Ako sa stravujem na túrach s histamínovou intoleranciou?

Ide leto, tebe diagnostikovali histamínovú intoleranciu (alebo nejakú inú) a ty nevieš, čo si vziať so sebou na túru alebo viacdňový výlet do hôr? Si tu správne! Tieto riadky sú práve pre teba.

Histamínová intolerancia je v poslednej dobe veľmi rozšírená. Ľudia trpiaci HITkou (skratka histamínovej intolerancie) sú častokrát odkázaní na svoju stravu a na horských chatách sa zväčša môžu nasýtiť len z vône kapustnice, kakaových parených buchiet, varenej klobásky či bryndzových halušiek. Dá sa teda turistikovať aj s HITkou?

Čo tá HITka vlastne je?

Histamín je molekula, ktorá je dôležitá pre mnoho telesných funkcií. Avšak, ak dôjde k zvýšeniu histamínu v tele (telo si ho nevie odbúrať), vzniká problém zvaný histamínová intolerancia. Tá je sprevádzaná množstvom symptómov, od bolesti hlavy,
Najväčšia výzva vzniká pri viacdňových prechodoch.
tráviacich a kožných problémov, až po bolesti kĺbov a svalov či celkovú únavu a vyčerpanosť. Vtedy je nutná nízkohistamínová diéta, ktorá je založená na čerstvosti potravín (čo znamená, že varím 3-krát denne) a sú vylúčené všetky alkoholické nápoje, fermentované mliečne výrobky a plesňové a zrejúce syry, kvasnice, polotovary, konzervované potraviny, kvasená zelenina, niektoré druhy ovocia (citrusy, jahody), niektoré druhy zeleniny (rajčiny, špenát) a niektoré strukoviny (sója, fazuľa). Vylúčené sú aj údeniny, ryby, káva, kakao, čokoláda a morské plody. I keď existuje zoznam zakázaných a povolených potravín, diéta je individuálna a človek sa musí aspoň trošku poznať a vedieť, koľko čoho a kedy si môže dovoliť.

Potulky lesom s histamínom

Ako sa teda dá s HIT žiť a chodiť po horách? Keďže sama trpím HIT a k tomu mám pridruženú aj bezlepkovú diétu, je to celkom výzva. Jednodňové túry počas chladnejšieho počasia sú úplne zvládnuteľné. Nemám obavy, že sa mi v teple pokazí jedlo (kedy dochádza k zvýšeniu histamínu v potravinách), pretože môj batoh je ako chodiaca chladnička. S teplejším počasím je to o čosi náročnejšie, no stále zvládnuteľné. Najväčšia výzva vzniká pri viacdňových prechodoch. Zatiaľ som si trúfla len na trojdňovú túru: časť hrebeňa NT (Čertovica - Ramža - Andrejcová - Telgárt) a hrebeň VF (Liptovská Osada - Limba - salaš Smrekovica - Staré Hory), kedy som sa zaobišla tri dni bez nákupu potravín a vystačila som si sama so svojím batohom plným jedla.


Rozmýšľať nad niečím dlhším dá človeku zabrať. Čo budem jesť, keď mi dôjdu moje zásoby? Nebude mi zle po jedle plnom histamínu a budem schopná pokračovať ďalej? Stretnem ochotných kuchárov, ktorí vyhovejú mojim požiadavkám? Kúpim nejaké potraviny okrem konzervy v obchodoch v dedinkách? A predsa, človek podá riadny výkon a potrebuje k tomu aj adekvátny príjem. Čím si ho zabezpečím? Nepísané pravidlo hovorí, že histaminika človek spozná ľahko. Nech ide kdekoľvek, vždy má veľkú tašku svojho jedla, o ktorom vie, že mu nespôsobí problémy. A tak tomu bolo aj v mojom prípade, keď som sa vybrala na tri dni do hôr. Ako sa teda stravujem, keď som na horách?

S HIT na jednodňový trip

Jednodňové túry začínam klasickou ovsenou kašou v pohodlí domova, prípadne v aute, ak vyrážame príliš skoro. Kašu obohatím proteínom (používam hrachový - nech sú aj nejaké bielkoviny), sušeným ovocím, mandľami/mandľovým maslom, kokosom, chia semiačkami a čerstvým ovocím (jablko, banán, prípadne letné ovocie). Tieto dni neexperimentujem, idem na istotu, overenú klasiku, aby ma počas túry nevyplo a neskončila som v kríčkoch…


Vo výbave nesmie chýbať plynový varič s hrncom, bez neho na noc ani nejdem.
Po pár kilometroch a nastúpaných výškových metroch sa začnú ozývať hladoši v bruchu. Vtedy vyťahujem doma upečený koláčik alebo keks a nejaké ovocíčko, a, samozrejme, v zime teplý bylinkový čaj. Keď nadíde čas obeda, otváram batoh, vyberám dózu, v ktorej mám nachystaný bezlepkový chlieb/pečivo (uprednostňujem domáci, ale raz za čas zvládnem aj kúpený) s vajíčkami, neúdenou parenicou, prípadne, keď je zima, tak s mozzarellou a kúskami zeleniny (paprika, uhorka, reďkovka).


