Koruna Turca - neskutočný trail alebo niekoľkodňová výzva

Náročná 200-kilometrová trasa, ktorá preverí nejedného skúseného turistu. Prejdete najvyššími vrcholmi Malej a Veľkej Fatry. Dostanete sa na miesta, kde veľa ľudí nestretnete a najlepším kamošom vám bude ticho a samota. Aj takto by sa dala definovať táto krásna turistická trasa okolo Turčianskej záhradky.

Keď som prvýkrát počul o Korune Turca, tak som si ju hneď zaradil na zoznam svojich snov. Keďže som rodený Turčan, tak by som sa až hanbil, keby som túto krásnu horskú trasu aspoň raz za život neprešiel. Okrem toho, že zažijete skutočne všetko, čo Turčianska záhradka ponúka, preveríte svoje fyzické, ale predovšetkým psychické sily. Korunu Turca môžete zdolať rôznymi spôsobmi. Niekto to odbehne na jeden šup, niekto si to rozdelí na niekoľkodňovú turistiku, a niekto potrebuje medzi náročnými etapami väčší oddych a prejde túto krásnu trasu počas viacerých týždňov.

Čo je Koruna Turca?

Možno ste o tejto turistickej trase nikdy nepočuli. Ani sa nečudujem. Ja som sa o nej prvýkrát dozvedel až v roku 2017, keď o nej napísal článok pre Vetroplach Rišo Pouš, ktorý ju celú odbehol. Následne ju zdolali aj miestne turistické legendy z partie okolo Vlada Tygra Martyneka a táto trasa sa dostala do povedomia mnohých Turčanov. Avšak, pre svoju náročnosť ostala pre mnohých turistov len tajným snom.


Trasa je dlhá približne 200 kilometrov a prekonáte na nej prevýšenie viac ako 10 000 výškových metrov. Na trase zdoláte krásne hrebene Veľkej a Malej Fatry, okrem toho prechádza aj cez pohorie Žiar a Kremnické vrchy. Výsledkom bude zaujímavý okruh okolo celého Turca. Zaujímavosťou je, že väčšinu územia tvoria národné parky, ktoré sú na mnohých miestach v najvyššom stupni ochrany.

Krivánska Malá Fatra

Tento úsek snáď netreba predstavovať žiadnemu turistovi. Jedná sa o jeden z najkrajších hrebeňov na Slovensku. My sme našu cestu Korunou Turca začali právu tu. V skorých ranných hodinách vchádzame do Šútova, aby sme sa popri Šútovskom vodopáde a Mojžišových prameňoch dostali na Chleb. Odtiaľ cez oba fatranské Kriváne, Pekelník a Biele skaly prechádzame na Suchý. Dostaneme sa až na Chatu pod Suchým, kde sa môžete občerstviť.


Následne schádzame do Strečna, aby sme opäť nabrali poriadne výškové metre a popri hrade zdolávame Saračníky, Minčol a deň končíme na Martinských holiach. Tu máte veľa možností, kde sa ubytovať. My sme zvolili prerobenú horskú chatu Javorina. Donedávna sa dalo prespať aj na útulni na Hornej lúke, ktorá sa volala Grand hotel Partyzán. Bohužiaľ, tá poslednú zimu vyhorela, takže sa už na ňu nemôžete spoliehať.

Lúčanská Malá Fatra

Prvú noc sme strávili už v Lúčanskej Malej Fatre

V lesoch sme mali neustále čudný pocit, akoby sme tam neboli sami.

a na druhý deň z Veľkej Lúky smerujeme na Veterné. A, áno, vždy tu fučí. Ani my sme nemali iné počasie. Schádzame na Hornú lúku a odtiaľto nás čaká niekoľkohodinové kráčanie skutočnou turčianskou divočinou. Úsek z Hornej lúky až po Hnilickú Kýčeru je veľmi skúpy na nejaké výhľady. Skôr sa trmácate rôznorodým lesom. Na mnohých miestach rozmýšľate, kadiaľ sa vlastne vydať. Skutočná divočina.

V okolí cítiť vôňu čerstvého medvedieho cesnaku a, áno, príležitostne na chodníku nájdeme aj medvedie stopy. Hnilická Kýčera je skutočným vykúpením. Odtiaľto už je turistický chodník krajší. Zmenil sa na dlhé lúky a cez Úplaz a Jankovú prechádzame až na Skalky. Tu sa nám naskytne krásny pohľad na majestátny Kľak. Ďaleko v pozadí vidíme vysielač na Martinských holiach, kde sme ráno začínali. Pri Kľaku môžete využiť na prenocovanie útulňu, ktorá nedávno prešla renováciou a v súčasnosti je už vhodná na prenocovanie.

Pohorie Žiar

Z Kľaku sa dostávame do Fačkovského sedla a odtiaľ pokračujeme smerom na pohorie Žiar. Predpokladám, že tieto úseky Koruny Turca budú väčšine z vás neznáme. Ani nám to nič nehovorí a boli sme na týchto miestach prvýkrát. Prechádzame cez Vrícke sedlo až na vrch Závozy. Tu stretávame aj ľudí, ktorí si plnia svoj sen a prechádzajú známou cestou SNP. Toto okolie je také nedotknuté, že nie je problém stretnúť divokú zver. Aj nám sa to podarilo. Prechádzame cez krásne lúky nad Hadvigou až ku Vyšehradu. Odtiaľto je cesta menej zaujímavá a kráčame asi 20 kilometrov po zvážnici až ku Sklenému a Bralovej skale. V pohorí Žiar je veľký problém nájsť si nejaké schopné prenocovanie, budete radi za každý posed alebo chatku.

