Reportáž: Varínsky lesný beh - keď najprudší kopec rozhoduje preteky

Trailové preteky pod úpätím Kriváňskej Malej Fatry, kde zažiješ všetky druhy stúpania aj klesania.

Už v januári som sa dopočul, že sa budú organizovať nové bežecké preteky pod Malou Fatrou, v obci Varín pri Žiline. Trasa má byť trailová a v jej polovici kopec s najväčším sklonom miestami až 41 %. Keďže trail mám rád a kopce s veľkým prevýšením tiež, zapísal som si termín. Varín máme kúsok od Rajeckej doliny, a tak sme sa rozhodli vyskúšať prvý ročník.

Dnes sa vrátilo leto

Keď ráno traja nasadáme do auta, dolina je v hmle. Vieme však, že má byť krásny slnečný deň a teplo. Prichádzame do Žiliny, a hmla sa roztrhala. Priamo pred nami sa ukazuje celý hrebeň Kriváňskej Malej Fatry, pod ktorou sa preteky konajú.


Vchádzame do Varína a organizačný smerovník a ďalej organizátor nás navedie až k futbalovému ihrisku, kde parkujeme auto. Od auta máme na prezentáciu a štart len pár metrov. Tie sa nachádzajú pri bufete „Na Brehu” pri cyklotrase.

Cena štartovného je 30 € na dlhú 13,7 km trať s prevýšením 600 m, a 25 € na krátku 6,5 km trať s prevýšením 120 m. Samozrejme, my pobežíme všetci dlhú, pretože na krátkej by sme nezažili taký kopec. Prezentácia prebehla rýchlo, berieme si štartovné čísla a, ako vždy, aj teraz stretáme viacero kamarátov.


Po debatách prišiel čas na prezlečenie a rozcvičenie. Ideme sa prebehnúť kúsok po trase, aby sme vedeli, čo nás zo začiatku čaká. Bežíme po dedine a po rosou orosenej lúke. Tá síce chladí nohy, ale aj tak bude dnes horúco.

Na jednom kilometri prekonáme viac ako 200 výškových metrov.

V priestoroch štartu je viac zdravotníkov, ktorí nasadajú na štvorkolky a idú sa presunúť na trať. Je to dôležité, pretože v teple je väčšia šanca prehriatia. Na všetky preteky však chodia bežci dobrovoľne, a preto treba odhadnúť svoje možnosti. Často sa totiž postavia na trať aj úplní začiatočníci, ale čokoľvek sa môže stať aj tým skúsenejším.

Nepodceniť teplo

Rozcvičení sme, je čas presunúť sa na štart. Už skúsený komentátor a organizátor Ľuboš Dupkala nám dáva dôležité pokyny, je 10:00 a štartujeme. Štart je rýchly, ako klasicky na všetkých pretekoch, a preto nezačínam z prvej línie.


Bežíme po asfalte a po chvíli vbiehame do malého lesíka, kde je prvé stúpanie. To je však len krátke na rozohriatie. Opäť sme na asfalte a štrkovej ceste.

Bežíme po zelenej značke k rázcestníku Pod Jedľovinou, kadiaľ sa ide aj na Chatu pod Suchým. Už na prvej občerstvovačke si dávam netradične vodu, pretože mám z toho tepla sucho v ústach ako na Sahare. Teplo nie je pri behu môj najväčší kamarát. Tu pokračujeme po žltej značke a zbiehame do Doliny Kúr.

Rýchly trail sa mení na beh do vrchu

Momentálne som na druhom mieste, ale nechcem pridávať, pretože nás čaká naozaj prudké stúpanie na Borovú skalu (720 m n. m.). Síce to nepoznám, ale výškové metre hovoria samé za seba. Na jednom kilometri prekonáme viac ako 200 výškových metrov.


Odbočujeme z doliny opäť do kopca a prvého bežca mám na dohľad. Vidím pred sebou v diaľke stuhy vedúce do prudkého kopca a už sa neviem dočkať. V prudkom stúpaní skúšam viac zabrať. Naťahujem kroky a prvého bežca dobieham.

Tempo si udržiavam a kopec stále nekončí. Naopak, stúpanie sa viac dvíha. Nespomaľujem a blížim sa ku krížu, kde je občerstvovačka a začína sa prudký zbeh.

Som hore, kopec mi veľmi pomohol a „prebral” ma. Rád by som si tu chvíľu aj posedel na peknom výhľade, ale nie je čas. Zbeh púšťam, ako sa len dá. Je prudký a z rosy stále mokrý. Za mnou už nikoho nepočujem a bežím sám.

Už len jeden kopec

Opäť zbiehame do Doliny Kúr, kde hneď využívam občerstvovačku a pohár vody vylievam rovno na hlavu. Veľa nepijem, len sa ovlažujem, pretože veľa vody v žalúdku mi vadí. Chvíľu sa beží po asfalte a opäť ideme do stúpania po lúke. To nie je veľmi prudké, má viac než kilometer a je stále dosť rýchle. Je však už posledné a po ňom začínam zbiehať. Najskôr po starej rozbitej asfaltke a potom už po lúkach.

Zbieham do Varína, posledných pár kľukatých chodníčkov a som v cieli. Dnes mi dalo najviac zabrať slnko, ale to určite všetkým. Hneď druhý za mnou dobieha kamarát, čoskoro aj sestra ako prvá žena a všetci traja sme teda úspešne v cieli.

Varínka nám lieči nohy

Dávame si krátky výklus a ideme si schladiť nohy do rieky Varínka. Tá je fantasticky chladná a takto málo nám stačí ku spokojnosti. Teda okrem toho ešte veľmi radi jeme, ale našťastie nás zachránili hranolky v miestnom bufete. Aj dvojité by sa hodili.

Keďže jedlo sa po behu nepodávalo, určite do ďalšieho ročníka by bolo skvelé, pripraviť nejaký ten gulášik, alebo čokoľvek iné. Organizátor potvrdil, že o rok to už majú v pláne. Inak bola trať skvelá a zaujímavá, dobre označená, občerstvovačky nechýbali a organizátori boli milí.


Ešte čakáme na vyhlásenie výsledkov, keďže všetci traja sme skončili aj na prvom mieste vo svojej kategórii. Na našej trati dlhej 13,6 km dobehlo do cieľa 43 bežcov a na trati 6,5 km 44 bežcov.


Na záver bola ešte pripravená tombola pre všetkých bežcov aj nebežcov, ktorí si kúpili tombolový lístok.

Tip: Ak máš deti a chceš ich motivovať k behu, môžeš s nimi prísť na detské preteky, ktoré sa konajú v rámci Varínskeho lesného behu od 1 do 13 rokov. Ak chceš vidieť výsledky, nájdeš ich na tomto odkaze.