Reportáž: Medzi skalnými vežami a vôňou jesene - to bol Garmin Beh Súľovskými skalami

Dokonalé spojenie jesenných výhľadov, strmých výbehov aj zbehov v očarujúcej prírode ponúkol už 9. ročník Behu Súľovskými skalami.

Súľovské skaly, krajina známa z mnohých rozprávok, obklopená skalnými ihlami, bralami a vežami. Miesto, kde sa popod ich vyčnievajúce vrcholky kľukatia úzke chodníky, ponúkajúce krásne výhľady. Práve sem prilákali organizátori v druhú októbrovú sobotu na skutočnú rozprávku 1200 bežcov na veľký beh a 350 detí na detské trasy. Prebehnúť totiž toto prostredie po jeho náročnom, ale nádhernom hrebeni, je pre každého veľký zážitok.

Jesenný Súľov má čaro

Keď si predstavím jeseň, vždy mi napadnú sfarbené stromy v okolí Súľovských skál a teším sa na ďalší ročník týchto trailových pretekov. Je to aj tým, že bývam na opačnej strane týchto hôr a cítim sa v nich ako doma.

Chodievam sem od prvého ročníka a musím povedať, že tu klape všetko naplno. Dávajú si záležať na každom detaile, od registrácie až do ukončenia pretekov. Už prvý ročník nasadil latku vysoko a pokračuje sa ďalej.

Trasy pre všetkých

V Súľove si každý príde na svoje, pretože organizátori pripravili na výber až 3 trasy. Skutočnou lahôdkou je 17 km trasa s prevýšením 850 m, vedúca celým hrebeňom. Ďalšou je stredná 10,5 km trasa s prevýšením 500 m a najkratšou je 6,7 km s prevýšením 200 m, ktorú si chodí vychutnať naozaj veľa bežkýň a bežcov.

Pre deti boli pripravené trasy od 50 po 800 m, a tak sa Súľov zaplnil obrovským množstvom športových nadšencov a rodín. Výška štartovného bola 27 €, 26 € a 25 € podľa dĺžky trasy, čo je výborná cena, pretože je o teba dobre postarané.

Počasie dopraje skutočne náročný trail

Je sobota ráno, vyrážame z Rajeckej doliny. V Maratón klube Rajec máme túto akciu radi, a tak vyrážame na viacerých autách. Cez kopce prechádza oblačnosť a občas mrholí.

Už viacero dní je daždivo, a preto to bude dnes na trati zážitok. Ale aj takéto počasie má čaro a rozhodne nepokazí atmosféru. Navyše mne tieto podmienky veľmi vyhovujú. Chladno, technická a mokrá trať sú pre mňa ideálne podmienky.

Vchádzame do Súľova a hneď nás usmerňujú organizátori na záchytné parkovisko, kde sa zmestí naozaj každé auto. Je to dôležité a výborne zvládnuté, keďže Súľov je naozaj malá dedinka.


Po zaparkovaní je to k prezentácii kúsok, a tak si ideme prevziať štartové balíčky do kultúrneho domu. Prezentácia prebieha rýchlo a pekné balíčky už máme na pleci. Na malom námestíčku je množstvo stánkov sponzorov, kde si každý môže pozrieť a vyskúšať napríklad hodinky Garmin, bežecké tenisky inov8, bežecké oblečenie, alebo nechať si po behu vymasírovať ubolené nohy.


Stretávam tu množstvo kamarátov, s každým prehodím pár viet a preteková atmosféra je tu. Ja som si vybral strednú 10,5 km trať, pretože sa mi najviac páči rýchlosťou a parametrami. Ako prvá však štartuje o 10:00 h 17 km trať a tak si ideme pozrieť štart. Na štarte stojí viac ako 300 bežcov a popri hudbe a fanúšikoch je atmosféra úžasná. Teším sa už na môj štart.

