Tip na výlet: Na Kľak inak, alebo ako si spestriť výstup na jeden z ikonických kopcov Malej Fatry

Tip na výlet: Na Kľak inak, alebo ako si spestriť výstup na jeden z ikonických kopcov Malej Fatry

My sme sa tentokrát vybrali na Kľak, avšak nie cestou z Fačkovského sedla ale z Vrícka. Jednak túto cestu sme ešte neabsolvovali, zároveň sa dá od parkoviska pekne zokruhovať.

Aby to znelo ešte viac idylicky, po ceste sme videli vodopád, armádne vrtuľníky a prechádzali cesnakovým kráľovstvom. Poďme pekne postupne. Leto udiera plnou silou, teploty sa pohybujú okolo 30ky, v noci to tiež nie je ideálne a pokiaľ nepatríte medzi „vylihovačov” na pláži či kúpalisku, hľadáte podobne ako ja, útočisko v horách.

Vodopád či „kvapkopád”?

Vyrážame s manželkou z parkoviska, na konci obce Vrícko. Po štrkovej ceste, po naklonenej rovinke, popri potoku, v tieni stromov prechádzame ku smerovníku s názvom Bak 715 m n. m. Cesta poskytuje výhľady na okolité kopce a skalné útvary, ako napr. Partizán či Čierna skala. Tu sa cesta rozdeľuje, tu sa okruh otvára aj uzatvára. Ak pôjdeme vľavo, okolo vodopádu, je to na Kľak kratšie, ak vpravo, je to nečakane dlhšie . My volíme kratší variant. Cesta k vodopádu však dostala od poslednej jari poriadne zabrať. Ťažký sneh a silný vietor okolitú krajinu zdevastovali na 80% a zvyšných 20% dokonali ťažké mechanizmy. Po vyjazdenej ceste od lesných strojov stúpame strmo hore bez kompromisov. Po necelej hodinke sme pri Kľackom vodopáde.


Žiaľ moje očakávania sa nenapĺňajú. Po dlhom suchu sa žiadny vodopád nekoná a ten cícerok vody iba tak kvapká. Dokonca som tu ani nič nefotil. Od vodopádu pokračujeme ďalej rovnakým smerom a tempom. Okolie je naozaj zdevastované, sila prírody sa tu ukázala v plnej „paráde”. Vychádzame na lúke, kde sa cestička rozvetvuje a pokiaľ sa vyberieme vľavo, dostaneme sa k útulni pod Kľakom a studničke. Rovno pokračuje zelená TZ. Prechádzame popri tabuli NPR Kľak a vchádzame, prekvapivo, do krásneho pralesa, plného veľkých papradí, starých stromov, čistiniek a už odkvitnutého medvedieho cesnaku. Cesta nás dovedie až do bodu, kde sa stretáva zelená a žltá TZ z Fačkovského sedla.


Všetky farby TZ na 200 metroch

Spoločne po zeleno - žltej sa dostávame na vrchol. Kľak je známy jednoduchosťou, dostupnosťou a nenáročnosťou a tak tu stretávame od „sandálkarov” cez spiace batoľatá vo vaku, psa, stanujúcu mládež až po hi-tech turistov ovešaných gopro kamerami a dookola bzučiacimi dronmi. Hľadáme si miesto mimo tohto ruchu, aby sme sa občerstvili. Nakoniec sa nám podarí nájsť príjemnú skalku s výhľadom na Rajec a vďaka peknej viditeľnosti máme na dohľad ostatnú časť Lúčanskej Malej Fatry s vysielačmi, malý kúsok Krivánskej Malej Fatry, Považie, či Vršatecké Bradlá. Túto idylku narúša iba bzučanie dronu. Na chvíľu sa zastaví aj kúsok od nás, s kamerou namierenou na nás. Zdvorilo som ho ponúkol rožkom so šunkou. Odmietol a tak som ho aspoň pozdravil, za toto nezdvorilé správanie, ešte menej zdvorlím gestom .


Vydali sme sa ďalej po modro-červeno-zelenej. Náš plán bol prejsť po červenej do Vríčanského sedla. Táto cesta mi dlho ležala v hlave. Zostup z Kľaku do miesta Pod Kľakom mi pripomenul také tradičné tatranské, alebo chočské prostredie. Suť a veľké kamenné schody bolo treba prekonávať opatrne, nakoľko kamene spod nôh utekali a pod nami boli ďalší ľudia. Pod Kľakom sa zelená aj modrá odpájajú, my ostávame verní červenej TZ.


Po hrebeni

Ocitáme sa na peknom hrebeni, vedúcom po hrane skalných útvarov poskytujúcich výhľady na Rajeckú dolinu a vrchol Kľaku, kde už pre istotu krúžia štyri drony. Chodníček občas zabočí do lesa, kde sa nachádzajú doslova polia medvedieho cesnaku. Je už síce odkvitnutý, no aróma je tak silná, že sa cítim ako v autobuse s turistami z miestneho turistického oddielu. Kto ste také zájazdy absolvovali, viete, o čom hovorím. Zatiaľ ideme viac - menej po rovinke, občas stretávame niekoho oproti idúceho. Chodníček je dosť zarastený, takže vyhýbanie sa je čiastočným splynutím s prírodou. Prichádzame na miesto, odkiaľ je opäť krásny výhľad na Rajec a na Ostrú skalu. Zdá sa, že tam je poriadne plno. Vchádzame opäť do lesa. Z diaľky počuť vrtuľník, čo si myslím, že nie je dobré znamenie. Ako sa však neskôr ukáže, tunajší koridor často využíva naša armáda na prelety v stiesnenom teréne, na výcvik pilotov.


