Rozhovor: Veronika Leng - talentovaná a inšpiratívna bežkyňa, ktorá dobyla svetový ultra trail

Veronika Leng je Slovenka žijúca v Hong Kongu a špičková trailová bežkyňa. Od behania „len tak“ sa prebehala až na svetovú úroveň.

Tento rok skončila piata na trati CCC v rámci UTMB finále - preteky s parametrami 101 km s prevýšením 6 050 m. Zo Slovákov sa takýto úspech zatiaľ podaril len Peťovi Fraňovi. Veronika od svojich bežeckých začiatkov stihla povyhrávať rôzne ultra behy v Ázii, porodiť a nájsť si dream job. Dokonca si myslím, že ak by sa niekedy konala súťaž Miss ultratrail, bola by na pódiu aj tam.

S touto sympatickou bežkyňou sme sa porozprávali o tom, čo ju zavialo do Hong Kongu, akým vývojom prešla jej bežecká kariéra, aj o tom, ako skoro po pôrode si obula tenisky.

Ahoj Veronika, kým prejdeme k tvojim športovým úspechom, poďme pekne od začiatku. Pred niekoľkými rokmi som počúvala s tebou rozhovor, v ktorom som sa dozvedela, že si odišla študovať do Číny, usadila sa v Hong Kongu, a v nejakom bode začala vyhrávať ultra behy. Vieš mi ten príbeh doplniť?
Ahoj Katka, tak to aj celé v skrate bolo. Študovala som čínštinu ešte v Anglicku, vďaka čomu som sa prvýkrát dostala do Číny. Dokončila som si tam aj druhé štúdium a začala pracovať.

K trailu som sa dostala náhodou, vďaka skupine kamarátov, s ktorými sme spolu trénovali na triatlon. Jedného dňa sme chceli skúsiť trail, no a od toho momentu sa z toho stala moja srdcovka. Žila som v Šanghaji, kde podmienky na trail neboli absolútne žiadne, ale neodradilo ma to. Po presťahovaní sa do Hong Kongu koncom roku 2019 som konečne mala možnosť trénovať tak ozajstne, a postupne sa posúvať dopredu.


Prečo si si vybrala práve Hong Kong? Čo ti tam vyhovuje a čo by si naopak pokojne oželela?
Hong Kong ma vždy fascinoval, lebo je to mesto obklopené morom a horami, ale presťahovala som sa sem kvôli vzťahu s terajším už manželom. Pôvodne som mala namierené naspäť do Európy, no osud to nakoniec zariadil inak. Žijem tu už šesť rokov. Najviac mi vyhovuje kombinácia mesta s kopcami. Naopak by som úplne oželela zhon a davy ľudí, ktorým sa človek v centre mesta nevyhne.

Vzbudzuješ tam ako Európanka pozornosť? Sú domáci otvorení cudzincom alebo ani veľmi nie?
Hong Kong je veľmi medzinárodné mesto, bola to britská kolónia, zanechalo to tu veľký vplyv. Vďaka histórii, ale aj vďaka pracovným príležitostiam vo finančnom sektore tu žijú tisícky expatov, čiže pozornosť nevzbudzujem vôbec.

Prezradíš nám, ako a kde si sa spoznala s tvojím manželom?
S manželom sme sa spoznali na 100-kilometrových tímových pretekoch v Hong Kongu. Mňa sem zavolal jeden známy a vtedy sme vlastne boli rivali. On bežal v inom tíme, než ja a bojovali sme medzi sebou o víťazstvo. Aj som ho vtedy porazila, ale myslím, že to bolo pre nás oboch nakoniec víťazstvo.


Mňa tvoj príbeh úplne nadchol, lebo sama som cestovateľský typ a baví ma trailový beh. Čomu pripisuješ tvoje výborné výsledky?
Na začiatku som ťažila z takého vrodeného talentu, bola som lepšia než iní aj bez štruktúrovaného tréningu. Behať som behala, ale len tak, ako sa mi chcelo. Zároveň aj level v Ázii bol ešte dosť nízky, takže to išlo aj len tak.

Ako roky plynuli a trail sa posúval dopredu, tak aj ja som začala trénovať viac, lebo spoliehať sa na talent a radosť z behu už nestačilo. Ja som súťaživý typ, takže ma baví aj trénovať a zlepšovať vlastnú kondičku, aj pretekať s ostatnými.

No a dnes to už je úplne iná príprava - mám svojho trénera, všetko je nastavené tak, aby som podala čo najlepší výkon, keď je treba a výsledky sú ozaj hlavne vďaka tvrdej práci a profesionálnemu prístupu k tréningu.

