Jakub Šiarnik - 2 700 výškových metrov s majstrom Slovenska v skialpinizme

MTB a skialpinizmus majú pomerne veľa spoločného a aj o tom sa budeme baviť s naším najlepším pretekárom, ktorý sa presadzuje aj vo svetovom pohári. Teda až po tom, čo si dáme krásny okruh v Západných Tatrách...

S Kubom som bol dohodnutý už dlhší čas a nakoniec som veľmi rád, že sa to všetko podarilo. Predsa len má pomerne nabitý pretekový program v zahraničí a za druhé to chcelo ešte vychytať aspoň trochu normálne podmienky, kedže táto zima tak praje extrémom. Chcel som totiž, aby to bol skutočne poriadny výlet, ako sa na skialp s takým borcom patrí.

Navyše u neho na „záhrade“, čím mám na mysli v podstate Žiarsku dolinu. Medzitým sa Kubovi podarili aj výborné výsledky v svetovom pohári, kedy už mu len kúsok chýbal do top 10. Nakoniec všetko vyšlo, výsledkom čoho je video a tiež tento menší článok. S predstihom to môžete brať aj akési symbolické ukončenie zimy, aj keď oficiálne si ešte chvíľu počkáme .


Autor fotografií: Martin Bernard

Prečo skialpinizmus?

Hneď na úvod ale objasním, prečo sa tu vlastne venujeme skialpinizmu. Ja osobne mám tento šport skutočne rád a rovnako si myslím, že človek si môže niečo dobré „vziať“ aj z iných disciplín. A hlavne od ľudí, ktorí sú na takej úrovni ako Kubo. Pritom táto má napr. s MTB množstvo spoločného. V prvom rade sú to hory (príroda), na ktoré sa dostanete vlastnou silou, pričom zjazd je tou správnou odmenou. Veľmi podobná je aj príprava z hľadiska objemu a intenzity, kedže aj tu je veľmi dôležitá vytrvalosť.


Ak sa bavíme o pretekoch, tie majú veľmi podobnú dĺžku, pričom sú tu diciplíny trvajúce od desiatok minút až po niekoľko hodín. Veľká podobnosť je napr. s takým XCO, keďže idete úplný šrot do kopca a v zjazde bomby. No a taktiež nechýba posadnutosť nízkou hmotnosťou výbavy a viac sa už dozviete nižšie:


Výborná zimná príprava

No a okrem toho všetkého je pohyb pri šliapaní do kopca veľmi podobný šliapaniu na biku s jednou veľkou výhodou – zapájate aj vrchnú časť tela, vďaka čomu sa tento šport postupne stal výborným tréningovým prostriedkom viacerých cyklistov a množstva mojich kamarátov. A množstvo ďalších je určite v rozhodovaní . Vidieť to aj v horách – cca pred 12 rokmi, keď som si prvýkrát nalepil pásy a bol tam skoro sám. Nechýbali pohľady turistov a lyžiarov s tradičnou otázkou – ako to, že sa nešmýkaš dole?

Postupom času sa ľudia začali viac zaujímať, z veľkej časti aj tí, ktorým bežky už prišli málo „slobodné“. No je to práve sloboda, pre ktorú je tento šport výnimočný, pretože človek nie je obmedzený stopou ako v prípade bežiek, či cestou, alebo trailom ako v prípade biku. Samozrejme tu ale hrozia zase iné riziká, ale to je na dlhú debatu a nie každý potrebuje lyžovať žľaby...Veľkou výhodou je fakt, že čas tu krásne plynie a dá sa výborne rozvíjať vytrvalosť. Byť napr. 4-5 hod. na biku v poriadnej zime je predsa len pre silnejšie povahy. A hlavne si neuberáte motiváciu byť v sedle smerom k jarným výjazdom.


Karbón a nízka hmotnosť vládne

Čo sa týka výbavy, tam je tiež veľa vecí podobných – hlavne, ak sa bavíme o pretekovom nasadení. Má to všetko svoj dôvod a keď sa chcete v horách rýchlo hýbať, musíte ísť naľahko. Z toho dôvodu sa aj tu uchytil karbón, z ktorého sú lyžiarky, palice a tiež aj lyže. A kedže ich máte „namontované“ na koncových častiach tela a neustále sa akoby rozbiehate, je dôraz na nízku hmotnosť ešte o čosi dôležitejší, ale to už Kubo spomínal vo videu.

Čo ale nespomínal, sú schopnosti – on sa dokáže aj na skutočne uzučkých lyžiach pekne pustiť skoro každým terénom a nemá s tým problém. To je zase paralela s dobrými XC jazdcami, ktorí aj na ľahkých strojoch a rýchlych plášťoch dokážu zvládnuť aj náročný terén. Takže ľahká výbava je veľmi dôležitá, no rovnako k tomu potrebujete aj slušnú dávku „skills“, ktoré si v obchode nekúpite .


