Ako sa stravujem na túrach s histamínovou intoleranciou?
Ide leto, tebe diagnostikovali histamínovú intoleranciu (alebo nejakú inú) a ty nevieš, čo si vziať so sebou na túru alebo viacdňový výlet do hôr? Si tu správne! Tieto riadky sú práve pre teba.
Histamínová intolerancia je v poslednej dobe veľmi rozšírená. Ľudia trpiaci HITkou (skratka histamínovej intolerancie) sú častokrát odkázaní na svoju stravu a na horských chatách sa zväčša môžu nasýtiť len z vône kapustnice, kakaových parených buchiet, varenej klobásky či bryndzových halušiek. Dá sa teda turistikovať aj s HITkou?Čo tá HITka vlastne je?
Histamín je molekula, ktorá je dôležitá pre mnoho telesných funkcií. Avšak, ak dôjde k zvýšeniu histamínu v tele (telo si ho nevie odbúrať), vzniká problém zvaný histamínová intolerancia. Tá je sprevádzaná množstvom symptómov, od bolesti hlavy,Najväčšia výzva vzniká pri viacdňových prechodoch.tráviacich a kožných problémov, až po bolesti kĺbov a svalov či celkovú únavu a vyčerpanosť. Vtedy je nutná nízkohistamínová diéta, ktorá je založená na čerstvosti potravín (čo znamená, že varím 3-krát denne) a sú vylúčené všetky alkoholické nápoje, fermentované mliečne výrobky a plesňové a zrejúce syry, kvasnice, polotovary, konzervované potraviny, kvasená zelenina, niektoré druhy ovocia (citrusy, jahody), niektoré druhy zeleniny (rajčiny, špenát) a niektoré strukoviny (sója, fazuľa). Vylúčené sú aj údeniny, ryby, káva, kakao, čokoláda a morské plody. I keď existuje zoznam zakázaných a povolených potravín, diéta je individuálna a človek sa musí aspoň trošku poznať a vedieť, koľko čoho a kedy si môže dovoliť.
Potulky lesom s histamínom
Ako sa teda dá s HIT žiť a chodiť po horách? Keďže sama trpím HIT a k tomu mám pridruženú aj bezlepkovú diétu, je to celkom výzva. Jednodňové túry počas chladnejšieho počasia sú úplne zvládnuteľné. Nemám obavy, že sa mi v teple pokazí jedlo (kedy dochádza k zvýšeniu histamínu v potravinách), pretože môj batoh je ako chodiaca chladnička. S teplejším počasím je to o čosi náročnejšie, no stále zvládnuteľné. Najväčšia výzva vzniká pri viacdňových prechodoch. Zatiaľ som si trúfla len na trojdňovú túru: časť hrebeňa NT (Čertovica - Ramža - Andrejcová - Telgárt) a hrebeň VF (Liptovská Osada - Limba - salaš Smrekovica - Staré Hory), kedy som sa zaobišla tri dni bez nákupu potravín a vystačila som si sama so svojím batohom plným jedla.Rozmýšľať nad niečím dlhším dá človeku zabrať. Čo budem jesť, keď mi dôjdu moje zásoby? Nebude mi zle po jedle plnom histamínu a budem schopná pokračovať ďalej? Stretnem ochotných kuchárov, ktorí vyhovejú mojim požiadavkám? Kúpim nejaké potraviny okrem konzervy v obchodoch v dedinkách? A predsa, človek podá riadny výkon a potrebuje k tomu aj adekvátny príjem. Čím si ho zabezpečím? Nepísané pravidlo hovorí, že histaminika človek spozná ľahko. Nech ide kdekoľvek, vždy má veľkú tašku svojho jedla, o ktorom vie, že mu nespôsobí problémy. A tak tomu bolo aj v mojom prípade, keď som sa vybrala na tri dni do hôr. Ako sa teda stravujem, keď som na horách?
