Keď sa ti Veľkofatranská magistrála máli alebo prečo nespojiť prechod Veľkej a Malej Fatry - 1. časť

Prečo Veľkofatranskú magistrálu ukončiť a nepokračovať v Malej Fatre, ktorá je „na skok“? Pozri sa, ako vyzeralo naše 5-dňové putovanie týmito nádhernými horstvami.

Keď som pred dvoma rokmi absolvovala hrebeňovku Veľkej Fatry, vedela som, že na viacdňový prechod sa sem ešte vrátim. Veľká Fatra ma totiž chytila za srdce. Tentokrát si Veľkú Fatru spojíme s Malou, a prechod zakončíme na majestátnom Veľkom Rozsutci, na ktorom som paradoxne ešte nikdy nebola, takže o dôvod viac na radosť.

Dva hrebene na výber

Veľká Fatra sa približne v polovici vetví do dvoch výrazných hrebeňov – od Borišova smerom na sever môžeš pokračovať po červenej značke po Veľkofatranskej magistrále alebo po zelenej smerom na Rakytov. Paradoxne „hlavný“ hrebeň, ktorý je značkovaný červenou, je menej známy a podstatne menej navštevovaný.

Aj ja som na prvýkrát prešla práve „zeleným“ hrebeňom cez Rakytov a Skalnú Alpu. Po dvoch rokoch som späť. Začíname rovnako – na Kráľovej studni, na ktorú sme sa dostali po málo frekventovanej trase z Tureckej, teda v podstate až zo Starých hôr, kde nás vysadil autobus smerujúci do Banskej Bystrice.

Kráčame dlhšie, než bol plán – dôvod je ale príjemný

Na úvod nás teda čaká asfaltka do obce Turecká. Nakoniec sme za to veľmi vďační, pretože prechádzka Tureckou zanechala dojem, akoby sme sa vrátili v čase. Nádherné dreveničky, malebná dedinka a v pozadí vypínajúci sa majestátny hrebeň Veľkej Fatry. No kto by sa do tohto pohľadu nezamiloval.

Z lesa sa dostávame na hrebeň po asi 2 h – možno aj dlhšie – neviem to presne, pretože stojíme každú chvíľu. Niežeby sa nám nechcelo, no všade navôkol je extrémne veľa lesných malín, ktoré sú obrovské a poriadne sladké. Dokázala by som tu presedieť a napchávať sa celý deň.


Pod Malou Krížnou si dávame prvú dlhšiu pauzu, dopĺňame trocha energie a odľahčujeme batoh. Nasleduje príjemný traverz ku Kráľovej studni, v závere ktorého prechádzame popri prameni Bystrice.

Zachádzka, ktorá stojí zato

Vychádzame priamo oproti Kráľovej skale. K horskému hotelu je to síce zachádzka, ale za teplé jedlo a kofolu to stojí. Prekvapilo ma, že tu skoro nikto nebol, je síce pondelok, no sme tu uprostred augusta. Vyzúvam topánky a aspoň na chvíľu vetrám nohy, nech si trochu odpočinú.

Po asi hodinke už kráčame naspäť ku skale. Rozmýšľam, či sa mi na ňu chce ísť alebo nie, pred 2 rokmi sme ju vynechali kvôli časovému sklzu. Premáham lenivosť a vyhráva túžba po krásnych výhľadoch. Skladáme batohy pri chodníku a na skalku si doslova vybehneme. Prekvapuje ma exponovanosť – na to, aby sme sa hore dostali, treba použiť aj ruky.


Veľmi príjemné spestrenie inak hladkého a oblého hrebeňa v týchto miestach. Kráľova skala ponúka nádherný výhľad na všetky svetové strany – hneď oproti máme Krížnu s masívom Ostredku, na ktorom o chvíľu budeme, vidíme aj zvyšok Veľkej Fatry – ukazuje sa aj Ostrá a Tlstá, ďalej Malá Fatra s Martinskými hoľami, Kremnické vrchy, Veľký Choč, Nízke Tatry, jednoducho neviem, kam pozerať skôr.