Detaily rozhodujú

Tým, že Kubo je v podstate svetová špička a momentálne v top forme, bolo vidieť rozdiel nielen v kondícii, kedy on sa prechádzal a ja si dával pomerne slušné tempo, no tiež v drobných detailoch. Tak napr. vyzutie pásov a prepnutie na zjazd vie dať za cca 25 sekúnd, pričom ja si za ten čas akurát položím palice na zem a pozriem okolo seba. Taktiež ako sa odrážať palicami v traverze, aby to bolo všetko efektívne a pod. sú veci, čo bežného hobby skialpinistu trápiť toľko nemusia, ale na top úrovni rozhodujú preteky. Jednoducho povedané, každá jedna činnosť mu trvala oveľa kratšie ako mne a sú vidieť tie tisíce hodín a metrov v horách a špecializácia na drobné detaily.


No a samozrejme netreba zabúdať na zjazd – tam má vraj proti svetovej špičke najväčšie rezervy, na ktorých pracuje a kde si to jednoducho musíte pekne pustiť. To som tiež nakoniec pocítil a tiež z toho dôvodu, že u nás vo Fatre zima prišla oveľa neskôr a nebolo toľko času sa „rozlyžovať“. Hlavne, ak sa bavíme o strmejších úsekoch, ktoré sú z veľkej časti aj o „hlave“. Preto mi na vrchole Jakubovho žľabu (to je len náhodná zhoda mien) trochu zvieralo zadok .


Nielen preteky

Ale nie je to všetko len o sekundách na pretekoch a výsledkoch. V tomto je Kubo trochu odlišný a má v pláne aj iné projekty. Len ako príklad uvediem jeden nedávny, kedy sa mu podarilo prejsť za 1 deň 90 km sólo prechod s prevýšením 5 200 m – tu ale nejde len o čísla, no tiež o myšlienku. Jeho trasa kopírovala prechod partizánov zo zimy 1944, ktorú prešli pri oslobodzovaní tatranského územia počas fašistickej okupácie a myslím, že je celkom jasné, prečo to spravil práve v tomto období . Viac o tom sa dozviete v marcovom vydaní relácie Extrémne v horách.


No a hlavne je to správny „chalan“ s nohami na zemi, pričom sa mi opäť potvrdilo jedno – šport a hory ľudí zbližujú. Nikdy predtým som sa s ním v podstate nevidel, ale to nebol žiadny problém. Okamžite sme našli spoločnú tému a po 2 700 výškových metroch v horách to bolo ako s kamarátom, ktorého človek pozná roky.


Čo sa mi páčilo, tak sám chcel spraviť čo najlepšie zábery a aj mi s nimi pomohol, rovnako upravil svoj „kumbál“, aby to vyzeralo k svetu. Bonusom bolo, že tam mal iba jednu silnú neonovú lampu na stene a tá na kamere spôsobovala poriadne blikanie. Takže nakoniec naznášal z domu asi 3 stolové lampy, ktoré to nakoniec poriešili. Nehovoriac o tom, že som im doma zjedol niekoľko palaciniek a na cestu nafasoval igelitku Red Bullov .


Dúfam, že som vám trochu sprostredkoval pohľad aj do trochu odlišnej disciplíny, ktorá u nás ale naberá neustále na popularite a hlavne je pre cyklistu v zime skvelým doplnkom, prípadne aj základom prípravy. Teda hlavne pre tých, čo majú hory viac pod nosom a Zwift veľmi nemusia . Zároveň mi tento obsah prišiel aj ako výborné symbolické ukončenie zimy (teda začiatok marca), aj keď na ten oficiálny koniec si ešte chvíľu počkáme...

Len pre doplnenie dodám, že Kubo včera obhájil aj titul Majstra Slovenska na pretekoch v Nízkych Tatrách.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Imroman 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

3 000 výškových v tatranských klasikách – príprava na Bokami

3 000 výškových v tatranských klasikách – príprava na Bokami

Jedna zdokumentovaná a poctivá túra ako test, skúsenosti s výbavou, prvé preteky aj nečakaný odvoz vrtuľníkom. Odohralo sa toho dosť, ale v článku sa všetko dozviete.
Dovolenka na lyžiach v Rakúsku

Dovolenka na lyžiach v Rakúsku

Čo všetko sa dá zažiť za týždeň v rakúskych Alpách? Aj keď počasie nevyjde podľa predstáv, nič nie je zďaleka stratené.
Ako vyzeral freeridový kurz na Molltaleri?

Ako vyzeral freeridový kurz na Molltaleri?

Poď sa s nami pozrieť, ako vyzeral náš freeridový kurz, ktorý sme organizovali v spolupráci so Summit Academy na rakúskom Molltaleri.
keyboard_arrow_up