Tour de pe-CHATKY - tatranskými chatkami za pečiatkami

Výletom treba dať vždy nejaký cieľ, napríklad prejsť piatimi chatami a z každej si odniesť odtlačok pečiatky. Lebo motivácia je niekedy presne tá vec, ktorá ťa vytiahne z kresla do lesa.

Vlaková stanica Starý Smokovec víta každým dňom a každým príchodom tatranského vláčika turistov, ktorí sa vyberajú na potulky tatranskými chodníčkami. Náš dnešný cieľ bol na pohľad vcelku jednoduchý – pozbierať pečiatky z čo najviac chát. Môže to byť motivácia vtedy, keď nepomáhajú pekné výhľady, ale aj dôvod len tak byť v Tatrách. Podobnú trasu absolvovali v zime aj Viktor s Veronikou, ktorý si túru predĺžili o výstup na Téryho chatu. Ak sa však vyberiete do Tatier s deťmi, postačí vám aj tento variant. A ak neviete ako ich namotivovať, tu je návod – v každej chate majú pečiatky a môžete si sami opečiatkovať napríklad aj ruky (za lízatko?), ale o tom potom.

Začíname smerom na Hrebienok

Tak teda v Starom Smokovci hľadáme turistický hríbik a vyberáme sa po zelenej turistickej trase smerom na Hrebienok. Rozohriatie dlhé 2,5 km s menším stúpaním padne vhod hneď zrána. Máme výhľad na Slavkovský štít, ktorý nevie, či sa nám ukáže vo svojej kráse, alebo radšej ostane schovaný v hmle. Ak idete na výlet s malými deťmi, určite sa vám oplatí vyviezť sa na Hrebienok pozemnou lanovkou a zažiť presne ten pocit, ktorý zažila aj už nebohá anglická kráľovná Alžbeta počas návštevy Vysokých Tatier. My sme sa rozdelili na dve skupiny – tí, ktorí chceli mať viac kilometrov v nohách, vyrazili skorej a počkali na zvyšok, ktorý sa doviezol lanovkou. Čas čakania sme si skrátili malým snackom a obdivovaním vyrezávaných medveďov, ktoré sú symbolické pre Hrebienok. Prvá pečiatka je naša a môžeme pokračovať v ceste ďalej.


Na Bilíčku po pečiatku

Za malú chvíľu sa ocitáme pri Rainerke, najstaršej chate vo Vysokých Tatrách.
Našou ďalšou zástavkou je Bilíkova chata, ktorá je od Hrebienka vzdialená len 5 min. po zelenej. Bilíkova chata je horský hotel, ktorý sa nachádza vo výške 1 255 m n. m. v lesnatom prostredí Studenej doliny. Kedysi, ešte v roku 1875, stála na mieste chaty Ruženina chata, ku ktorej neskôr pribudol aj turistický hotel. Dnešnú Bilíkovu chatu dali do prevádzky v roku 1934. Pôvodne sa volala Guhrova chata. Bilíkova chata si nesie pomenovanie na počesť Pavla Bilíka (1916 - 1944), ktorý pôsobil ako príslušník finančnej stáže v Starom Smokovci, bol lyžiar, pretekár, avšak 2. svetová vojna mu vzala život. Vchádzame do chaty a pýtame si pečiatky a ako protiotázku dostávame: „To len pečiatku? Nič viac?“ Áno, nám stačí tak málo ku šťastiu, veď ráno o 9 nám pivko na chate nepasuje .


Na najstaršiu chatu vo Vysokých Tatrách

Naša cesta pokračuje ďalej s cieľom dostať sa na Rainerovu chatu. Počas 1,3 km, ktoré nás dovedú ku nasledujúcej pečiatke, prechádzame okolo Dlhého vodopádu. Ten je špecifický svojou neobvyklou polohou – je to najnižšie položený vodopád Studeného potoku vo Vysokých Tatrách. Výška vodopádu má takmer 16 metrov, čo sa možno sprvu nezdá, lebo vodopád je tvorený množstvom skalnatých stupňov s rôznym sklonom, začínajúce vo výške 1 200 m n. m. Tu sa nám mení farba značky a presedlávame zo žltej na zelenú, ktorá nás povedie ku Rainerovej chate. Neskôr prechádzame okolo ďalších vodopádov Studeného potoka, ktorých hukot dodáva pravú atmosféru túre.


Sladké lízatko je v rukách víťaza s 23 pečiatkami.
Kde-tu sa pristavíme a zobkáme plody prírody, ktoré nám predchádzajúci turisti dožičili. Lebo, áno, tých turistov je tu riadne veľa, keďže ide o nenáročnú a rodinkami s deťmi vyhľadávanú lokalitu v okolí Starého Smokovca a Tatranskej Lomnice. No naše kroky tu nekončia. Za malú chvíľu sa ocitáme pri Rainerke, najstaršej chate vo Vysokých Tatrách. Chata bola postavená už v roku 1863 Jánom Jurajom Rainerom. Vnútri sa nachádza malá expozícia histórie a súčasnosti horských nosičov, zbierka starého horolezeckého náradia a starých lyží. Ako správni zberatelia pečiatok sa vyberáme dnu za naším lovom. Vítajú nás turisti v dobrej nálade. Ich túžbou je zarobiť si tým, že nám spravia odtlačky pečiatok. S úsmevom na tvári a pečiatkou na papieri vyrážame ďalej.


Lízatko na Zamke

Od Rázcestia pod Húpačkami sa vydávame smerom na Zamkovského chatu a tak sa napájame už na Tatranskú magistrálu. Prechádzame niekoľkými serpentínami, raz bližšie ku Studenému potoku, inokedy ďalej od neho. Pomaly začína byť riadne teplo a keď akurát nie sme v tieni stromov, užívame si ešte letné lúče slnka. Míňame ďalší vodopád Studeného potoka. Obrovský vodopád je o čosi väčší, výšku má 20 m a je vo výške 1 330 m n. m. a tak zdobí svojou krásou roklinu Malého Studeného potoka a Malej Studenej doliny.