Útulňa ako „prekvapko“

Zliezame zo skaly a už aj sme pri batohoch. Stúpanie na Krížnu sa zdá ako nenápadné či nevýrazné, ale zato tiahle. No od Krížnej začína jeden z mojich najobľúbenejších úsekov – Krížna-Frčkov-Ostredok-Suchý vrch – nádherné otvorené a rozľahlé lúky s výhľadmi, pri ktorých nevieš, kde sa skôr pozrieť. Vychutnávam si to všetkými dúškami a teším sa, že som opäť tu.


Príjemná je aj predstava, že k útulni neprídeme za tmy, čas máme totiž perfektný. Rátame s tým, že spíme v stane, pretože na Kráľovej studni nás náhodní turisti oboznámili s tým, že Útulňa pod Suchým vrchom je zavretá (čo sa nám nezdá) a že keby je aj otvorená, smerovala tam skupinka asi 8 turistov. Nuž, dnešná noc bude veselá – hlásia dosť chladno, „mrznúť“ sa mi veľmi nechce, no čo už.

Klesaním popod Suchý vrch prichádzame k útulni, ktorá je nielenže otvorená, ale skupinka turistov sa usadila hore, takže ostáva voľný ešte celý spodok – vynikajúco! K útulni sme prišli okolo pol 6 a nakoľko nemusíme stavať stan, máme kopec času na pokojný a pekný večer, to sa pri viacdňových trekoch nestáva až tak často, takže si to vychutnávam.

Tieto magické horské večery

Neďaleko útulne je výdatný prameň, ku ktorému si dáme krátku prechádzku – s uterákom v ruke. Síce slnko už pri prameni nesvieti a razom je sviežejšie – hygiena nepustí a umytie sa od všetkého potu a nalepenej špiny je priam hotovou extázou.

Nad útulňou sa nachádza lavička s krásnym pohľadom, sedíme a pozorujeme, ako sa pomaly slnko skláňa. Červená guľa krásne nasvecuje nielen nás, ale aj samotnú útulňu, ku ktorej preniká cez konáre stromov. Priamo za útulňou sa nachádza opäť obrovské množstvo malín. Čím to bude, že sa im tu tak darí? Hneď za nimi sú dve kadibudky...

Partia turistov založila oheň, a tak sa pridávame k nim, zároveň si varíme večeru. Poriadne sa ochladilo, sedíme vo viacerých vrstvách a ešte sa aj prikrývame – teším sa, že dnes nespíme von.

Zastávka pod Borišovom nesmie chýbať

Noc v útulni bola vynikajúca, vyspala som sa perfektne, čo sa až tak často na takýchto miestach nestáva. Napomohli aj štuple, bez ktorých už na takýchto akciách ani na krok – chrápajúcich je vždy a všade viac, než by mi bolo milé. Vôbec sa nám nechce vstávať a tak vyrážame až tesne po pol 9.

Na všetkých je badať, že ani z jednej strany to nie je zadarmo.

Pozabudla som, aký krásny je úsek hneď za útulňou cez Koniarky. V sedle Chyžky strategicky bočíme na modrú značku, Ploskú obchádzame, stúpania a klesania bude dnes ešte dosť, viac než som čakala, ale o tom o chvíľu.


Po hodinke aj niečo sme už na ďalšom obľúbenom mieste – Chata pod Borišovom. Pri každej jednej návšteve tohto výnimočného miesta pookrejem. Je príjemne a tak si sadáme vonku. Keď sa rozhliadnem, padá mi sánka, už som myslela, že viac malín pokope byť ani nemôže, no okolie chaty ma vyvádza z omylu. Opäť sa „pasieme“.

Dnes nás čaká náročný deň už bez nejakej chaty, či civilizácie, takže jedlom na chate nepohrdneme. Zostávam verná tradičnej slovenskej kuchyni a dávam si pirohy, mňam. Na chvíľku mi napadá myšlienka neplánovane tu ostať, máme tu kamošov, a tak sa vynára v hlave dilema. Po dlhšom uvažovaní však víťazí pôvodný plán a my pokračujeme ďalej.

Kolená dostanú zabrať

Zdržali sme sa však oveľa dlhšie, než sme chceli, no odtiaľ sa nedá odísť po pár minútach. Vyrážame takmer až o pol 12. Po zazretí časových údajov na smerovníkoch ma trošku oblieva pot, dnes to bude možno s čelovkami... Pridávam do kroku, márne sa snažím dobehnúť pauzu na Borišove.