Ostrá skala aj zostup

Prichádzame na Ostrú skalu 1220 m n. m. Sedí tu asi 20 turistov rozjímajúcich nad krásami Slovenska. Sú z Českej republiky. My si opäť hľadáme miesto mimo „dav”, aby sme doplnili energiu a zároveň si vychutnali výhľady. Podarilo sa nám nájsť miesto, odkiaľ bolo pomedzi stromy vidno Veľkú Fatru a kus Turca. Po občerstvení schádzame s polovičkou dolu, do hĺbok lesa. Končí sa tu cesta po hrane skál. Cestu stále spríjemňuje cesnaková aróma, čo v nás vyvoláva myšlienku, že si dáme v Pravne kebab s cesnakovým dresingom... Jednoducho tá aróma sa vrýva pod kožu, do mysle. Doma budeme asi musieť rituálne spáliť oblečenie, aby sme sa toho zbavili .


Rovinka sa začína výrazne skláňať a miestami je zostup naozaj strmý. Vďaka suchu sa dosť šmýka, no neviem si predstaviť, že by nás tu chytil leják. Občas mi to pripomenulo zostup z Poludňového Grúňa na chatu pod Grúňom. Z diaľky už dolieha ľudská reč. Pri turistickom hríbiku Vrícke sedlo sa nachádza skupinka turistov. Vyzerá, že idú hrebeňovku Malej Fatry a práve sa prebrali z nočnej stanovačky - alkoholického delíria. Súdim podľa výbavy a „výrazov” z ich tvárí a straty orientácie . My sa tu stáčame na žltú TZ opäť do miesta Bak, ktoré som spomínal na začiatku. Cesta je široká a občas prudšia. Myslím, že by bola aj zjazdná na mtb - zároveň v niektorých úsekoch peknou výzvou.


Cesta ubieha dolu kopcom celkom rýchlo, no nastáva problém. Je tu asi tak tisíc ovadov na meter štvorcový. Sú drzé a nepríjemné, vôbec neberú ohľad na to, že sme unavení z turistiky. Ideme dolu naozaj rýchlym tempom. Manželka krúti okolo seba tričkom, ja zas turistickými palicami. Vyzeráme ako dvaja blázni…. Nuž, veď v dobrom aj zlom . Prichádzame do miesta, kde sme odbočili na vodopád, Bak. Po rovnakej ceste ako ráno prechádzame k autu. Čaká nás už len cesta domov.

Záver

Kľak je ikona kopcov Lúčanskej Malej Fatry. Poskytuje krásne výhľady do blízkeho aj širokého okolia. Výstup naň sa dá naplánovať z viacerých miest a tak si to môže každý naplánovať podľa vlastnej chuti. Škoda toho vodopádu a zničeného okolia, inak by to bolo 5 z 5*.

P.S.1: Na kebab sme nakoniec nešli.
P.S.2: Cesnakový odor šiel vyprať, nič sme nepálili.

Zhrnutie

  • Názov: Kľacký vodopád - Kľak - Ostrá skala - Vrícke sedlo
  • Lokalita: Malá Fatra, okres Martin
  • Obmedzenie: celoročne otvorený chodník
  • Náročnosť: 3/5
  • Trvanie: 4-5 hodín
  • Vhodné pre deti: pre staršie deti áno 8+
  • Parametre: 12 km/766 m prevýšenie
  • Typ: krátka túra, vrchol
  • Možnosť parkovania/spoje: rekreačná oblasť Vrícko
  • Mapa a GPX

Podeľ sa so svojimi zážitkami

Dostal si tiež chuť napísať článok? Výborne, už teraz sa tešíme na zaujímavý text a pekné fotky. Písať môžeš, o čom chceš, podeliť sa dá s tipom na výlet alebo so zážitkami z pretekov. Užitočné pre ďalších bikerov sú tvoje skúsenosti s produktami z nášho shopu, napíš si svoj test bicykla, oblečenia, trenažéra alebo iného cyklovybavenia. Nech všetko funguje ako dobre namazaná reťaz, tu sú užitočné informácie k písaniu článku.
report_problem Našiel si v texte chybu?
AdMich 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Dvojdňový výlet hrebeňom Malej Fatry

Dvojdňový výlet hrebeňom Malej Fatry

Slovensko je dosť bohaté na pohoria a hrebeňovky. My sme sa tentokrát vybrali do malebnej Malej Fatry, ktorá ponúka množstvo krásnych trás a výhľadov.
Objavujeme krásy Slovenského krasu – Plešivská planina

Objavujeme krásy Slovenského krasu – Plešivská planina

Chceš spoznať krasové útvary, odlišnú flóru, krásne lúky, výrazné planiny, ktoré sú posiate závrtmi? Poď objavovať krásu Slovenského krasu.
Skalisko - skala schovaná uprostred Volovských vrchov

Skalisko - skala schovaná uprostred Volovských vrchov

Čo tak navštíviť menej známe pohorie, kde sa môže stať, že za celý deň nestretneš nikoho a napriek tomu si užiješ krásne kruhové výhľady? Ide sa na Skalisko.
keyboard_arrow_up