Reportáž: Dogtrekking Fatranský Vĺčko – beh veľkofatranskou divočinou

Máš psa a klasické túlanie po turistických chodníkoch ťa už nudí? Nechaj sa inšpirovať a začni trénovať na dogtrekking aj ty.

Práca so psom ma bavila od prvej chvíle, ako sme si zadovážili borderku Gemmu. Naše začiatky boli na canicrossových pretekoch v Malej Fatre, kde sa bežalo vždy tak do 7 km. Prihlásili sme sa hlavne kvôli socializácii s ostatnými psíkmi, a to, že sme si pri tom aj zašportovali, bola už len pridaná hodnota.

Tím Fatranský Vĺčko organizuje mimo pretekov aj bežecké tréningy, čo nás ešte viac namotivovalo. Postupne sme pridávali spoločné kilometre, až sme sa prihlásili na náš prvý Dogtrekking Fatranský Vĺčko 2025.

Fatranský Vĺčko a jeho ľudia

Za týmto zoskupením stoja dvaja ľudia, Karin a Miško, ktorí vytvorili okolo seba perfektnú komunitu ľudí. Už od roku 2020 sa venujú organizácii dogtrekkingových a canicrossových pretekov v Turčianskej kotline.

Momentálne majú už svoje zázemie v Turčianskom Jasene (10 minút od Martina autom), kde prerobili starý ovčín. Na svoje si tu prídu všetci outdooroví nadšenci. Okrem lezenia na bouldroch sa tu konajú aj zaujímavé besedy, prednášky a koncerty. Ovčín si našiel vďaka svojej polohe fanúšikov aj medzi cyklistami.

Naša príprava a predpretekové povinnosti

Pri prihlasovaní na preteky sme mali na výber dva varianty. SHORT s 14 km + 500 m a MID dlhá 44 km + 2 350 m. My sme sa tentokrát rozhodli pre kratšiu verziu. Podľa propozícii sme tušili, že beh to bude príjemný s občasnými výživnými stúpaniami a naozaj trasa nás nesklamala.

Na deň pretekov hlásili konečne pekné počasie, i keď hrozba nejakých podvečerných búrok tam bola. My na kratšej trase sme vedeli, že nás to nezasiahne. Preto bola voľba oblečenia jednoduchšia.

Napriek rannej hmle som zvolila letný bežecký outfit, zbalila som do bežeckého batoha povinnú výbavu pre mňa a Gemmu – mapa, lekárnička, 0,5 l voda pre psa (miska pre psa), 0,5 l voda pre mňa, nabitý mobil, potvrdenie o horskom poistení a vlastný pohárik. V prípade chýbajúcej výbavy hrozila diskvalifikácia.

Prešli sme veterinárnou kontrolou, prevzali si účastnícky balíček a postavili na štart. Krátko pred štartom prebieha krátky brífing, kde dostávame info k trase a kontrolným bodom, ktoré sme museli všetky počas behu prejsť. Dohromady boli štyri a na každom z nich sme označovali kliešťami svoje štartovné číslo.

Nahromadená energia

Štart prebiehal v 20 až 30-sekundových intervaloch, a to z dôvodu, že hromadný štart pri tak nabudených psoch by mohol zapríčiniť rôzne kolízie. Stojíme nastúpení v rade a posúvame sa pomaly k štartovacej čiare. Čím ďalej, tým viac si nepočujeme vlastné slovo, lebo chlpáči nezvládajú svoje emócie a začínajú sa „preštekávať“.

Neplánovaný zádrheľ hneď na úvod

„3, 2, 1 GO!“ To je môj povel a vyrážame. Prvé metre bývajú také, že moje nohy nestíhajú ťahu Gemmy, ale viem, že o chvíľu to z nej opadne. Jej spomalenie nastáva skôr ako som si myslela. V jednom úseku zbadá môjho priateľa, ako nás fotí, takže sa rozhodne ma ťahať za ním. Nasledujúci kilometer s ňou zvádzam boj a prehováram ju, aby ťahala. Našťastie sme dobehli ďalších pretekárov, čiže Gemma zbadá motiváciu a začne ťahať, tak ako to má byť.

Bežíme po lúkach a pomaly vidíme, že cez hmlu sa začína predierať slnko a nám sa naskytne nádherný výhľad na časť Veľkej Fatry, konkrétne na Lysec, na ktorom už zvádzajú svoj boj „MIDári“ z trasy na 44 km.

Pocity šťastia a radosti zo spoločného dobrodružstva pretrvávajú ešte nasledujúce dni.