Úsek cez Šoproň na Javorinu je krásny, teším sa, že sme konečne na „tej“ lúke, na ktorú stále z Borišova pozerám a rozmýšľam, čo to je, teraz už viem. Na úsek z Javoriny na Štefanovú by som najradšej zabudla, haha. Kolená ma začínajú bolieť už len pri pomyslení na tento úsek. Najprv šialene prudké klesanie a vzápätí poriadny strmák hore.


Uf, v hlave sa mi vynára otázka: „To naozaj bude celý dnešný deň vyzerať takto?“ Len to nie... Po vrchole Štefanová (na označenú vyhliadku sa ani neoplatí zachádzať, všetko je tam už zarastené) nasleduje aspoň trochu príjemnejší úsek, kde síce klesáme a stúpame, no už nie tak prudko. Už by som privítala Malý Lysec, trasa naň mi príde nekonečná.

Malý Lysec krajší, než som čakala

Okolo 14 h sme konečne tam. Zišli sme sa tu všetci – aj skupinka nocľažníkov z našej útulne, aj oprotiidúci z útulne, kam smerujeme dnes. Na všetkých je badať, že ani z jednej strany to nie je zadarmo, no zopár turistov, ktorých sme po Malý Lysec stretli, vyzeralo predsa len horšie. Hm, zamýšľam sa prečo? Onedlho to zistíme.

Keď mi dnešné prevýšenia prišli prudké, ešte som netušila, aké schádzanie nás čaká z Kľaku.

Malý Lysec ma prekvapil svojou krásou a výhľadom, ktorý ponúka. Okamžite som sa zvalila do trávy, vytiahla snacky a užívala som si oddych a splnenie čiastkového cieľa pre dnešný deň. Výhľad bol naozaj jedinečný – pod nami bola hlboká Ľubochnianska dolina (mimochodom najdlhšia dolina na Slovensku - má až 25 km!) a oproti druhý veľkofatranský hrebeň s hlavnou dominantou – Rakytovom.

Prichádzajú húštiny

Zdržať sa tu pridlho sme si však nemohli dovoliť, a tak neostávalo nič, len opäť si dať batohy na chrbát, rozlúčiť sa s partiou z útulne (pokračovali inam) a kráčať po červenej ďalej smerom do Sedla pod Kopou. Tento úsek už bol prívetivejší, čo sa týka sklonov. Síce prudké stúpanie, či klesanie nás nesprevádzalo, no objavil sa nový problém.


Poriadne húštiny. Ale s tým sme v tejto časti Veľkej Fatry rátali. Práveže sa divím, že začali až tu. Stúpanie na Jarabinú bolo poriadne divoké. Pred vrcholom však ešte prechádzame popri Odbočke k prameňu, vody máme dosť a tak pokračujeme ďalej.

Aké veľké húštiny ťa tu čakajú? Pri výstupe sme na seba nevideli ani na 5 metrov. Brodili sme sa porastom mladého lesa, množstvom kríkov, malín a všetkého možného. Cez chodníky bolo popadaných veľa stromov, ktoré trebalo obchádzať, podliezať či preskakovať. Nohy nám škriabali početné kríky a konáre. Už som ani nerozlišovala, či to bola ďalšia pŕhľava alebo ďalšie konáre.

Trasa, ktorá potrápi

Na Jarabinej, ktorá je zväčša zalesnená, sme si chvíľku vydýchli a pokračovali ďalej. Nasledoval veľmi prekvapivo normálny a príjemný úsek. Žiadne prudké stúpania ani klesania, ani žiadne húštiny. Vďaka za to. Netešíme sa však dlho, po prejdení Širokého a Vyšnej Lipovej sa to v okolí Svrčníckeho sedla začalo opäť zhusťovať.

Mimochodom, v tomto sedle je oficiálne miesto na prespatie v rámci NP Veľká Fatra. V tejto húštine by som však rozhodne spať nechcela. Boríme sa terénom teda ďalej. Začínam byť negativistická a dochádza mi na tento terén trpezlivosť. Bolia ma kolená po dnešných zostupoch, nohy ma štípu od početných škriabancov a jednoducho sa mi už nechce. Keď vidím, ako je Kľak vysoko, oblieva ma pot.

