasne zachraňujem tejpom.


Hore je takmer bezvetrie, len kde-tu zafúka studený vietor, svieti slnko, vyberám „nórsky kitkat” a neviem si predstaviť krajší deň na horách. Unikátne počasie podčiarkuje samota a nádherné výhľady. Prejde možno polhodina a pridávajú sa ku mne ďalší nórski nadšenci. Späť si to zbehnem trošku dlhšou cestou, ktorá má niečo málo cez 6 km a je taktiež značená. Všetky trasy sú inak parádne zakreslené na stránke mapy.cz.


Pred chatou Snøheim popri čakaní na spiatočný spoj vyzúvam trailovky, suším si nohy aj ponožky a užívam si krásne výhľady na tento majestátny vrch, ktorý som dnes navštívila, na Snøhettu.

Zhrnutie

• Trasa: chata Snøheim - Snøhetta a späť
• Parametre: 11,6 km/806 m
• Trvanie: 4:05 hod. (bežecko-turistické tempo)
• Mapka a GPX: sekcia Aktivity

Národný park Jotunheimen a túra na Besseggen (1 638 m n. m.)

Táto túra je veľmi populárnym turistickým miestom, avšak nie úplne za daždivého, chladného počasia, na aké sme mali šťastie my. K východiskovému bodu sme sa s Veronikou dostali autom. Nechali sme ho odparkované na jednom z parkovísk, ktoré slúžia návštevníkom chaty Gjendesheim, ale aj ostatným turistom. Parkovisko je platené – približne 12 eur (140 NOK) na deň.

Na hlavnej ceste bolo množstvo malých odpočívadiel, kde by sa teoreticky dalo zaparkovať zadarmo, ale služobné auto sme si chránili ako oko v hlave.

Do turistického batoha si treba zbaliť aj pevné nervy na počasie.

Od parkoviska nás červené značenie pozvoľna navigovalo hore na pastviny, lúky a neskôr na hrebeň. Citeľne silný vietor trochu spomaľoval náš krok, no výhľady na rozľahlé jazero Gjende sme si aj tak užívali. Pred nami sa utvorila dúha, čo je pochopiteľné, keďže aj slnko sa predieralo, aj jemne mrholilo.


Cesta tam má 8,1 km a prevýšenie len niečo málo cez 800 m, čo za ideálnych podmienok môže byť príjemná vec. V tom našom podaní to však bol trochu boj. Od pastvín nás čakal klasický horský terén, šmykľavý, miestami istený reťazami. Značná časť túry nás viedla po hrebeni, kde to nebolo ani tak o výhľadoch, ako skôr o udržaní sa na trase. Nie vždy je to ideál.


Najvyšší bod na trase, Veslfjellet (1 743 m n. m.), nám ponúkol dychberúci pohľad na národný park Jotunheimen. Po pravej ruke jazero Bessvatnet, po ľavej jazero Gjende a pred nami hory, všade samé hory. Trasa ďalej pokračuje do cieľa našej túry Besseggenu, ktorý ponúka podobné výhľady ako jeho vyšší kamoš.


Keďže sme chceli byť čím skôr dole kvôli zime a silnému vetru, zvolili sme okruh a zišli sme technickejším terénom k jazeru. Odtiaľ nás čakal 8 km zostup, pričom trasa viedla tesne popri brehu jazera až ku chate Gjendesheim a prístavu, ktorý preváža turistov hlbšie do tajomných zákutí Jotunheimenu. Potom už len cesta asfaltom späť na parkovisko.

Zhrnutie

• Trasa: parkovisko Gjendesheim - Besseggen - parkovisko Gjendesheim
• Parametre: 15,7 km / 853 m
• Trvanie: 6:30 hod.
• Mapka a GPX: sekcia Aktivity

Nórsko odporúčam zažiť na vlastnej koži. Do turistického batoha si však treba zbaliť nielen základné vybavenie, ale aj pevné nervy na počasie, rozmočený terén a sem-tam dlhé nástupy – no všetko ti to vynahradia veľmi pôsobivé výhľady a samota, do ktorej sa zamiluješ.