Na hodinkách som si zámerne neprepla odrátavanie kilometrov, ale kontrolujem si, či bežím správne po trase. Takto mi kilometre ubiehajú ani neviem ako. Blížim sa k prvej živej kontrole a občerstvovacej stanici na Mažiarkach. Gemma si navlhčí jazyk v pripravených vedrách, označíme si klieštikmi prvú kontrolnú stanicu K1 a vydávame sa do časti, ktorá vedie mimo turistickej trasy a tušíme, že to bude zábava.

Stúpame po blatistej zvážnici a na podrážkach cítiť lepkavé blatíčko. Tempo si držíme také, aby sme z dohľadu nestratili bežkyňu pred nami. Po ceste preskakujeme pobytové znaky medveďa hnedého a kocháme sa okolitou divočinou.


Zbehneme do Sklabinskej doliny a tu je ďalší kontrolný bod K2, ktorý je ukrytý za zákrutou a našťastie sa nás tam zbehlo viac, tak sme ho neprehliadli. Nastáva dlhý beh nádhernou dolinou, cesta vedie popri potoku, takže Gemma má možnosť ochladiť si labky. Dlho nikoho neobiehame a nikto neobieha nás. Máme výborné tempo.

Dolina sa začína otvárať a vidíme ďalšiu živú kontrolu a občerstvovaciu stanicu. Tu už vidieť, že teplo dáva zabrať Gemminmu čiernemu kožuchu a celá sa valí do napájacej kade pre psov. Cvakneme si K3 a pokračujeme, veď pred nami sú posledné 4 km.

Čerešnička na záver

Zabúdame na hustotu vrstevníc z mapy a pred nami sa objaví odrazu asi najdlhšie a najprudšie stúpanie trate. Beh strieda chôdza. V tejto časti nás obieha akosi viac bežcov. Nevadí, očami hľadáme horizont a krok po kroku stúpame. Po lesíku prichádza nádherná lúka ešte s väčším stúpaním a pražením slnka na hlavu. Je tu však čo pozerať a bolo by aj čo fotiť, keby sa nám chcelo...

Dostávame sa na vrch a na chvíľu si vydýchneme v bežeckom pokluse po rovinke. Tu už pomaly tuším, kde sme a z tréningov viem, že je pred nami dlhý zbeh lúkou, kontrola K4 a následne posledné stúpanie. Metre nám ubiehajú a hormóny šťastia sa hromadia. Vidíme dedinu a vieme, že sme to spolu zvládli.

Pocity šťastia a radosti zo spoločného dobrodružstva so psím parťákom pretrvávajú ešte nasledujúce dni po podujatí, tak isto ako svalovica a rozšľahané stehná z dlhého zbehu lúkou k salašu. Už teraz sa tešíme na ďalšie podujatie podobného charakteru.

Výkon a zhrnutie

Náš nameraný čas bol 1:47:02.78. V kategórii žien sme skončili na 19. pozícii, čo ma celkom potešilo, lebo celý beh som mala skromný pocit, že už nás určite všetci dobehli. Na 1. pretekárku sme stratili 26 minút. Teraz už viem, že boli miesta, kde by sme vedeli ušetriť minúty, ale presne takto to bolo fajn.

My sme to poňali bežecky, ale netreba zabúdať na to, že dogtrekking je pôvodom organizovaná turistika so psom.

Organizácia

Organizačný tím nenechal nič na náhodu a všetko bolo pripravené na výbornú. Vidieť, že s organizáciou už majú skúsenosti. Spočiatku sme mali obavy, ako to bude s parkovaním, ale aj to bolo vyriešené a nikde nevznikal chaos. Počas dňa sa o pretekárov perfektne starali dobrovoľníci na občerstvovacích staniciach a pracovníci Bistra. Nechýbal výborný guláš a víťazi jednotlivých kategórií dostali krásne ceny.

MID trasa

Pretekári z dlhšej trasy to nemali na trati až také jednoduché. Cesta viedla hrebeňom Veľkej Fatry od vrchu Lysec až po vrch Lučenec, aby mala všetky predpoklady kvalitnej dogtrekkingovej trasy. Prvý muž Lamoš Július s Bellou zvládol trasu v čase 5:34:57.02 a prvá žena Denisa Nechalová s Dustym mali čas 6:00:35.54.


Veľký obdiv patrí všetkým, ktorí sa na túto dlhšiu trasu odhodlali. I keď niektorí sa rozhodli alebo museli skončiť skôr, je tento výkon obdivuhodný. Bežať alebo kráčať so psom, a pritom orientovať sa podľa mapky a určených bodov v prírode nie je vôbec jednoduché. Kompletné výsledky nájdeš na tomto odkaze.