Reportáž: Beh na Chatu pod Chlebom opäť ukázal, že najťažšie bývajú posledné metre

3,3 km a 670 výškových metrov. Také boli parametre už 17. ročníka behu na Chatu pod Chlebom, jedného z mála vertikálov v Malej Fatre.

Malá Fatra je svojou výškou ako stvorená na behy do vrchu. Nie sú to síce Tatry ani Alpy, ale trasy vedia byť prudké, náročné a taktiež krásne. Jednou takou trasou je aj tá z južnej (Turčianskej) strany Malej Fatry, nad mestom Turany. Štart začína na Zajacovej (720 m n. m.) a vedie po zelenej značke na Chatu pod Chlebom (1 415 m n. m.)

Počasie zmenilo plány

Preteky organizuje skúsený klub, Bežecký spolok Tatran TURANY. Tento rok sa museli organizátori pasovať so zaujímavou situáciou. Štart bol totiž naplánovaný o týždeň skôr, ale príliš nepriaznivé počasie donútilo organizátorov preteky preložiť.

Nestáva sa to bežne, pretože nepriaznivé počasie patrí k prírode. Ale pri horších predpovediach, a hlavne búrkach, je to rozumné rozhodnutie pre bezpečnosť všetkých. Sme predsa rekreační bežci a ide o rekreačné preteky. Hlavným cieľom teda je užiť si ich a zašportovať si. Vďaka tejto zmene som tu bol nakoniec aj ja.

Priateľská atmosféra

Na behu na Chatu pod Chlebom som sa už pár krát zúčastnil, takže som sa veľmi tešil. Miesto štartu som tak poznal veľmi dobre. Štart a prezentácia sú každoročne situované v pokojnej lesnej oblasti Zajacová, ktorá leží 3 kilometre nad Trusalovou.

Po príchode som sa od prvého momentu stretol s kamarátmi a s úsmevom ma privítal riaditeľ pretekov a zároveň predseda bežeckého klubu BS Tatran. Presunul som sa pod prístrešok na prezentáciu, kde som si prevzal štartové číslo.

Cena štartovného bola online 7 € a na mieste 12 €, čo je skvelá suma, keďže v cene bola voda, magnetka s grafikou pretekov, kapustnica v cieli a ešte aj vývoz vecí na chatu. Je vidno, že tieto preteky sa organizujú s radosťou a veľmi priateľskou atmosférou.

Dnes už odštartujeme

Podobná situácia ako pred týždňom sa nezopakovala. Síce ani teraz nehlásili ideálne počasie, našťastie búrky mali prísť až poobede. Na štarte bola hmla, zamračené a chladnejšie. Pre mňa sú to však tie najlepšie podmienky, pretože teplo nemám veľmi v láske.

Obliekol som si ako vždy bežecké kraťasy a tielko, pretože preteky netrvajú dlho a nebeží sa až na hrebeň. Zvolil som, netradične, topánky inov-8 s malými hrotmi v podrážke, ak by sa príliš kĺzalo v prudkých častiach trate. Behám v nich len v zime, ale zobral som ich výnimočne prevetrať, pretože poslednú dobu výdatnejšie pršalo. Poctivo som sa rozbehal, dal si rozcvičku ako vždy a cítil som sa dobre pripravený.

Rýchly začiatok

Spolu 70 bežkýň a bežcov sa zhromaždilo na štarte. Organizátor dával posledné pokyny, 10:00 a bolo odštartované. Začiatok som plánoval neprepáliť, pretože v prudkom závere by som to oľutoval. Na trase dlhej 3 km sa však sily veľmi šetriť nedajú.

Obdivujem každého, kto sa dokáže zaprieť a vydržať bolesť.

Prvý kilometer bol trochu technický a bežalo sa po väčších kameňoch, z ktorých je poskladaná cesta. Síce boli mokré, ale podrážka na nich pekne držala. Predná skupinka od začiatku nasadila vysoké tempo, ale ja som sa držal radšej v trochu nižšom.

Nemám rád rýchle štarty, pretože potom dosť tuhnem. Prvá polovica trate je miernejším sklonom veľmi rýchla a takmer všetci ju vždy bežia. Stúpanie tu samozrejme je, ale chôdza medzi prvými neprichádza do úvahy.

Sklon sa priostruje

V druhej polovici trate sa sklon mení a tam začína naozaj beh do vrchu. Z „rovinky” sme vbehli do prudkého lesa. Tu to začína, posledných 1,3 km a 380 výškových metrov. Ozaj skutočná chuťovka, na ktorú sa väčšina tešila. Áno, ako bežci do vrchu sme trochu zvláštni, že sa nám to páči. Je to totiž výzva prekonať niečo ťažšie.


Skupinka vpredu sa začala „trhať” a ja som sa snažil stále bežať a dobehnúť bežca predo mnou. Kráčanie nemám rád a tak som si držal „cupkanie”. Stúpanie bolo prudké, ale stále pre mňa bežateľné. Prebehli sme cez Ploštiny (1 112 m n. m.) smerom pod zjazdovku s názvom Generál.

Ak toto miesto poznáš, tak presne vieš, ako dokáže preveriť. Tu sa priostruje, no necítil som sa hore Generálom ideálne a začal som kráčať. Bolo to skôr, ako som plánoval.


Na čele pretekov bežal už osamotený vynikajúci bežec Janči Ďurmek, ktorý vybehne bez kráčania naozaj všetko. Obdivujem každého, kto sa dokáže zaprieť a vydržať bolesť. Hmla hustla a bežci predo mnou sa v nej strácali. Sústredil som sa len na dych a každý krok, ale dobehnúť sa mi podarilo len jedného.

Prišiel záver, kde sa opäť chodník mierne zrovnáva a zostávalo posledných 300 m ku chate. Na tomto úseku ma však obehli traja bežci a ja som sa už nedokázal rozbehnúť.

Prichádzam do cieľa

Do cieľa som tak prišiel celkovo až na deviatom mieste, s časom 31:45 a so stratou 3 minút a 36 sekúnd na prvého.

Nie vždy sa cítime tak, ako by sme si predstavovali, ale presne o tom je šport. Vždy si odnesiem nové skúsenosti, zážitky a teším sa na ďalšie horské preteky, ktorých máme na Slovensku zatiaľ dosť, aj keď niektoré krásne, žiaľ, skončili. Do cieľa však prišli všetci v poriadku a zdraví, čo je dôležité.

Odmena na chate

Chatu pod Chlebom mám veľmi rád v lete bežecky aj v zime na skialpoch a nikdy nesklame atmosférou a jedlom. Po pretekoch sme si vychutnali výbornú kapustnicu, dal som si kofolu a pokecal s kamarátmi o ďalších plánoch na preteky a víkendy v horách. Po vyhlásení výsledkov a vylosovaní tomboly (aspoň v tej sa mi podarilo vyhrať ionťák), sme sa spoločne vybrali naspäť dolu do Zajacovej a odišli s dobrým pocitom domov.

Stretnutia s kamarátmi, zapretekanie si a spoznávanie nových ľudí - to dodáva pretekom tú najkrajšiu atmosféru, ktorú si rád užívam. Preto sa tu vidíme o rok a môžeš sa pridať aj ty.

Výsledky nájdeš na stránke časomiery. Fotogaléria je dostupná na stránke mesta Turany.