Reportáž: Vertikal Martinky - najstrmší beh do kopca na Slovensku

Štyri km a takmer 1 000 výškových. Najstrmší úsek so sklonom 41 %. To je Vertikal Martinky.

Preteky v behu do kopca majú na Slovensku svoje pevné miesto. Je to špecifický štýl behu, v ktorom si za krátky čas siahne na dno fyzických síl väčšina pretekárov.

Z vlastnej skúsenosti viem, že úvodný beh sa veľmi rýchlo mení na rýchlu chôdzu a počas pretekov je veľmi ťažké nájsť sily na „beh”.

Ako sa dostať na Martinské hole?

Martinské hole sú v zime známe ako lyžiarske stredisko, do ktorého je počas poriadnej zimy problematické dostať sa autom. Dôvod? Chýbajúca lanovka z Martina, ktorá by dokázala prepojiť lyžiarske stredisko so zvyškom Martina a tým pádom by nebolo potrebné ísť do výšky 1 000 m n. m. autom.

Počas zimnej sezóny na ceste funguje jednosmerka. Hore sa dá dostať autom v čase 06:00 - 12:00. Dole sa môže ísť až od 13:00. Platí, že vozidlo musí mať buď 4x4, alebo reťaze. Možno ste niektorí zachytili reťazovú zrážku vozidiel na Martinkách, a to len kvôli tomu, že cesta primrzla a väčšina áut nemala reťaze. V lete je situácia iná a autom sa hore dá dostať kedykoľvek.

Ako to je s lanovkou na Martinky?

V stručnosti, lanovka z Martina na Martinské hole dlhé roky (31 rokov) fungovala, avšak situácia sa zmenila v roku 2005, kedy bola ukončená jej prevádzka kvôli nevyhovujúcemu technickému stavu. Následne sa lanovka demontovala a odvtedy trasa zarástla. Tento príbeh lanovky je veľmi podobný s príbehom lanovky na Geravy v Slovenskom raji a osobne si myslím, že jedného dňa sa lanovka na Martinky opäť obnoví, podobne ako na Geravách.

Myšlienka na preteky

Tieto preteky sú pomerne mladé a s nultým ročníkom sa konali doposiaľ 3-krát. Podľa organizátora Maroša Harenčáka je táto trasa daná historicky a v minulosti ju obyvatelia Martina využívali pre rýchly prístup na Martinské hole. Po odstavení lanovky trasa zarástla a nepoužívala sa. Situácia sa zmenila, keď sa tam robili technické úpravy kvôli inštalácii optických káblov a vtedy nastal zlom a myšlienka zorganizovať tento krásny vertikálny beh.

Parametre trasy hovoria jasne:

• vzdialenosť 4,26 km a 944 m prevýšenia,
• priemerné stúpanie 22,15 %,
• najstrmší úsek 1 km s priemerným sklonom 41 %.

Tak čo, trúfol by si si na to?

Moja voľba bola jasná

Osobne patrím medzi bežcov, ktorí behajú radšej do kopca ako z kopca a tzv. „rýchla smrť“ mi vyhovuje. Na internete som nejaké fotky trate z minulých ročníkov videl, avšak keď som prichádzal pod Martinské hole a videl trať, ktorú idem behať, na tvári sa mi súčasne objavilo nadšenie, strach, úsmev aj rešpekt. Vravím si: „To fakt idem tou trasou hore?“

Len 30 sekúnd a mám tak „zapečené” nohy, že zase prechádzam do rýchlej chôdze.

Po registrácii a nasadení štartovacieho čísla bez váhania vyťahujem bežecké paličky a čakám na štarte spolu so 74 ďalšími pretekármi, ktorí sa rozhodli preveriť si svoje sily. Môj cieľ je dať to pod hodinu a s malou dušičkou dúfam, že sa mi to podarí.

Neprepáľ to!

To si vravím na začiatku pretekov skoro vždy. Pri tomto type behu sa štartová pozícia dá vytvoriť hlavne na začiatku. Potom je náročnejšie prebojovať sa na vyššie a lepšie poradie. Volím teda stredné tempo a po úvodnej asfaltovej ceste, ktorá sa dala bežať, prechádzam do rýchlej chôdze s paličkami.