Skalnatý Kľak osamote

Opäť naberáme výšku, na Kľak som sa doslova „vydriapala“. Presne o 18-tej sme konečne na Kľaku. Výhľad je odtiaľ naozaj úchvatný. No potrebujem sa „dostať k sebe“ a chvíľku mi trvá, kým si to vychutnám naplno. Je príjemné tu sedieť takto osamotene s pocitom, že široko-ďaleko nikto nie je. Od Malého Lysca sme nestretli už vôbec nikoho a ani za nami už nikto nekráča.

Keď mi dnešné prevýšenia prišli prudké, ešte som netušila, aké schádzanie nás čaká z Kľaku. Nevedela som, či sa smiať, či plakať. V tejto chvíli mi je jasné, prečo turisti idúci oproti vyzerali, ako vyzerali. Ísť opačným smerom je „zabijak“. Ideme takmer kolmo dole, kolená kričia o pomoc.

Výškové metre smerom nadol prekvapili

K nocľahu v sedle Príslop je to ešte takmer hodina a pol. Idem už len „na zotrvačník“. Na dnes mám fakt dosť. Rozmýšľam, prečo ma tie kolená tak bolia po dnešnom dni – veď stúpanie a klesanie bolo primerané takejto hrebeňovke.

Nuž, pri plánovaní som si všímala skôr čísla nahor, klesanie som veľmi neriešila, po vyklikaní trasy zisťujem, že na dnešnom úseku sme zostúpali viac ako 1 600 výškových metrov. Na nejakých 24 km celkom dosť, vzhľadom na to, že sme neschádzali do žiadnej obce ani doliny, ale boli sme stále na hrebeni.

Prichádzame za svetla!

O pol 8 prichádzame za západu slnka k útulni. Neverím, že sme tu. Stihli sme to ešte za denného svetla. Útulňa je z nášho smeru poriadne schovaná. Prichádzame s malou dušičkou, že bude snáď voľná. Počujeme nejaký hlas – nakoniec tu spí len jeden turista, aj to vonku vo svojom stane.

Priamo za útulňou je prameň, ktorý je však menej výdatný, a tak sa skromne oplachujeme a varíme si večeru. Večer neodoláme a na chvíľu vychádzame z útulne, aby sme pozorovali nočnú oblohu. Vidno Mliečnu cestu, občas nejaká hviezda aj padá. Veľká Fatra je na pozorovanie nočnej oblohy ideálna, nachádza sa tu totiž park tmavej oblohy. Nádhera. Spí sa opäť vynikajúco.


Na ďalší deň nás čaká záver Veľkej Fatry. Ako pokračovalo putovanie v Malej Fatre? Kde sme sa napojili? A čo zhoršenie počasia? Ako ovplyvnilo naše ďalšie plány a záver treku? O tom nabudúce v pokračovaní 5-dňovej hrebeňovky Fatrami.

Zhrnutie

• Názov: Hrebeňovka Veľkej a Malej Fatry
• Lokalita: Veľká Fatra, Malá Fatra
• Značenie: veľmi dobré, v závere Veľkofatranskej magistrály horšie
• Obmedzenie: bez obmedzenia
• Fyzická obtiažnosť: 4/5
• Technická obtiažnosť: 2-3/5 (v druhej polovici magistrály húštiny)
• Trvanie: 5 dní
• Parametre:
1. deň: 21 km, ⬆ 1 300 m, ⬇ 380 m, 8 h
2. deň: 23 km, ⬆ 1 048 m, ⬇ 1 515 m, 8 h
3. deň: 10 km, ⬆ 200 m, ⬇ 650 m, 3 h
4. deň: 8,5 km, ⬆ 1 000 m, ⬇ 20 m, 4 h
5. deň: 15,5 km, ⬆ 750 m, ⬇ 1 600 m, 6 h
Spolu 77 km: Veľká Fatra - 53 km + Malá Fatra - 24 km

• Typ: diaľková magistrála
• Možnosť parkovania/ spoje: bus Staré hory
• Mapka a GPS: Veľká Fatra, Malá Fatra