S HIT na jednodňový trip
Jednodňové túry začínam klasickou ovsenou kašou v pohodlí domova, prípadne v aute, ak vyrážame príliš skoro. Kašu obohatím proteínom (používam hrachový - nech sú aj nejaké bielkoviny), sušeným ovocím, mandľami/mandľovým maslom, kokosom, chia semiačkami a čerstvým ovocím (jablko, banán, prípadne letné ovocie). Tieto dni neexperimentujem, idem na istotu, overenú klasiku, aby ma počas túry nevyplo a neskončila som v kríčkoch…Vo výbave nesmie chýbať plynový varič s hrncom, bez neho na noc ani nejdem.Po pár kilometroch a nastúpaných výškových metroch sa začnú ozývať hladoši v bruchu. Vtedy vyťahujem doma upečený koláčik alebo keks a nejaké ovocíčko, a, samozrejme, v zime teplý bylinkový čaj. Keď nadíde čas obeda, otváram batoh, vyberám dózu, v ktorej mám nachystaný bezlepkový chlieb/pečivo (uprednostňujem domáci, ale raz za čas zvládnem aj kúpený) s vajíčkami, neúdenou parenicou, prípadne, keď je zima, tak s mozzarellou a kúskami zeleniny (paprika, uhorka, reďkovka).
Sladký dezert nesmie chýbať, takže siahnem do batoha a lovím buď zvyšný koláčik, alebo sušené ovocie. Neskôr vyberám tyčinky (áno, sú aj také, ktoré histaminici môžu, ale proteínové to isto nie sú) s vďakou za bio obchody, Billu a DM-ku.
Pomedzi to zobkám „môj mix” z vrecka z Ikey, ktorý je plný dobrôt: sušené marhule, hrozienka, datle, figy, brusnice, slivky, jablká, mandle, kešu, peka a para oriešky a najnovšie aj biela čokoláda. Večeru si doprajem poriadnu, zväčša až keď prídem domov, lebo predsa len, my, histaminici, príliš neobľubujeme reštaurácie. Polievka u mňa nikdy nesmie chýbať a ku tomu sa pridá plnohodnotné hlavné jedlo - domáce mäsko s ryžou alebo zemiakmi. Tak teda, takto nejako vyzerá moja jednodňová túra, zvládnuteľné úplne „naparádu".
Bez variča ma chytá panika
A teraz prichádza na rad väčšia výzva, trojdňový výlet (september 2021). Vo výbave nesmie chýbať plynový varič s hrncom, bez neho na noc ani nejdem. Raňajky sú z pohľadu premýšľania „čo jesť” najviac easy. Balím do batohu „ranný mix” zložený z ovsených vločiek, proteínu, chia semiačok, sušeného ovocia a orieškov, ktorý pred opustením miesta nocľahu uvarím a pridám kus čerstvého ovocia. Milujem, keď sú tam čučoriedky a brusnice.Na prvý deň beriem len poobedný snack a večeru, keďže sme vyrážali až poobede. Beriem koláčik (napr. nízkohistamínový banánový chlebík) s ovocím a na večeru bezlepkový chlebík s vajíčkami alebo domácou fašírkou.
Na druhý deň mám nachystané sušienky, tyčinky a na obed otváram včelobal, v ktorom mám cuketový chlieb (prispôsobený mojej diéte), ktorý je plný sacharidov, bielkovín a tukov. Na túru ako stvorený. Večer unavená, ale spokojná, idem chystať večeru po tom, čo som si posedela s parťáčkou dívajúc sa na ňu ako papá guľáš. Buď beriem cestoviny (šošovicové - tie sa mega rýchlo uvaria), alebo cícerový kuskus. Riskujem to a otváram neúdenú parenicu, ktorá sa javí bez známok rozkladu (akurát je mäkká).
Žiadalo si to ešte čosi sladké a opäť otváram „môj mix”. Napapaná môžem zaľahnúť. Posledný deň máme pred sebou. V batohu si nesiem posledné sušienky, tyčinky a na obed chlebík z Lidla (taký semiačkový, celkom fajn) a len tak nasucho (ok, našla som ešte kúsok zabudnutej uhorky), bez klobásky, bez slaninky si ho spapám. K večeru prichádzam domov, kde ma čaká hotový obed od mamičky - vývar a krkovička.
Komentáre Zobraziť komentáre (4)