Celoročný okruh z Belianskych do Vysokých Tatier

Dve vysokohorské chaty, dve plesá, výhľady na zasnežené štíty Belianskych aj Vysokých Tatier, rozprávkové lúky a lesy, minimum turistov, pokoj,…

Asi takto by som jednou vetou opísala celoročne dostupnú túru, ktorú sme absolvovali v jeden slnečný marcový deň. Jednotlivé časti trasy sme s Viktorom prešli už viackrát, no vždy v kombinácii s výstupom na nejaký štít a iné turistické ciele, ktoré však kvôli uzávere nie sú prístupné celoročne. Teraz sa nám zachcelo zavítať do Belianskych Tatier opäť, tak sme hľadali celoročne dostupnú alternatívu. A tento okruh sa ukázal dĺžkou – „taká akurátna”, náročnosťou - „fajne sa ide” a scenériami - „neviem, kde skôr kukať” celodenná túra.

Odkiaľ a kam?

Tento okruh si môžeš zvoliť buď v smere ako sme išli my, teda z Belianskych do Vysokých Tatier, alebo aj opačne. Podobnú túru v opačnom smere išli na jeseň aj Imro s Lenkou, ktorí si k trase pridali aj Kopské sedlo. Keď sa otvoria turistické chodníčky, na Kopské sedlo sa určite oplatí ísť a krásna túra je aj Monkovou dolinou, ktorú zas absolvovala Mirka.

Odmenou za zdolávané výškové metre sú odhaľujúce sa masívy okolitých skalných stien.

No poďme k našej trase. Ak si to teda chceme zokruhovať, ideálne je zaparkovať na platenom parkovisku Biela voda, odkiaľ sa ide na Zelené pleso. Hneď na úvod si odšliapeme nezáživné kilometre a smerujeme najprv chvíľočku po hlavnej ceste, ale potom v Kežmarských Žľaboch vchádzame do lesa a pokračujeme cyklotrasou až na rázcestie Čierna voda. Na konci dňa by tieto záverečné kilometre nemali konca, no teraz na úvod to bolo fajn zahriatie.

Brána do Belianskych Tatier

Pokračujeme žltou turisticku značkou na chatu Plesnivec. Dolinou siedmich prameňov pomerne rýchlo stúpame popri potoku a zamýšľame sa, či by sme tu vyšli na bicykloch. Miestami, teda skoro vždy, je to poriadny stupák a keď si k tomu odmyslíme snehovú pokrývku a predstavíme tie šutre, ktoré sú pod ňou,… Nie nadarmo sa hovorí, že ide o najťažšie stúpanie k horskej chate. Výzva na leto je prijatá.


Chata Plesnivec je jedinou vysokohorskou chatou na území Belianskych Tatier a počas zimnej uzávery je otvorená len cez víkendy a sviatky. My ideme cez týždeň, takže žiadna pauzička na chate sa nekoná, no o to viac si vychutnávame dolinku len pre seba. Odmenou za zdolávané výškové metre sú odhaľujúce sa masívy okolitých skalných stien.

Panoráma tu, panoráma tam

Od chaty pokračujeme zelenou značkou, ktorá najprv prudšie stúpa cez lesík a paličky nám tu dobre poslúžia. Snehu je tu dosť, no chodník je celkom dobre prešliapaný a „ide sa fajne”. Les postupne redne, stúpanie sa zmierňuje.


Dostávame sa na lúku a zrazu „nevieme, kde skôr kukať”. Lúky, ktoré sa nachádzajú na tejto trase ponúkajú za mňa jedny z najkrajších panorám vôbec. Naľavo pozorujeme majestátne štíty Vysokých Tatier, napravo zas Belianky, ktoré nám vždy pripomenú Dolomity.


Táto časť Belianskych Tatier,

Tesná blízkosť obklopujúcich štítov dodáva tomuto miestu vždy tajomno-čarovnú atmosféru.

od Doliny siedmich prameňov až po Veľké Biele pleso, sa označuje aj ako botanická záhrada Tatier. Okolité hory tu dopĺňa pestré prírodné bohatstvo a obzvlášť tieto lúky na jar rozkvitajú množstvom pestrofarebných kvetov. Určite odporúčame prísť koncom jari - začiatkom leta, kedy sa príroda prebudí do plnej krásy. My si tentokrát užívame snehom zahalené končiny a putujeme lúčkami na Veľké Biele pleso.

Z Belianskych do Vysokých

Veľké Biele pleso je takisto zahalené snehom a nenápadne splýva s okolitou prírodou. Pokračujeme Tatranskou magistrálou, ktorá tu začína (alebo končí?) a prechádzame k Zelenému plesu. Za sebou nechávame južné steny Belianskych Tatier a dostávame sa popod masívne steny k dominantným štítom Vysokých Tatier. Tesná blízkosť obklopujúcich štítov dodáva tomuto miestu vždy tajomno-čarovnú atmosféru a opäť sa len kocháme a menujeme štíty. No dosť bolo „kochačiek”, príď sa pokochať aj ty a pochopíš.


Zo slnečného dňa sme prešli do zatienenej časti, čo je pre Zelené pleso typické, a tak sa zahrejeme polievkou na chate. Po doplnení energie, tepelnej aj telesnej, nás čaká už len prechádzka dole k parkovisku. To už zbehlo po udupanom chodníčku pomerne rýchlo a túto trasu na Zelené pleso odporúčam určite aj na beh alebo si tu môžeš dať do tela aj na bicykli. Pekné scenérie, príjemné stúpanie, človek tu príde na úplne iné myšlienky.

Zhrnutie

• Názov: chata Plesnivec, Veľké Biele pleso, Zelené pleso
• Lokalita: Belianske a Vysoké Tatry
• Značenie: prehľadné (modrá-žltá-zelená-červená-žltá)
• Obmedzenie: celoročne dostupný okruh
• Obtiažnosť: 3/5
• Trvanie: 7 hod.
• Parametre: 20 km/900 výškových metrov
• Typ: dolina, chata, plesá
• Možnosť parkovania/spoje: platené parkovisko Biela Voda, možnosť autobusového spojenia
• Mapka a GPX: okruh