Reportáž: ALS BEH – bežíme pre tých, ktorí nemôžu

Posledná marcová sobota patrila pod Tatrami charitatívnemu behu ALS v krásnom prostredí Kozích chrbtov.

Trať viedla aj cez najvyšší vrch pohoria Kozí kameň, na ktorý som bežcov lákala v jednom zo svojich článkov. Výlet za jedným z najkrajších výhľadov na Tatry si spravili aj Viktor s Veronikou a ja tu tentokrát pobežím za dobrú vec.

Športuj srdcom

ALS beh, memoriál Jána Svočáka, ktorý organizuje občianske združenie Športuj srdcom, sú charitatívne preteky, ktorých výťažok je venovaný na pomoc osobám trpiacim ALS. ALS je druh svalovej atrofie, ktorá spôsobuje postupné odumieranie všetkých svalov v tele, zatiaľ čo mozog neprestáva pracovať a pacient pri plnom vedomí zostáva paralyzovaný. Cieľom pretekov je krásna myšlienka pomôcť osobám a rodinám, ktoré týmto ochorením trpia a zároveň šíriť osvetu a uctiť si pamiatku Jána Svočáka, milovníka športu, ktorý ALS ochoreniu podľahol. Vyzbierané štartovné, príspevky na mieste či z vrchnákov PET fliaš tak v plnej výške putujú konkrétnym osobám na pokrytie nákladov súvisiacich s ochorením.

Na výber sú 4 trate

ALS beh sa prvýkrát uskutočnil v roku 2017 a prvé štyri ročníky bežci súťažili na hlavnej trase s parametrami 23 km a 630 výškových metrov. V roku 2021 prišla novinka, ktorá potešila nadšencov dlhších behov a pribudla trasa s dĺžkou 45 km a prevýšením 1 800 m. Od roku 2022 podujatie figuruje v kalendári Slovenskej Ultratrailovej Ligy. Okrem jednotlivcov na dvoch hlavných tratiach štartujú aj štafety a detičky. Tento rok v rekordnej účasti.

Dni pred

Na preteky sa prihlasujem „last minute“, keď už je definitívne, že skialpová dovolenka v Alpách a zimný výstup na Mont Blanc sa odkladajú. Všetko zlé je na niečo dobré, v rámci zmeny plánu odlietam zo zimy do jari a keďže rada skúšam niečo nové, využijem možnosť odbehnúť si 45 km preteky 2 víkendy po sebe a počas dovolenky si neoddýchnuť.

Deň pretekov

Na štartovú čiaru ALS behu sa staviam 2 dni po prílete, predpoveď počasia som nesledovala, a tak som sa vyhla frustrácii z objemu zrážok, ktorý sa naplnil len čiastočne. Naopak, vnímam pozitívne možnosť plnohodnotného využitia dňa v prírode a v pohybe aj v zlom počasí, ktoré nakoniec bolo aj dobré.


Trať čiastočne poznám, minulý rok som si odbehla 23 km trasu, ktorá tvorí aj časť dlhej trasy a na Kozí kameň tiež nepôjdem prvýkrát. Je mi jasné, že preteky budú veľmi rýchle, keďže trasa je takmer celá behateľná najmä pre tých, čo vládzu do kopca a neboja sa zbehov. Až 50 % trate tvorí les, 47 % lúka a 3 % asfalt. Po pretekoch si v jednom z rozhovorov o trati s inou spolubežkyňou uvedomujem, ako subjektívne vnímame náročnosť. Ja, odchovaná na tatranskej žule, považujem všetko lesné, kde nie sú rozsypané kamene, za behateľné.

PR Baba – terén pre fajnšmekrov

... prestávam evidovať, kto je môj súper či súperka, čo mi prináša viac psychickej pohody.

Využívam možnosť registrácie v piatok podvečer, aby som si v sobotu mohla dlhšie pospať. Štartujeme o 7 ráno z areálu Koliby v meste Svit a smerujeme do prírodnej rezervácie Baba na Malý Smolník a Smolník. Je tu krásny lesík vystlaný ihličím, po ktorom sa beží ako po koberčeku. Vypršalo sa pred štartom a teraz už len trochu popŕcha. Bežím jemne nad komfort a porovnávam pocity spred roka, vtedy boli určite horšie. Keďže nie som ideálne zregenerovaná, chcem sa nastaviť na tempo, v ktorom budem schopná preteky dobehnúť a nie dokráčať. Radšej sa nechám predbehnúť teraz, ako pred záverom. Viem, že zopár dievčat vyštartovalo podstatne rýchlejšie a trochu ma mrzí, že ich najbližšie uvidím až osprchované v cieli.


