Rozhovor: Tatranka - z veľkomesta za volaním srdca

Slávkovský zo Smokovca cez obednú prestávku? Bežná prax. Skialp pred prácou? Privstane a ide. Lebo čo? Býva v Smokovci.

Ale pekne poporiadku. S Katkou sa na rozdiel od posledného rozhovoru s Iron Lady pre MTBIKER nepoznáme len virtuálne, ale už to bude dobrých 20 rokov. Baba z Topoľčian, pracujúca v Bratislave, v ktorej nevedela obsedieť jediný víkend. Stále Tatry, Vysoké či Nízke, Alpy a ak sa náhodou našiel víkend, kedy „zmeškala vlak” von z BA, tak pobehovala po našich Karpatoch. Zo dvakrát ročne sa vybrala do ďalekého sveta, kde robila čo? Hikovala.


No nastal deň, keď si uvedomila, že strácať čas cestovaním je zbytočnosť a keďže jej to práca dovolila, vymenila Bratislavu za Nový Smokovec. Jej byt presne vo výške 1 000 m n.m. je už dobrých 8 rokov perfektnou základňou pre pohyb akéhokoľvek druhu, vrátane horských maratónov. Okrem toho aj lyže, skialp, jóga, v lete cyklistika a aj korčule. Preto som sa rozhodol, že túto pohybovo nenásytnú Tatranku trochu vyspovedám.


Katka, odkedy sa poznáme, stále si akčná. Neurazíš sa asi, keď prezradím, že tých 20 rokov je cca polovica tvojho života. Bola si turistkou už aj predtým? Resp., aké športy si robila?

V jeden deň ešte bicyklujem a ďalší som na lyžiach.

Neurazím, vek je len číslo a už ho neriešim . Ja mám práve pocit, že som bola oveľa menej akčná. Bicyklovala som, to je pravda, popri tom nejaký aerobik, ale k behu ma to vôbec neťahalo. K horám áno, ale chýbala mi partia a tak som do nich chodila skôr výnimočne. Zlomilo sa to až presťahovaním do Tatier. Na ZŠ som chcela chodiť na karate alebo hokej, ale ani jedno z toho doma neprešlo, chvíľu som chodila na tanečnú, ale to ma rýchlo omrzelo.


Keď sme svojho času išli viacerí na trip do Tatier a spali v penzióne v Lomnici, neuveril by som, keby niekto povedal, že za pár rokov nás budeš hostiť vo vlastnom byte v Tatrách. Čo ťa k tomu viedlo, je každému jasné. Skôr otázka, či bolo náročné zanechať toľko rokov v Bratislave a poslúchnuť volanie divočiny?
Myslím, že po našom výlete som ešte v ten istý rok začala pozerať v Tatrách byty. Nebolo to vôbec náročné, celé sa to udialo veľmi rýchlo bez zbytočného váhania a pochybností. Pôvodný plán bol víkendový bytík v Tatrách, ale nechcelo sa mi z neho odchádzať, tak som sa usadila natrvalo. Mesto mi prestalo chýbať.


Nebola si po nejakom čase presýtená Tatier, resp. nechýbali ti cca 2 mesiace zelene navyše, ktoré máme na juhu?
Vôbec nie, práveže mi vyhovovalo, že v Tatrách môžem športovať celoročne. Sezóny plynulo prechádzajú. V jeden deň ešte bicyklujem a ďalší som na lyžiach. Zeleň je síce fajn, ale vy potom máte v zime skôr šeď, kdežto tu je bielo a často aj slnečno, inverzne.


Poďme ale k športom. Úprimne, sám neviem, či preferuješ zimné alebo letné hory. Podľa mňa rovnako, alebo sa mýlim?
V tomto sa mýliš a jednoznačne preferujem letné.

Beh samotný ma nijako nebavil a mala som niekoľko začiatkov...

Zimu by som kľudne oželela. Každý sa tomu čuduje, keďže na lyžiach trávim dosť veľa času, ale je to skôr nutnosť. Oveľa radšej mám suchú skalu. S nástupom zimy sa každý rok ťažšie zmierujem. Ale potom keď končí, chcem ešte čo najviac skialpovať . No platí, že kľudne by som ju vymenila za leto, lebo bežecká sezóna je tu krátka a rozbeh po zime dlhý.