Ako je to teraz s úrovňou bežcov, keď porovnáš Áziu a Európu, kde tiež pretekáš?
Celkovo je úroveň bežcov naďalej oveľa vyššia v Európe, ale už aj tu v Ázii sa to rýchlo mení a začína tu byť viac a viac bežcov a bežkýň na dobrej úrovni.


Založila si Asia Trail Girls na podporu trailových bežkýň. O čom je táto iniciatíva?
Asia Trail Girls je komunita, ktorá sa snaží motivovať ženy, aby sa nebáli začať s trailom. V Hong Kongu organizujeme pravidelné behy, ale aj iné eventy, na ktoré pozývame inšpiratívnych hostí. Je to super skupina nielen pre začiatočníčky, ale aj pre skúsenejšie bežkyne. Dalo by sa povedať, že nás všetky spája láska k trailovému behu a snažíme sa ju šíriť ďalej.

Akej práci sa venuješ popri behu? Respektíve, zachytila som informáciu, že ťa začala sponzorovať čínska značka, ktorá u nás nie je známa. Znamená to, že už si profesionálna športovkyňa a beh ťa živí? V čom ti táto značka vyhovuje?
Je to tak, mám sponzora (ANTA Guanjun), vďaka ktorému sa behu môžem venovať profesionálne. Je to taký splnený sen a veľmi si to vážim. Najviac mi vyhovuje, že si ma moja značka ozaj cení. Zaujíma ich môj názor na produkty, zapájam so do vývoja nových veci, sú pri mne počas všetkých čínskych pretekov. Proste je to spolupráca na úrovni.

Čínsky trh je obrovský, a preto sa o tejto značke v zahraničí veľmi nevie (zatiaľ). Samozrejme aj ANTA má záujem preraziť za hranicami Číny a ja sa im v tom budem snažiť pomôcť.

Pred príležitosťou stať sa profesionálnou bežkyňou som pracovala v Decathlone, konkrétne som mala na starosti výber bežeckého oblečenia a doplnkov pre Hong Kong a tiež logistiku tovaru.


Ešte predtým, než si sa začala behu venovať profesionálne, odohral sa nejaký moment, ktorý bol v tvojej bežeckej kariére zlomový?
Už od roku 2019 som vedela, že chcem byť v traile ozaj dobrá a že na to asi aj mám, len okolnosti tomu veľmi nepriali. V roku 2020 som mala super začiatok sezóny a v pláne pretekať po celom svete. To zastavila na dva roky korona. Rok 2022 sa opäť začal sľubne, ale v druhej polovici ma zasa stoplo tehotenstvo.

Zlomový moment prišiel necelý rok po narodení dcéry. Vtedy som sa rozhodla, že tretíkrát sa už ničím zastaviť nenechám. Vedela som, že sa musím konečne chytiť svojej šance.

Pamätám si na CCC v roku 2022, vtedy si odstúpila z pretekov a nakoniec z toho DNF vzišla malá slečna, ktorá ťa tento rok na CCC vítala v cieli. Vedela si už pred štartom, že si tehotná?
Práveže nevedela, inak by som na štarte určite nestála. Bolo to trochu nečakané, ale zároveň aj obrovská radosť.

A v tréningu si počas tehotenstva pokračovala? Ako skoro po pôrode si sa vrátila k behu?
Behala som do cca šiesteho mesiaca, ale vždy som počúvala svoje telo. Keď to začalo byť nepríjemné, tak som prešla na turistiku a to sa mi darilo až do konca tehotenstva.

Chcem sa obklopiť ľuďmi, ktorí mi pomôžu posunúť sa dopredu.

K behu som sa chcela vrátiť čím skôr, ale človek musí poslúchať svoje telo, takže som nič nesilila. Po pôrode som sa opäť zverila do rúk odborníčky a s behom som začala, až keď mi to odobrila. A musím povedať, že ani motivácia pretekať neprichádzala nejak rýchlo. Proste telo aj myseľ mi dávali najavo, čo má byť moja priorita. Asi aj účinkami rôznych hormónov mi pretekanie vôbec nechýbalo a užívala som si beh zas len tak pre radosť.

Od začiatku minulého roka sa vo mne opäť prebudil súťaživý duch, tak som postupne začala s tréningom pod vedením bežeckého trénera a krok za krokom som začala opäť napredovať.


Poďme sa teraz pobaviť o CCC 2025. Aké sú tvoje ambície pre tento ročník? (Poznámka: rozhovor sme s Veronikou robili na 2 etapy a nasledujúce 2 otázky som jej položila ešte pred štartom CCC.)
Tento rok je konkurencia extrémne silná, je to najsilnejší ročník vôbec, keď pozrieme na UTMB index bežkýň. Takže sa vôbec nesústredím na umiestnenie, ale na svoj čas. Mám pripravené dve tabuľky - jednu rýchlejšiu a jednu pomalšiu a uvidíme, ako to pôjde.