Budúca generácia bežcov

Po odštartovaní najdlhšej trasy prišli na rad detské preteky. Veľmi sa mi páčilo, koľko detí bolo prihlásených. Je to dobrý signál, že deti majú určite o šport záujem, len ich treba motivovať a ísť im príkladom. Radosti a úsmevov tak bolo veľa a do budúcna z nich určite vyrastú výborní bežci.

Je čas pripraviť sa

Obliekame sa do bežeckého oblečenia a ako vždy, vyberám tielko a kraťasy. Teplota je ideálna a počas behu mi bude určite dosť teplo. Dávame si viacerí spoločný rozklus a blížime sa k štartovej čiare, kde nás je takmer 400. Posledné pokyny od organizátora Slava Strečanského a štartujeme.

Tento hrebeň je krásny a zároveň ťažký práve kvôli skalným útvarom.

Dnes však bežíme aj na počesť pamiatke Janka Bušfyho, ktorý bol skvelý priateľ organizátorov a uplynulé ročníky spoluorganizátor týchto pretekov. Súľovské skaly sa mu žiaľ stali pri lezení v roku 2024 osudnými.


Po štarte nás sprevádza auto, čo dodáva ešte väčší náboj. Začiatok bežíme približne 500 m po asfalte. Odbočujeme smerom na lúky, a tu začína prvé stúpanie.

Bežím opatrne a nechcem sa tlačiť dopredu. Štart je rýchly a zradný, preto si šetrím sily na neskôr. Na druhom kilometri pomaly dobieham úvodnú skupinu a už som sa dostal pocitovo do dobrého tempa. Cítim sa výborne a nechcem spomaľovať. Dostávam sa tak na čelo pretekov. Vbiehame z lúk do lesa a stúpanie tu pokračuje ešte 1,7 km s prevýšením 160 metrov až na sedlo Roháč.


Stále sa postupne vzďaľujem a neviem, či je to správne. Cítim ale, že mám rezervy, preto nespomaľujem. Hodinky prestávam sledovať a bežím na pocit. Chcem si dnešok užiť a dať zo seba maximum. Trasu už poznám dokonale, takže presne viem, čo ma čaká.

Už sa teším na hrebeň

Som na sedle Roháč a dávam si na prvej občerstvovačke vodu. Zozadu ma dobehli dvaja bežci a už sme na vrchu hrebeňa. Tu začína moja najobľúbenejšia časť pretekov, kde sú krátke prudké stúpania a krátke prudké zbehy. Viem, že tu pôjdem už naplno každý jeden úsek.

Ako prichádza prvý zbeh, cez skaly a korene bežím, ako sa dá. Buď spadnem, alebo nie. Preskakovať skaly a korene ma vždy pri behu baví, pretože sa z toho postupným tréningom stáva zábava. Navyše, v tréningu mám presne rovnaké podmienky. Treba ale dávať veľký pozor na každý jeden krok. Po technickom zbehu opäť za mnou nikoho nepočujem.


Príroda je nádherná, podmienky skvelé a vôbec nie je na trati veľké blato. Naopak, chodník je celkom pevný a väčšina dažďa vsiakla do pôdy. Všade okolo sú krásne skalné útvary, a preto je tento hrebeň tak krásny a zároveň ťažký. Síce nesvieti slnko, ale les má aj tak veľké čaro. Trať je skvele značená a na každej odbočke je usporiadateľ, ktorý nám ukazuje smer.

Ako na hojdačke

Vybiehame pod skalnú vežu z názvom Brada, jeden z posledných výbehov. Po ňom prichádza dlhší netechnický zbeh a bežci ma opäť takmer dobiehajú. Nasleduje však posledné stúpanie pod Súľovský hrad, konkrétne na rázcestník „Lúka pod hradom”.

