Ako na kemping: Kde si užiť prespávanie v horách?

Kde sa v horách môžem legálne zložiť na noc? Môžem použiť stan alebo musím bivakovať?

V prvom rade si objasníme pojmy: bivakovanie, inak povedané spanie pod širákom, je forma prespávania „len tak“ v spacáku na karimatke bež ďalšej výbavy (čiže aj bez stanu).

Stanovanie je logicky spanie v stane, no je rozdiel v tom, ak prespávame jednorazovo na jednom mieste, kde sa večer zložíme a ráno odchádzame preč, alebo tam plánujeme na jednom mieste „zakempiť“ na viac dní, prebývať tam počas týchto dní, rozkladať si ohník, variť si atď.

Na spanie v klasických kempoch niekde v podhorí alebo v obciach nielen na Slovensku sa pozrieme v samostatnom článku. My sa však dnes zameriame skôr na to, ako legálne nocovať v prírode, ak chcem stráviť noc „niekde hore“.

Zákon o ochrane prírody

Kde sa teda môžem zložiť, ak chcem spať priamo v prírode? Hneď na úvod ťa schladím a sklamem – málokde. Do otázky kempovania totiž nevstupuje len zákon o ochrane prírody – ten by paradoxne povoľoval prespatie v určitých stupňoch ochrany prírody, no vstupuje do toho aj zákon o lese a ten je nekompromisný.

Pozrime sa najprv na zákon o ochrane prírody. Ten zakazuje voľné prespatie v 3. a vyššom stupni ochrany prírody, t. j. vo všetkých národných parkoch, národný prírodných rezerváciách a ďalších chránených územiach so stupňom ochrany 3., 4. alebo 5.


V takýchto územiach môžeš nocovať len na oficiálne a legálne vyhradenom táborisku, ak také nie je, nocovať v tomto území legálne nemôžeš.

A čo 1. a 2. stupeň ochrany prírody, do ktorého patria napr. chránené krajinné oblasti (CHKO)? Podľa tohto zákona sa to teoreticky smie, no tu sa dostávame k ďalšiemu zákonu, ktorý obmedzuje náš pohyb.

Zákon o lese

Zákon o lese zakazuje zakladanie ohňa a táborenie mimo vyhradených miest bez rozlíšenia stupňa ochrany prírody, to znamená, že platí pre celé územie. Po lopate povedané – nemôžeš prespať nikde mimo vyhradeného miesta bez ohľadu na to, či sa nachádzaš v 1., 3. alebo 5. stupni ochrany prírody.

Môžeme lamentovať nad tým, či je to správne, alebo nie, faktom ostáva, že súčasný zákon kempovaniu a prespávaniu v prírode veľmi nenahráva do karát.

Prespávanie v horách v Česku a Poľsku

Bohužiaľ, na Slovensku nemáme zakorenenú tradíciu kempovania a trampovania, ako napr. v susednom Česku, kde vieš v nižších stupňoch ochrany legálne prespať v prírode aj mimo vyhradených miest.

Zaujímavý projekt beží u našich severných susedov „Zanocuj v lese“, kde Poliaci vytvorili portál s bohatými informáciami o nocovaní v prírode a rôznej turistickej infraštruktúre. Ak u nich plánuješ nejakú túru aj s prespávaním, pozri na túto stránku a možno nájdeš dobré riešenie.

Prespávanie v národných parkoch

Nám na Slovensku ostáva len riadiť sa vyhradenými miestami na prespatie. Kde teda môžem prespávať, ak sa vyberiem do národného parku?

Informácie o tom, čo je povolené a čo nie, nájdeš v príslušných návštevných poriadkoch národných parkov, no pre jednoduchší prehľad si tieto miesta zhrnieme.

Tatranský národný park – TANAP

Pri Tatranskom národnom parku nie je veľmi čo rozpisovať. V našom najstaršom národnom parku nie je povolené prespávať nikde – ani v stane, ani bivakovať (len karimatka a spacák) okrem jediného miesta – lokalita Táborisko na Poľane pod Vysokou v Bielovodskej doline, na ktoré sa vzťahujú viaceré podmienky, ktoré je na tomto mieste potrebné dodržať.

Národný park Nízke Tatry – NAPANT

V Nízkych Tatrách nájdeme viacero miest na oficiálne prespávanie, čo je skvelou správou pre všetkých horalov. Väčšina miest je situovaných tak, aby sa tam dalo zložiť počas prechodu hlavného prechodu hrebeňa, takže aj ich rozmiestnenie je logické a počas jedného dňa by si sa mal bez problémov dostať z jedného nocľahu k ďalšiemu.

Miesta na jednorazové prenocovanie (na jednu noc) na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier:

• Hiadeľské sedlo,
• Ďurková pri útulni,
• Sedlo Čertovica (pri chate HZS),
• Sedlo Ramža pri útulni,
• Sedlo Priehyba,
• Sedlo Andrejcová pri útulni.