Oproti minulému roku si zmenila aj niečo v príprave? A cítiš, že forma narástla?(Pozn. Veronika v roku 2024 medzi ženami obsadila 11. miesto).
Od februára minulého roku som pod vedením bežeckého trénera - dôverujem jeho metódam a príprave tréningového plánu. Pripravoval ma na CCC už minulý rok, ale nemala som dosť času dostať sa ozaj do top formy, lebo na to ideme postupne a pomaly. Minulý rok mala moja dcéra len rok, takže to bol viac-menej len taký comeback, prvé 100 km preteky po troch rokoch.

Tento rok trénujem naplno, zvyšuje sa aj objem tréningov aj rýchlosť, takže určite mám lepšiu prípravu za sebou ako naposledy.


Nakoniec sa podarilo vynikajúce 5. miesto a zlepšenie času o hodinu a 40 minút. Gratulujem! Zdá sa, že príprava vyšla na výbornú. Aký priebeh mali preteky, išla si podľa plánu, či bola aj väčšia kríza? A čo čas, priblížila si sa k tomu rýchlejšiemu?
Áno, zabehla som to na minútu podľa toho rýchlejšieho času, ktorým bolo 12 hodín, takže spokojnosť veľká. Preteky prebiehali ozaj ideálne, od začiatku skoro až do konca. Dala som do toho všetko, ale zároveň som to neprepálila.

Mala som podrobný plán, aj čo sa časov týka, aj stravovania a toho som sa celý čas držala. Kríza nakoniec došla, ale až tesne pred koncom, posledných 20 km som si naozaj odmakala. Nohy som mala ako z gumy, ale v tejto poslednej časti, keď sa to už blíži ku koncu a človek má vidinu finišu, sa to dá dobojovať.

Je aj niečo, čo by si teraz s odstupom času spravila inak? Možno sa bude niekomu zdať táto otázka od veci, veď predsa si v tej konkurencii zabehla 5. najlepší ženský čas. No bežci tvojej úrovne už majú tú latku nastavenú fakt vysoko, a kde amatér o takom výsledku môže iba snívať, vy sa na to pozeráte prísnejšou optikou.
Už pred štartom som vedela, že som do prípravy dala všetko, nielen čo sa tréningu týka, ale aj aklimatizácie a sústredenosti. Takže inak by som asi nespravila nič. Skôr sa sama seba pýtam, čo môžem spraviť ďalší rok, aby som sa posunula ešte ďalej a priblížila sa časom tých úplne prvých.

S odstupom času bilancujem, že je to tréning, ktorý chcem upraviť, nie radikálne, ale v určitých fázach prípravy by som chcela urobiť zmenu. Takisto by som rada začala na pravidelnej báze spolupracovať s odborníkom na stravu, ako aj s fyzioterapeutom. Čiže v skratke, obklopiť sa ľuďmi, ktorí mi pomôžu posunúť sa dopredu.


Keď sa obzrieš na tie roky, keď si behávala len tak a porovnáš to s dneškom, v čom vnímaš najväčšie rozdiely?
Určite je to veľký rozdiel. Okrem štruktúrovaného tréningu je súčasťou mojej rutiny pravidelne posilňovanie, strečing, masáž, regenerácia - to všetko je pre športovcov rovnako dôležité ako tréning samotný.

Takisto strava počas pretekov. Kedysi som často jedla, čo bolo na občerstvovačkách, skúšala som rôzne gély a tyčinky. Teraz som na seba prísnejšia, lebo viem, že by som na experimentovanie mohla doplatiť. Totiž, ak človek beží v ľahšom tempe a s prestávkami, môže jesť aj sýtejšiu stravu, ale ak beží v tempe celý čas, tak ten žalúdok by to nezvládol. Napríklad celé CCC som bežala na Maurten géloch a drinkoch (cca 65 - 80 g sacharidov na hodinu) a doplňovala som to len kolou a banánom.

Riešiš napríklad aj také veci, ako svoju hmotnosť? Skôr by som povedala, že môžeš mať tie minuté kalórie problém dojesť, než že by si sa mala obmedzovať.

Každá kríza, ktorá príde, musí raz aj odísť.

Hmotnosť momentálne vôbec neriešim. Keď človek trénuje v takom množstve, tak môže doslova vyjedať chladničku a nijako sa to na neho nenabalí. Skôr si budem musieť dávať pozor, keď prestanem, lebo som zvyknutá sa neobmedzovať.