Viem, že ak chcem náskok udržať, musím dať do stúpania všetko, pretože po ňom prichádza dlhý záverečný zbeh do cieľa. Bežím, koľko sa dá a na záver kúsok kráčam. Začína zbeh a cítim, že som poriadne zatuhol. To však na prekvapenie rýchlo prešlo a do zbehu idem s náskokom.


Dnes v tých zbehoch nie som rýchly, preto do toho dávam posledné sily. Vybieham z lesa, kde nasleduje ešte jedno 200 m mierne a veľmi rýchle stúpanie. Na to podľa mňa spomína každý jeden bežec, pretože už keď si myslíš, že si na rovine, ale nie je tomu tak.

Už len nespadnúť

Prichádzam na lúku do zbehu a do cieľa zostáva trochu viac ako kilometer. Lúka je veľmi šmykľavá, a ak spadnem, asi už ani nezastavím. Našťastie som to ustál a do cieľa prichádzam v čase 52:10.

Je to môj najlepší čas a tak sa tomu veľmi teším. Čas je totiž pre mňa viac ako umiestnenie. Dnes to však vyšlo aj na prvé miesto, čo tiež veľmi potešilo. Myslím, že sme si výborne zapretekali a v cieli si vymieňame zážitky a pocity z trate. Tie u mňa zostávajú vždy veľmi dlho.

Keď sa spojí nádherná príroda a fantastickí organizátori, zostane z toho zážitok na dlho.

V cieli je pripravené občerstvenie a každý dostáva po dobehnutí krásnu účastnícku medailu v tvare hodiniek Garmin. Organizátori sú veľmi priateľskí a v cieli si hneď prehodia pár viet s bežcami plnými čerstvých emócií. Presne to robí preteky ešte krajšími, keď si popri množstve práce nájdu organizátori čas a pýtajú sa na dojmy z trate.

Úspešný deň

Čakám v cieli a práve dobehla prvá žena na 10,5 km trati. A je to moja sestra! Som tak veľmi rád, pretože som jej to za všetky odmakané tréningy veľmi prial. S výbornými časmi dobiehajú aj ostatní členovia nášho Maratón klubu Rajec a 8 z nás je na stupňoch víťazov. Postupne dobieha viac a viac pretekárov a cieľ sa plní čoraz rýchlejšie. Najdôležitejšie je ale to, že všetci dobiehajú v zdraví a plní zážitkov, aby sme sa tu mohli stretnúť aj o rok.


Klusom ideme pomaly k autu, aby sme sa prezliekli. Berieme štartovné čísla na jedlo, pitie, tombolu a ideme naspäť na námestie. Už sme veľmi hladní a neustále debaty nám to predlžujú. To však patrí k tejto akcii. Na obed je plná miska výborného rizota, ktoré nám dali milé organizátorky. Sme najedení a už úplne spokojní, pretože jedlo je po pretekoch základ.


Je 14 hodín a začína vyhodnotenie. To ide postupne od detských kategórií až po najdlhšiu trať. Víťazmi na 17 km trati sa stali Tatiana Zboroňová časom 1:55:28 a Matej Oravec s časom 1:25:30.

Na 10,5 km to bola Janka Kuzmová s časom 1:00:34 a Ján Piala za 0:52:10.

Najkratšiu trať ovládla Lara Valentovičová za 0:32:40 a Michal Kováč časom 0:28:20. Po vyhodnotení začína tombola na štartovné čísla a ceny sú poriadne nabité. 5-krát hodinky Garmin, to hovorí samo za seba.


Každý, kto sa postavil dnes na štart, odbehol výborne a verím, že sa stretneme aj o rok. Táto akcia je totiž dlhodobo moja srdcovka. Keď sa spojí nádherná príroda a fantastickí organizátori, zostane z toho zážitok na dlho.


A preto, ak si tu tento rok nebol, o rok dňa 10. 10. 2026 si príď užiť beh nádhernou prírodou v Súľovských skalách aj ty.

Kompletné výsledky si môžeš pozrieť na tomto odkaze.