Zelené pľúca západu – Malé Karpaty

Či už je leto, zima, jar, alebo jeseň, Malé Karpaty majú svoje čaro nielen pre turistov z hlavného mesta Slovenska, ale aj pre nás ostatných, ktorí máme radi prírodu, históriu a šport.

Túry v tomto pohorí nie sú náročné, a preto sú vhodné pre všetkých - mladších, starších či rodiny s deťmi. Na menej ako 100 km ti pohorie poskytne rôzne turistické chodníky, početné cyklotrasy, nekončiace výhľady, ako aj bohatú históriu. Práve preto sa ti túra v tejto lokalite vryje hlboko do pamäti. Kopce Malých Karpát nie sú nejak vysoké, ale svojou krásou ťa donútia k opakovaným návštevám, tak ako aj mňa.

Turistika aj pre „neturistov“

Toto pohorie som navštívila minulý rok prvýkrát a zanechalo vo mne veľký dojem, preto som sa rozhodla sem ísť opäť, ale na iný okruh, ktorý ti teraz predstavím. Auto nechávame v obci Plavecké Podhradie pri miestnej krčme Hostinec pod Bubnom. Na dnešnej túre sa nás stretlo viac, spoločne vykračujeme po žltej turistickej značke.


Prejdeme kúsok obcou, vchádzame do lesa a pomaličky stúpame miernym svahom. Chodník vedie prevažne listnatým lesom, no ako sa dostávame vyššie, badať tu spúšť v podobe popadaných stromov. Jediné, čo mi napadá, je nedostatok vlahy za posledné ročné obdobia a sila vetra, ktorý polámal krásne a dlhoročne stojace pľúca. Kalamitný stav však vynahrádza pohľad na rozsiahle kvitnúce svahy snežienok. Ani sa nenazdáme a sme na prvom bode nášho okruhu.

Vápenná alias Roštún

Malá nadmorská výška, len 415 m n. m., no za to umocnený výhľad až do rakúskych Álp.

Tretí najvyšší vrch Malých Karpát, ktorý najviac láka vďaka 5 metrov vysokej železobetónovej rozhľadni. Ako píše Michal vo svojom článku, aj ja odporúčam ísť sem na jar alebo na jeseň. Presne v tomto období má toto pohorie najväčšie čaro. Pri výške 752 m n. m. sa nám naskytuje výhľad ďaleko za horizont a pod nohami máme nekončiace lesy bez akejkoľvek civilizácie a stavby. Poberáme sa po skalnatom hrebeni ďalej po zeleno-červenom značení, kde natrafíme na zaujímavé podmanivé miesto bez davu turistov.



Pokračujeme k Mesačnej lúke, po chvíľke sme pri prameni, naberáme a ochutnávame vodu a zastavujeme sa aj pri jaskyni Studničky. Turistické značenie sa stále mení, pokračujeme po červenej cez sedlo Uhliská, odkiaľ stúpame po modro-červenej k druhému bodu dnešnej túry.

Nezabudni si klinec

Vrch Klokoč, na ktorom sa nachádza kríž, je známy tým, že si doň môžeš zatĺcť klinec. Po minulom roku tu pribudlo kladivo. Je to menej navštevované miesto, a preto sa tu dá príjemne oddýchnuť pri výhľadoch na najbližšie hrebene Malých Karpát.


Dáme si niečo pod zub a opäť kráčame bez dlhšej prestávky k Amonovej lúke. Pokračujeme po červenej, no po chvíľke sa napájame na zelenú. Na hrebeni sú rozkvitnuté chochlačky, ktoré príjemne voňajú sladkou vôňou. Tu natrafíme na výraznú lavičku, a tak si tu oddýchneme. Výhľad máme na Polámané a Čiernu skalu, kde som bola minulý rok na zaujímavom okruhu. Najedení, plní energie a v dobrej nálade berieme batohy a ideme k tretiemu bodu, ktorý je takmer za rohom.

Podmanivosť s názvom Jelenia hora

Kráčame borovicovým lesom, prichádzame na jeho okraj a tu sa nám otvoria výhľady, na ktoré by som sa ja vedela pozerať celé dni. Malá nadmorská výška, len 415 m n. m., no za to umocnený výhľad až do rakúskych Álp.


Miesto je vyhľadávané, keďže romantika pri západe slnka s pohľadom na náš posledný bod - Plavecký hrad, láka veľa fotografov, ako aj romantické duše. V tomto období sú tu svahy posiate poniklecom, a tak sa tu vytvára fialový koberec, ktorý si ľudia s obľubou fotia. My pokračujeme strmým svahom dole a za celú dobu sme stretli len zopár ľudí.

Plavecký hrad vyniká nad nížinou Záhoria...

Ako sa dostaneme na rovinku, opäť meníme smer aj farbu značenia, tento raz za žltú. Kráčame listnatým lesom, kde sú už prvé náznaky zelených lístkov. Poslednýkrát meníme farbu značenia, a to za modrú pri sedle Báborská. Kráčame takmer celý čas po rovine, kde nás začínajú obklopovať rozsiahle háje chochlačky a medvedieho cesnaku. Takúto oázu vône som naposledy zažila len na túre v pohorí Tribeč. Avšak tu, ako sa blížime k nášmu poslednému bodu dnešného okruhu, sú nekončiace háje tejto sladko voňajúcej rastliny. Počujeme väčší ruch a vidíme davy ľudí, čo značí, že už sme blízko hradu.

Dominanta týčiaca sa nad nížinou

Plavecký hrad vyniká nad nížinou Záhoria a púta aj svojou rozsiahlosťou. Už z diaľky je neprehliadnuteľný. Ponúkajú sa tu panorámy na všetky svetové strany, no najviac zaujme výhľad na rakúske Alpy a pri dobrej viditeľnosti vidieť pohorie Schneeberg. Môžeš sem ísť celoročne a bez poplatku, čo sa v dnešnej dobe veľmi nevidí.


Z hradu sme už išli len späť do dediny k autu a zhodnocovali deň.


Každý kopec, hrebeň či ruina nám poskytla okúzľujúce výhľady na celú krajinu v okolí. Turistika v Malých Karpatoch je veľmi sympatická už len vďaka jednoduchej dostupnosti a samotnej nenáročnosti, či už jednotlivých kopcov, alebo aj väčších okruhov. Takže už zostáva len zobrať svojich blízkych a prísť sa pokochať jarou, prebúdzajúcou sa prírodou a výhľadmi široko-ďaleko.

Zhrnutie

• Názov: Vápenná, Klokoč, Jelenia hora, Plavecký hrad
• Lokalita: Malé Karpaty
• Značenie: prehľadné značenie – časté striedanie turistickej značky
• Obmedzenie: žiadne
• Obtiažnosť: 1/5
• Trvanie: 4:49 hod.
• Parametre: 21 km/885 m
• Typ: okruh
• Možnosť parkovania/spoje: Plavecké podhradie, bezplatné
• Mapka/GPX: sekcia výjazdy