Viac než na hmotnosť skôr dbám na to, aby som do seba dostala dostatok sacharidov a proteínov. Snažím sa zjesť väčšie množstvo v strave, zvyšok dopĺňam proteínovými nápojmi. Správna strava je tiež dôležitá časť v živote športovca, musí sa doplniť, čo sa vydá, aby telo mohlo čo najrýchlejšie zas fungovať na 100 %.


Veľa bežcov zápasí s rôznymi zraneniami, ktoré ich na čas vyradia z procesu. Ty si mala okrem tehotenstva nejakú dlhšiu pauzu v tréningu?
Musím si zaklopať na drevo, ale zatiaľ ma vážnejšie zranenia obchádzali. Dosť dbám na to, aby som to neprestrelila. Nepretekám každý mesiac a počas tréningu nenaháňam kilometre, ak práve nie som vo fáze, kedy to je nutné. Kvalita je oveľa dôležitejšia ako kvantita. Napríklad teraz už tri týždne behám len tak pre radosť. Telo to po veľkom výkone vyžaduje, nič sa nemá siliť, z toho potom prichádzajú tie zranenia.

To je veľmi dobrý prístup. Pretekáš najmä v Ázii a občas v Európe. Keď porovnáš tieto dva kontinenty z pohľadu pretekára, vnímaš nejaké zásadné rozdiely?
Čo sa týka úrovne pretekov, tak je to podobne, aj v Ázii aj Európe sa nájdu preteky ozaj profesionálne organizované, ale aj také tie menšie, rodinnejšie. Pre mňa je dôležité, aby boli preteky dobre zorganizované a trať poriadne označená. A to je skôr na tíme, ktorý preteky organizuje, než na tom, na akom kontinente sa nachádzame.

Čo sa týka výhier, tak v Číne si človek môže pekne privyrobiť, ak sa dobre umiestni. V Európe a v Hong Kongu sú to väčšinou len trofeje a ceny od sponzorov.

Počas toho, ako sme pripravovali tento rozhovor, vyšla správa, že kenská bežkyňa Joyline Chepngeno, ktorá o.i. vyhrala OCC, mala pozitívny antidopingový test po pretekoch Sierre-Zinal. Aký máš na to pohľad ty? Myslíš, že sa v tomto smere robí vo svete trailového behu dosť? Pýtam sa aj preto, že v minulosti mal pozitívny výsledok víťaz OCC a bežecká komunita sa za neho postavila. V tomto prípade to bolo skôr naopak a atlétku všetci odpísali.
Myslím, že by sa toho mohlo robiť viac. Napríklad mňa nikto pred ani po CCC netestoval, a to som bola v top 20… Tým, že náš šport je už ozaj na profesionálnej úrovni, malo by to byť aj poriadne podchytené. Lebo keď sa človek behom živí, tak musí hrať podľa pravidiel a samozrejme nie je fér, ak niekto vyhrá nečisto. To, či o tom Joyline vedela alebo nie, je už iná otázka, lebo často sa atlét zverí do rúk „odborníkom“ a dôveruje im, na čo možno ona sama nakoniec nepekne doplatila.


Keď tráviš čas na Slovensku, na ktoré miesta sa najviac tešíš?
Teším sa na čas strávený s rodinou, čiže hlavne na Bratislavu, keďže odtiaľ pochádzam.

A ak by sa niekto zo Slovenska vybral na dovolenku do Hong Kongu, kam by si ho vzala si zabehať?
Išli by sme na Lantau Island - je to veľký ostrov, skoro neobývaný, kde sú parádne kopce a krásne výhľady. No a najlepšie je, že sa dá beh zakončiť v mori a na pláži pri dobrom jedle.

Wow, možno prídem. Aké plány máš do ďalšej sezóny? Ktoré preteky budú áčkové?
Zatiaľ sezónu ešte naplánovanú nemám. Po pravde, tu sezóna ani nikdy nekončí. V decembri ma čakajú ešte preteky v Thajsku a v januári v Hong Kongu. Takže zatiaľ sa sústredím na tieto méty a zvyšok roka 2026 asi budem riešiť na poslednú chvíľu.


Veronika, ďakujem ti veľmi pekne za tvoj čas. Prajem, aby sa ti tvoj talent naďalej darilo rozvíjať a pomedzi to si si užívala rodinný život. Na záver by som ťa poprosila o jednu radu pre našich čitateľov. Čo pomáha Veronike Leng, keď má na trati krízu?
Poviem si, že to je len beh a že každá kríza, ktorá príde, musí raz aj odísť. Tiež si často pomyslím na môjho deda, ktorý bol geológ a celý život trávil chodením po kopcoch. Aj keď tu už nie je, viem, že by bol na mňa hrdý!