Trasa začína stúpať od nástupnej stanice starej lanovky. Už po chvíli sa úvodný dav rozplynie a každý si ide svoje tempo. V úvodnej časti ma prekvapila rovinka a menšie klesanie, ktoré sa dalo behať, ale rýchlo som rozhodne nešiel.

Sústredenie len na svoj dych a kroky

Po krátkom zbehu prichádza najstrmšie stúpanie, v ktorom sa sústredím len na to, aby som udržal tempo a rýchlosť. Paličky mi v tom mimoriadne pomáhajú a v duchu si hovorím, že zobrať si ich bolo dobré rozhodnutie.

V stúpaní obieham zopár pretekárov, čo mi dodáva trošku radosti, avšak zopár pretekárov obehlo aj mňa. Po najstrmšej časti sme sa dostali na asfaltovú cestu, kde bol pomerne krátky a behateľný úsek.


Niektorí to začali behať. Vravím si, tak idem aj ja. Po 30 sekundách mám tak „zapečené” nohy, že zase prechádzam do rýchlej chôdze. K vrcholovej stanici už nezostáva veľa a ja sa snažím udržať tempo a sem-tam pobehnúť, ale je to veľmi ťažké. Po chvíli prichádzam k vrcholovej stanici starej lanovky a tam vidím rovinu, ktorá bola behateľná. Bohužiaľ, zmohol som sa len na krátky poklus.


Medzitým ma obiehajú dve pretekárky, ktoré mi boli v pätách. Pri chate vidím aj naše auto a otvorený kufor, ktorý Veronika zabudla zavrieť. Na pár sekúnd rozmýšľam, či ho nemám ísť zavrieť, ale túto myšlienku veľmi rýchlo zavrhnem a sústredím sa len na záverečné stúpanie po zjazdovke.


Stúpanie nie je až tak prudké, a miestami sa dá pobehnúť, avšak v mojom prípade to je skôr o rýchlej chôdzi ako o behu, ale párkrát sa zmôžem na jemný poklus. Nasledujú záverečné metre a ja vidím tabuľky s nápisom 500, 300, 200, 100 metrov. Aj keď je to len pár metrov, v duchu sa mi to zdá ako celá večnosť a teším sa na cieľ. Pomedzi to už schádzajú dole pretekári, ktorí boli predo mnou a majú to za sebou.


Sem-tam počujem nejaké povzbudenie a s vypätím všetkých síl a povzbudzovaním mojej manželky posledných 200 metrov prechádzam do behu a som hore. S časom 52 min. som spokojný a splnil som cieľ dať to pod hodinu. V cieli sa vysedávať nedalo a po dobehnutí a vydýchaní sa každý pretekár pobral do zázemia chaty, kde mal pripravené občerstvenie.

Prekonal sa traťový rekord?

Traťový rekord Jozefa Hlavča z roku 2024 s časom 36:12 sa tohto roku prekonal a s časom 35:38 Jožo nastavil nový najrýchlejší čas na tejto trati. V pätách mu bol Matej Oravec s časom 36:18 a za ním skončil Andrej Paulen s časom 37:41.

Zo žien sa podaril traťový rekord Poľke Patrycji Stanek s časom 45:24. Za ňou sa umiestnila takisto Poľka, Natália Klamut s časom 50:35 a na 3. mieste sa umiestnila Janka Kuzmová s časom 51:13. Kompletné výsledky nájdeš na tomto odkaze.


Ak chceš na vlastné oči vidieť, ako prebiehal takýto vertikal, a tak isto sa chceš dozvedieť dojmy víťazov, určite si pozri video reportáž.


Ďakujeme organizátorom, že organizujú tento krásny vertikal, v ktorom si každý účastník poriadne zamakal. Tento beh je súčasťou Slovenskej skirunnigovej ligy. Súčasťou pretekov boli aj detské preteky a deň predtým sa na Martinkách konal 1. ročník pretekov Skymarathon a Skyrace, v ktorých si bežci odbehli veľmi náročné trate.

Ak ťa zaujíma viac, určite si pozri stránku fatraoutdoorteam.sk a možno sa budúci rok odhodláš aj ty.