Ešte kým prejdem k ultrabehom, vymenuj, prosím, vzdialené, mimoeurópske destinácie, ktoré si navštívila, a hiky, ktoré sa ti navždy vryli do pamäti.
Vychádza to tak, že preferujem krajiny začínajúce na I – India, Indonézia, Irán, Itália. Mimo Európy som navštívila aj Vietnam, Kambodžu, Mjanmarsko, Austráliu, Malajziu... Čo sa týka hiku, jednoznačne Irán, šialené hory a človek by nečakal, že domáci do nich chodia, ale opak je pravdou. A neuveriteľná pohostinnosť. Ten hike na najvyšší vrch Damavand nakoniec nebol úspešný, skončila som vo výške 5 000 m, nemala som morál pokračovať sama, keďže parťák to vzdal. Ale z každej krajiny mám nejaký pekný či nezabudnuteľný zážitok a v každej zostali nejaké resty . Prešla som aj kopce na Balkáne a momentálne najčastejšie chodím do Dolomitov.


Čo bolo impulzom k výmene hikingu za behy? Prezraď to, prosím, obecenstvu.
Asi to, že som všetky značené trasy v Tatrách prešla niekoľkokrát a potrebovala som zmenu. Beh samotný ma nijako nebavil a mala som niekoľko začiatkov, prvé behy boli na Tatranské Zruby, t. j. 3 km tam aj späť. Potom som spoznala týpka, ktorý behal do kopca a to sa mi zapáčilo. V tej sezóne som prvýkrát vybehla na Sliezsky dom, ale potom som opäť prestala a venovala sa viac MTB alebo túram mimo Slovenska.


Odkedy dávaš horské ultramaratóny, máš ich už celkom dosť na konte. Pochváľ sa, prosím, aké.

Čo sa týka vzdialenosti, tak mi vyhovuje 25 - 50 km, páčia sa mi skyrunningové behy aj vertikály...

Práveže ich nie je tak veľa a upresním, že behávam trasy do 55 km, na viac sa zatiaľ necítim. Prvý 42 km beh som zabehla nechtiac pred 2 rokmi, pretože som neodbočila a predĺžila si trasu behu okolo Kriváňa. Prvým dlhým pretekovým behom bola Tatranská šelma, to bol vysnívaný beh, ktorý som si najskôr prebehla nepretekovo, či to vôbec zvládnem. Potom som si dala ešte jeden 45+ km beh hrebeňom Veľkej Fatry a rovno išla pretekať na Tatranskú šelmu. To bol rok 2021 . V tom roku som bežala už iba jeden 50 km pretek na Sardínii, bol nakoniec ťažší než Tatranská šelma, ktorá sa na Slovensku považuje asi za top ťažkú, pre terén a orientáciu. Bol tam iný druh kameňa, ostrý, divne tvarovaný, pichľavé kríky atď. A tento rok som bežala zatiaľ 3 dlhšie behy – 45 km na Sardínii, 48 km trať v rámci Lavaredo Ultra Trail a 48 km Beh SNP v Liptovskej Tepličke po časti hrebeňa Nízkych Tatier.


Aké máš ciele? Zaujíma ma, na aký maximálny ultramaratón sa cítiš.
Mám cieľ sa zrýchľovať, nie bežať dlhšie vzdialenosti, ale dosť to aj flákam. Nemám tréningový plán, preferujem zážitkové behy, intervaly behám len pod tlakom výčitiek svedomia. Mám nedočítané knihy na túto tému, plus, v lete som mala zranenie, ktoré ma odstavilo takmer na 2 mesiace. Čo sa týka vzdialenosti, tak mi vyhovuje 25 - 50 km, páčia sa mi skyrunningové behy aj vertikály, ale nie som v nich moc dobrá. Napriek tomu, že v zime dosť často chodím do kopca na lyžiach, v behu ako keby sa to nereflektovalo. Mojím momentálnym cieľom je prebehnúť v Tatrách všetky chaty, čo vyjde na trošku viac ako 50 km, takže možno to bude odrazový beh aj na dlhšie trasy . A najväčší cieľ je behať tak, aby som sa nezranila.


Katka, aj keď by bolo ešte viac otázok, nechajme publikum, nech sa pýta v diskusii. Ďakujem za rozhovor a nechám sa prekvapiť, kam ťa tvoje bežecké topánky zavedú. Verím, že sa už osobne podelíš pravidelným prispievaním na MTHIKER so svojimi zážitkami.