Sladký dezert nesmie chýbať, takže siahnem do batoha a lovím buď zvyšný koláčik, alebo sušené ovocie. Neskôr vyberám tyčinky (áno, sú aj také, ktoré histaminici môžu, ale proteínové to isto nie sú) s vďakou za bio obchody, Billu a DM-ku.


Pomedzi to zobkám „môj mix” z vrecka z Ikey, ktorý je plný dobrôt: sušené marhule, hrozienka, datle, figy, brusnice, slivky, jablká, mandle, kešu, peka a para oriešky a najnovšie aj biela čokoláda. Večeru si doprajem poriadnu, zväčša až keď prídem domov, lebo predsa len, my, histaminici, príliš neobľubujeme reštaurácie. Polievka u mňa nikdy nesmie chýbať a ku tomu sa pridá plnohodnotné hlavné jedlo - domáce mäsko s ryžou alebo zemiakmi. Tak teda, takto nejako vyzerá moja jednodňová túra, zvládnuteľné úplne „naparádu".

Bez variča ma chytá panika

A teraz prichádza na rad väčšia výzva, trojdňový výlet (september 2021). Vo výbave nesmie chýbať plynový varič s hrncom, bez neho na noc ani nejdem. Raňajky sú z pohľadu premýšľania „čo jesť” najviac easy. Balím do batohu „ranný mix” zložený z ovsených vločiek, proteínu, chia semiačok, sušeného ovocia a orieškov, ktorý pred opustením miesta nocľahu uvarím a pridám kus čerstvého ovocia. Milujem, keď sú tam čučoriedky a brusnice.


Na prvý deň beriem len poobedný snack a večeru, keďže sme vyrážali až poobede. Beriem koláčik (napr. nízkohistamínový banánový chlebík) s ovocím a na večeru bezlepkový chlebík s vajíčkami alebo domácou fašírkou.


Na druhý deň mám nachystané sušienky, tyčinky a na obed otváram včelobal, v ktorom mám cuketový chlieb (prispôsobený mojej diéte), ktorý je plný sacharidov, bielkovín a tukov. Na túru ako stvorený. Večer unavená, ale spokojná, idem chystať večeru po tom, čo som si posedela s parťáčkou dívajúc sa na ňu ako papá guľáš. Buď beriem cestoviny (šošovicové - tie sa mega rýchlo uvaria), alebo cícerový kuskus. Riskujem to a otváram neúdenú parenicu, ktorá sa javí bez známok rozkladu (akurát je mäkká).


Žiadalo si to ešte čosi sladké a opäť otváram „môj mix”. Napapaná môžem zaľahnúť. Posledný deň máme pred sebou. V batohu si nesiem posledné sušienky, tyčinky a na obed chlebík z Lidla (taký semiačkový, celkom fajn) a len tak nasucho (ok, našla som ešte kúsok zabudnutej uhorky), bez klobásky, bez slaninky si ho spapám. K večeru prichádzam domov, kde ma čaká hotový obed od mamičky - vývar a krkovička.

Kto chce, je v hre

Takže, dá sa to! Možno to je trošku monotónne a nie tak luxusné ako konzervy… Ale ak sa človeku chce, zvládne všeličo. No stále, kdesi vnútri, ma láka ísť na dlhšie, aj keď v hlave mi svieti niekoľko otáznikov. Domyslíme, premyslíme a po uskutočnení zrekapitulujeme .
report_problem Našiel si v texte chybu?
Ancici 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Jesenné „hapčí“ a „na zdravie!“

Jesenné „hapčí“ a „na zdravie!“

Koľkokrát sa nám táto situácia stala počas tohto obdobia? Jeden, dva či nespočetne veľakrát?
Ako predísť bolesti kolien?

Ako predísť bolesti kolien?

„Au“, tie moje kolienka… Pravdepodobne každý pozná ten pocit, vlastne šťastný človek, ktorý ten pocit nezažil. Krásna túra, výhľady, výlet v horách, no kolená začnú vravieť nie. A tak z pekného dňa sa začína stávať „mordor“.
Obliekame najmenších do chladných dní

Obliekame najmenších do chladných dní

Sedieť s deťmi doma za oknom a frflať na „škaredé“ jesenné či zimné počasie je najjednoduchšie.
keyboard_arrow_up