Za chvíľu prechádzame okolo vodopádu Ľad v Slnečnej zákrute a už sa bez veľkých serpentín dostávame ku Zamkovského chate. Útulná vysokohorská chata bola postavená známym horským vodcom Štefanom Zamkovským v rokoch 1942 – 1943. Po jej postavení, v čase druhej svetovej vojny, bola úkrytom pre prenasledovaných politikov, utečencov, partizánov či židovským rodinám. A hádajte čo? Ideme po pečiatky. V obchodíku, kde má pečiatka svoje miesto, stretávame vtipných predavačov . Vyhlasujú súťaž medzi nami troma zberačmi - kto si dá viac pečiatok na ruky, vyhráva lízatko. Ja, ako hlavný pečiatkovač, odtláčam pečiatku Zamkovského chaty na 4 ruky. Sladké lízatko je v rukách víťaza s 23 pečiatkami. Desiata nás posilní a dodá energiu, aby sme sa dostali ku poslednej chate – Skalnatej. Prehodíme pár slov s horským nosičom, ktorý smeruje svoje kroky s nákladom na Téryho chatu.

Skalnatým chodníkom na Skalnatú chatu

Po červenej nás čaká 2,7 kilometra. Cesta vedie popod Veľkú Lomnickú vežu a na pravej strane vidíme už náš cieľ – Tatranskú Lomnicu. Stromy ubúdajú a my sa dostávame už do kosodrevinového porastu a o chvíľu sa ocitáme na Skalnatej chate, prvej útulne pre turistov pod skalnatým previsom. A posledná pečiatka je naša.


Vyberáme sa ešte ku Skalnatému plesu, ktoré nás prekvapuje množstvom turistov a minimom vody. Sledujeme lanovku, ktorá vyváža turistov do oblakov na Lomnický štít, robotníkov, ako opravujú observatórium a deti, ktoré sa hrajú na detskom ihrisku – svišťou krajinou pod Lomnickým štítom.


Obsadzujeme si lavičky a stolík a vyberáme turistický sedliacky obed – domácu slaninku a klobásku. Avšak, ak náhodou nemáte slaninku a klobásku, určite neurobíte zle, ak využijete reštauráciu a kaviareň Panoráma, ktorá vám zaručene naplní žalúdok a nechá kochať oči výhľadom priamo na Lomnický štít.


Oči necháme chvíľu aj v Galérii Encián Skalnaté pleso, ktorá nás prekvapila krásnymi obrazmi maliarky Júlie Zelenej s tematikou Na sever od krajiny. Výstava obrazov maliarky bola od júla do septembra s voľným vstupom.


Už len smer Tatranská Lomnica

Posilnení na tele a so 6 pečiatkami sa pomaly poberáme a čaká nás posledný, úprimne asi najhorší, úsek cesty – necelých 6 kilometrov po zelenej a zostúpiť vyše 900 výškových metrov... to nechceš. Zelenou sa púšťame dole, križujeme dráhu lanovky, prechádzame okolo zjazdovky a dostávame sa na Štart a odtiaľ ideme kúsok cyklo cestou. Pod Štartom sa odkláňame z asfaltovej cesty a lesná cestička nás privedie až do Tatranskej Lomnice. Keďže sme na vlakovú stanicu došli akurát tak, že nám vláčik odišiel, využívame čas na nákup a doplnenie zásob, dávame krátky strečing a čakáme na vláčik so spokojným srdcom a unavenými nohami, ale neľutujeme ani jeden krok.

Tip na posledný úsek

Ako som na začiatku spomínala, pre rodiny s deťmi alebo pre unavených turistov je tu možnosť využiť lanovku zo Skalnatého plesa, ktorá vás dovezie až do Tatranskej Lomnice. Alebo pre viac odvážnych je možnosť zapožičať si na Štarte horské káry a užiť si 3-kilometrový zjazd plný adrenalínu.

Zhrnutie

  • Názov: Tour de pe-chatky
  • Lokalita: Vysoké Tatry
  • Turistické značenie: prehľadné
  • Obmedzenie: celoročná túra
  • Obtiažnosť: 3/5
  • Trvanie: 4:20 hod.
  • Parametre: 15,9 km/865 výškových metrov
  • Typ: prechod
  • Možnosť parkovania/spoje: tatranský vláčik – Starý Smokovec a Tatranská Lomnica
  • Mapka/GPX: Sekcia výjazdy
report_problem Našiel si v texte chybu?
Ancici 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Baranec na štyri spôsoby

Baranec na štyri spôsoby

Ak ste niekedy išli autom alebo vlakom cez Liptovský Mikuláš, tento vrchol vašim očiam určite neušiel – z Liptovskej kotliny je to asi najmasívnejšie pôsobiaci štít. Hore sa môžete dostať po štyroch cestách, každú z nich si teraz priblížime.
Západné Tatry - okruh cez Volovec, Ostrý Roháč a Plačlivé

Západné Tatry - okruh cez Volovec, Ostrý Roháč a Plačlivé

Výživná celodenná túra, ktorá ti ukáže romantickú a pokojnú, ale aj divokú a akčnú stránku Roháčov.
Jedno a to isté miesto, a predsa vždy iné

Jedno a to isté miesto, a predsa vždy iné

O tom, ako môže byť túra na to isté miesto zakaždým iná, a o tom, ako nás jediný výjazd na dobre známe miesto poriadne vyškolil.
keyboard_arrow_up