Mimo hlavného hrebeňa:

• Predné sedlo (pri Chate pod Kráľovou hoľou),
• Osada Magurka pri turistickej chate na Panskej lúke.

Národný park Malá Fatra

V návštevnom poriadku sa dočítaš o možnom bivakovaní, čo by malo byť teoreticky len spanie na karimatke v spacáku, no na vybraných miestach je povolené jednorazovo prespať aj v stane do 100 m od existujúcich horských chát:

• Chata pod Suchým,
• Chata na Kľačianskej Magure,
• Chata pod Chlebom,
• Chata na Grúni.

Mimo týchto miest sa nesmie prespávať v stane ani bivakovať.

Národný park Veľká Fatra

Bivakovať a stanovať na jednu noc (jednorazové prespanie) môžeš 50 m od existujúcich útulní, chát a salašov v týchto lokalitách:

• pri pamätníku SNP pri Kráľovej studni,
• pod Suchým vrchom (pri útulni),
• v sedle Kýšky (pri útulni),
• Smrekovica – v okruhu 50 metrov od salaša na Močidle,
• Šiprúň – v okruhu 50 metrov od salaša na Prednom,
• lokalita Rakytový Grúň medzi Vyšnou Lipovou a Kľakom.

Národný park Slovenský kras

V národnom parku na juhu Slovenska môžeš stanovať v týchto lokalitách:

• Zádielska chata (reštaurácia Bystrina) – lúka pri chate,
• Silická planina - pri chatách na Rakati,
• Silická planina - pri reštaurácii Koliba na Soroške,
• Plešivská planina - pri Ďulovej chate,
• lokalita Bikarét pri Silickej Jablonici.

Národný park Slovenský raj

Ak si chceš užiť dobrodružné spanie v srdci Slovenského raja, sklamem ťa. V tomto národnom parku môžeš legálne prespávať iba dole v kempoch v zastavaných územiach:

• Čingov,
• Podlesok,
• Dedinky,
• Národný park Pieniny.

Podobne je to aj s prespávaním v ďalšom národnom parku na severe Slovenska. Prespať tu môžeš len na území kempu Červený Kláštor pred vstupom do Prielomu Dunajca a v areáli zariadenia Goralský dvor (Haligovce).

Národný park Poloniny

Ak sa rozhodneš prespávať v našom najvýchodnejšom národnom parku, máš na to dve miesta (na bivakovanie aj stanovanie):

• Sedlo pod Čierťažou (pri útulni),
• Ruské sedlo (pri útulni).

Národný park Muránska planina

Muránska planina rozlišuje vo svojom návštevnom poriadku stanovanie a bivakovanie. Stanovať možno v troch lokalitách:

• Veľká Lúka,
• Nižná Kľaková – zrubová turistická útulňa,
• Dolina Trsteník – turistický prístrešok.

Bivakovať možno do vzdialenosti maximálne 30 m od jestvujúcich chát, útulní a vyznačeného turistického chodníka bez zakladania ohňa, s výnimkou území A zóny, kde je akékoľvek prespávanie zakázané.

Prespávanie v ostatných chránených územiach

V prírodných rezerváciách (PR), národných prírodných rezerváciách (NPR), prírodných pamiatkach (PP) a národných prírodných pamiatkach (NPP) na stanovanie či bivakovanie zabudni úplne. Ide totiž o najvyšší stupeň ochrany prírody (4. a 5. stupeň), v ktorom je akékoľvek nocovanie a voľný pohyb osôb zakázaný.


Jednotlivým chráneným lokalitám a správaniu sa v takom území sme sa už venovali, pravidlá sa môžu v jednotlivých NP líšiť, preto je dôležité si pozrieť návštevný poriadok konkrétneho NP, do ktorého sa chystám.

Prespávanie mimo chránených území

Mimo NP a ostatných chránených oblastí ostáva platný zákon o lese, takže aj mimo chránených území je potrebné zistiť si, kde sa nachádzajú oficiálne táboriská a miesta vyhradené na nocovanie či na zakladanie ohňa.


Kempovanie v horách ponúka úplne iný level a intenzitu zážitku, síce nie je úplne pre každého, no rozhodne má svojich priaznivcov, ktorí si turistiku bez prespávania v horách nevedia predstaviť.

Má svoje odlišnosti, vyžaduje si špecifickú výbavu a znalosť zákona, pretože ako sme si v dnešnom článku ukázali, zákony sú často prísne a je potrebné sa v tom zorientovať. Daj nám do komentov vedieť, kde a v akej forme (stan, bivak) najčastejšie prespávaš ty.

Ďalšie témy spojené s kempovaním a nocovaním v prírode nájdeš v našom pravidelnom seriáli článkov Ako na kemping.