Jeden parádny deň na lyžiach v Žiarskej doline

Táto dolina je doslova rajom pre skialp, či skitouring a na svoje si prídu snáď všetky kategórie lyžiarov. Ako môže vyzerať taký deň v horách?

Aby som to uviedol na pravú mieru, na Žiarsku dolinu nie som žiadny expert. Väčšinou na lyžiach brúsim, čo mám pod nosom, teda Malú či Veľkú Fatru. Z hľadiska tradičnej rovnice šport/povinnosti/rodina je dôvod úplne jasný, zrejme poznáte . Ale posledná návšteva mi dala jedine za pravdu, že sem treba chodiť častejšie...


Preto, keď plánujeme túru s cieľom spraviť aj nejaké videjká, hovorím si, že základná myšlienka bude jednoduchá – užiť si krásny deň na lyžiach a bezpečne prísť domov. Kombinácia, ktorá podľa mňa tvorí základ väčšiny výletov. Video nižšie teda nemá za cieľ dávať nejaké tipy, alebo niečo detailne opisovať. Snažili sme sa jednoducho sprostredkovať, ako vyzerá deň v našich krásnych horách s dobrou partiou. Ale keďže Adama aj Martina fotoaparát svojím spôsobom živí, bol by hriech nedoplniť aj fotoreport.


Víta nás nádherné mrazivé ráno, dole teplomer ukazuje okolo -12 °C. Po tom vianočnom oteplení a snehovej mizérii som zvedavý, koľko nosenia nás čaká. Na moje prekvapenie sa už kúsok za parkoviskom dá „nastúpiť“. Cesta je dole síce čistý ľad, no vyššie už je na ňom pocukrované a dá sa pekne šliapať.

Čo ma vždy dostane pri ceste k Žiarskej chate, je obrovský svah Príslopu. Jedná sa o najväčší lavínový svah v strednej Európe. Takto z diaľky mi to príde aj neuveriteľné, že som tu lyžoval v roku 2019 s Kubom Šiarnikom. Bolo to v rámci nášho rozhovoru a výletu, ktorý nájdete ešte na YouTube MTBIKER. Ale ten Príslop mám doteraz v pamäti...skutočne parádny deň.



Po ceste začala protestovať aj kamera, pretože silný mráz GoPro veľmi nechutí. Takže som ju hodil na dlhšie pod bundu a vytiahol až vyššie na slniečku. Zase všetko fungovalo a pred nami sa už otvorilo dnešné „ihrisko“.


Všetko zlé je na niečo dobré. V tomto prípade je síce všade tvrdo a nejaké super podmienky na lyžovanie nečakáme, na druhej strane je všetko dobre sadnuté a hlavné bude skôr neposadiť sa na zadok . Tomu všetkému napovedá aj veľmi priaznivá lavínová predpoveď. Samozrejme, vždy treba podmienky posúdiť lokálne.


Ešte než sa pustíme do svahov, otestujeme lavínové vyhľadávače – keďže bol všade „betón", my sme ich vytiahli nad chatou, no inak je dôležité mať ich zapnuté už pri vstupe do voľného terénu.


Tu chcem len zdôrazniť, že základom nie je mať len komplet výbavu, ale dôležité je vedieť ju aj používať. Preto, ak vás láka voľný a nebodaj strmý terén, absolvujte napríklad lavínový kurz. Ďalším aspektom sú potom skúsenosti a akýsi 6. zmysel, ktorý sa vám vypracuje jedine tak, že budete na hory chodiť a dívať sa okolo seba. Takže vždy to chce čas a začiatočníkom odporúčame výlety v blízkosti zjazdoviek, horských chát a podobne. Video rozhodne nie je vzor a ani návod, pretože podmienky sa menia zo dňa na deň, rovnako výber a použitie výstroje.

Nemali sme jasný plán, ale nakoniec sme si povedali, že by sme to mohli zobrať tak nejak postupne, kým bude čas a bude nás to baviť. Prvý bol teda výstup pod Hrubú Kopu.


Sneh bol rôzny na každom metri, no prevládal tvrdý podklad, najmä tým, ako sa blížil samotný hrebeň.

Úvodnú časť sme šli na lyžiach, ale keď už je terén výrazne strmý, je lepšie hodiť lyže na chrbát...najmä, keď to už v traverzoch poriadne nedrží. Ďalšie výstupy sme už potom začínali rovno na mačkách, človek si ušetrí kopec starostí a tiež síl.


Hore začalo fúkať, veď ako inak, ale natočili sme ešte zábery do ďalšieho videa, ktoré uvidíte neskôr. Mohli sme to točiť niekde na slniečku a v bezvetrí, ale my máme radi autentický obsah .

Ja už dlhé roky v podobnom teréne, teda pri driapaní sa hore svahom, používam paličku s cepínom od Black Diamond, model Whippet. Je stále po ruke a odpadá klasické rozhodovanie, či cepín vziať alebo nie...možno to poznáte.


Lyžovanie je skutočne pestrý mix, ale dá poriadne zabrať. Hore je terén tvrdý, sem-tam ubitý sneh, ktorého je ale stále veľmi málo. Takže žiadne ľahké „hopsanie", nohy dostávajú zabrať, pretože človek musí do lyží viac tlačiť.


Ale samozrejme nájdu sa aj miesta, kde to od lyží pekne odlieta . Najlepšie sú miesta tesne pred koncom zjazdu, kde je aj najlepší sneh.


Postupne sme pridali ešte ďalšie 2 výpady pomedzi „kopy“.


Zrejme ale tým najlepším rozhodnutím bolo pridať si na záver dňa ešte Smutné sedlo. Z neho už článok a video máme. Spolu so Žiarskym sedlom patria medzi populárne a vhodné aj pre tých, čo skúsenosti postupne naberajú, alebo chcú skutočne „pohodový“ výlet.


Nejde ani o to, že sme si pridali nejaké tie metre a 2 000 vyzerá na „papieri“ lepšie . Rovnako ani lyžovačka nebola žiadna sláva. Ale TEN západ slnka bol naozaj čerešnickou a doslova pohladením na duši. Navyše po takom výdatnom dni.


Lyžovať k chate už treba rovnako rozvážne a opatrne. V kosodrevine je už všetko komplet vyšúchané, nohy sú už unavené. Ale pred očami máme ešte dlho to krásne divadlo.


Na konci dňa je vždy najdôležitejšie, aby ste dorazili bezpečne naspäť. Majte to vždy na pamäti a prispôsobte túru vlastným schopnostiam. Myslím, že takto sa môžeme pre dnešok aj rozlúčiť .

Fotky: Adam Milo a Martin Porubčanský