Kremnické vrchy

Z Bralovej skaly schádzame do Kremnických vrchov. Prechádzame cez okolie Kunešova, ktoré je známe výskytom našej najznámejšej šelmy, preto sa po ceste neustále rozprávame. Popri kostole, pri ktorom je označený stred Európy, prechádzame na Skalku. Opäť sme sa dostali do končín neznámych. Okolie Kordíkov a Svrčinníku nám nič nehovorí. Akurát to, že pod ním pramení rieka Turiec. V lesoch sme mali neustále čudný pocit, akoby sme tam neboli sami. Ani sa nečudujem, že tu majú zvieratá skutočný kľud.

Na týchto miestach veľa ľudí nestretnete. Len príležitostne 1 - 2 osoby, ktoré putujú cestou SNP. Konečne sme sa dostali na Sedlo Šturec. Odtiaľto už vedie pekná trasa až na horský hotel Kráľova studňa, kde môžete prenocovať. Ak sa rozhodnete ísť ďalej, na hrebeni Veľkej Fatry nájdete hneď niekoľko útulní, kde sa dá prenocovať. No veľký pozor, pretože hlavne v letných mesiacoch je tu skutočne „narváno“.

Veľká Fatra

Krásne zakončenie celej Koruny Turca. Pre ubolené nohy nie je nič krajšie, ako tento lúčny hrebeň plný krásnych výhľadov. Prechádzame cez Krížnu, Ploskú a Ostredok až ku Chate pod Borišovom, ktorá má od minulého roku nového majiteľa. Tu už to opäť prestáva byť sranda, pretože terén a les sa mení. Na trase od Borišova máme problém. Množstvo popadaných stromov, mnohokrát musíme zísť zo značky mimo chodník, pretože inak sa nedá prejsť. Taký malý súkromný Spartan race. Prechádzame cez Malý Lysec, Jarabinú až na Veľkofatranský Kľak. Cesta si už žiada svoju daň a máme toho plné zuby. Ešte to doklepať na Kopu a sme v Krpeľanoch, na akomsi pomyselnom konci našej cesty.

Na čo si dať pozor?

Všetci poznáme svoje telo a vieme, čo dokáže.

Trasa je skutočne náročná. Prejsť 200 kilometrov a 10 000 metrov prevýšenia vás preverí po všetkých stránkach, a preto je potrebné si trasu dôkladne rozplánovať. Nájsť vhodné miesta na nocovanie, pramene na občerstvenie a doplnenie vody. V prípade potreby aj núdzové trasy, aby ste sa dostali čo najskôr z hrebeňa. Nie na všetkých úsekoch budete mať signál.


Keďže väčšinu času pôjdete po menej navštevovaných lokalitách, odporúčam o sebe dať vedieť. Skutočne nie je problém na tejto trase stretnúť divokú zver. Či už srnky, jelene, líšku, ale aj medveďa. Určite na túto trasu nechoďte sami. Nikdy neviete, čo sa môže stať. Niekedy nemusí byť problémom ani tak stretnutie medveďa, ale napríklad aj uštipnutie včelou či zabudnutý kameň v topánke vás vie potrápiť.

Skutočne sa to dá odbehnúť?

Skutočne áno. Už prvýkrát, keď som o Korune Turca čítal a dozvedel som sa, že Rišo Pouš to sám odbehol, povedal som si, že je to (ne)skutočný výkon. Trvalo mu to takmer 43 hodín. Áno, tu sa už bavíme o skutočných ultrabežcoch, ktorí takéto výkony zvládnu. Napríklad partia okolo Tygra to odbehla za 3 dni, keďže v noci aspoň chvíľku odpočívali. Zatiaľ neoficiálny rekord drží Patrik Hrotek, ktorý minulý rok Korunu Turca zvládol za 38 hodín a 21 minút.

Ako je to ideálne?

Podľa mojich skúseností je potrebné si vyhradiť 5 až 7 dní. Náš prvý pokus o zdolanie Koruny Turca sme vzdali po 3 dňoch. Prepálili sme to a každodenné naháňanie sa za kilometrami nás dostalo. Do toho sa pridal nie príliš kvalitný spánok a po 3 dňoch a 120 kilometroch sme to odpískali. Pôvodný plán bol prejsť túto trasu za 4 dni. Ach, ako som sa mýlil. Preto je potrebné si svoje sily dobre rozložiť na viac dní. Všetci poznáme svoje telo a vieme, čo dokáže. Myslím si, že aj priemerný turista by Korunu Turca zvládol za 7 dní. V priemere by urobil 30 kilometrov za deň, a to je skutočne reálne číslo.

Nezabudnite si to užiť

A poďme na podstatu celej tejto náročnej, ale neskutočne krásnej trasy. Zažijete všetko, od krásnych výhľadov na hrebeňoch Veľkej a Malej Fatry, až po neskutočnú divočinu v pohorí Žiar a okolí Svrčinníka či Jarabinej. Naskytnú sa náhodné stretnutia s divou zverou alebo náhodnými okoloidúcimi, ktorí si plnia ešte väčší sen - prejsť cestu SNP.

Neurobte tú istú chybu ako my, že sme sa hnali za kilometrami. Namiesto toho sme si mohli radšej na 5 minút sadnúť a pozerať sa na tú krásnu slovenskú prírodu. A garantujem vám, že za tých 200 kilometrov skutočne spoznáte, čo ste za človeka. Budete mať veľa času premýšľať nad celým svetom. Ale potom, ako si tento turistický sen splníte, nič nekončí. Určite vás budú čakať ďalšie krásne výzvy. A o mnohých sa určite dočítate aj v MTHIKER magazíne.