Nemám pocit žiadnej tlačnice, ktorá by ma vyvádzala z rytmu a to mi vyhovuje. Stále cítim blízkosť iných bežcov, ale nerušia moje kruhy. Chalanov okolo mňa rozoznávam podľa farby trička, občas som pred nimi ja a občas oni predo mnou. Kopce sa snažím vyhopkať a zbehy úplne púšťať, „singláče“ si užívam, pozor treba dávať len na mokré korene.

Popod vedenie na Čarnušovú

Podľa popisu je na trase 5 občerstvovacích staníc, ich rozmiestnenie som si ale neštudovala. Mám dostatočné vlastné zásoby a keďže je skôr chladnejšie, predpokladám, že ma uživia. Zdá sa mi, že stúpanie na Kozí kameň už malo dávno začať, ale zatiaľ stále bežíme po lesných zvážniciach. Môj zlý odhad je len preto, že som do detailov trať nestihla preštudovať, ale je tak výborne značená, že ani raz som sa nemusela spoľahnúť na hodinky či telefón, a to je skôr výnimočné. Vzhľadom na nočné zrážky sa mi chodníky nezdajú príliš zabahnené, ale asi aj v tomto sa už moje zmysly posunuli.


Rozmýšľam, nad čím by som rozmýšľala a napadne mi, či mi nemohol v zbehu vypadnúť kľúč od auta. Nie môjho, ale kamarátovho, ktorý robí zadný voj a v jeho aute mám veci na prezlečenie. Trochu ma vystresuje, keď kľúč neviem nahmatať a uvažujem, či sa bude pri zbieraní fáboriek pozerať aj pod nohy a prípadne ho nájdu. Zastavovať ale nemienim a hlbšie do batoha už nedočiahnem, tak sa hecujem, že treba čím skôr dobehnúť a zistiť to. Kým túto myšlienku pošlem do úzadia, ešte si pripravím pár scenárov do cieľa. Našťastie zbytočných.

Epický hrebeň

Myšlienkové pochody mi zmení stúpanie do kopca a keď zbadám kríž, teším sa, že ten Kozí kameň ani veľmi nebolel. Vzápätí si ale uvedomím, že takýto dvojkríž na vrchole nie je a som zatiaľ len na Krížovom vrchu, odkiaľ je to na Kozí kameň ešte 4 km a 350 výškových metrov. V tejto časti začína dosť prefukovať, no na zateplenie mi stačia rukavice a neflákať sa. Oblaky sa pohybujú rýchlejšie a odhaľujú sa úžasné výhľady, z jednej strany na Nízke Tatry, z druhej strany na Vysoké.


Počas zbehu z Kozieho kameňa mi nohy ešte držia, sú tu posledné zvyšky snehu v pevnej podobe a v kvapalnej podobe až takmer do Lopušnej doliny. Skúsenosť ma naučila nebyť fajnová a tak dupem po vode aj blate a je to celkom sranda.

PR Bôrik – terén pre fajnšmekrov II.

Od Lopušnej doliny začína z môjho pohľadu rýchlejšia časť. Prechod do prírodnej rezervácie Bôrik, najskôr po asfaltovej ceste a ďalej poľom popod železničný most, už vnímam trochu náročnejšie ako pred rokom. Dostávam sa do lievika s bežcami z kratšej trate aj štafetármi a prestávam evidovať, kto je môj súper či súperka, čo mi prináša viac psychickej pohody. Kopec na Bôriku sa snažím mať čo najskôr za sebou, je to posledné stúpanie a po zbehu nasledujú už len bežecky trochu otravné, ale výhľadmi odmeňujúce lúky a dedina.

Posledné kilometre

Vychádza slnko, odkrývajú sa Tatry a menia sa pocity. Tie bežecké sa skôr zhoršili a priala by som si viac zrýchliť. Posledná občerstvovačka buráca a povzbudzovači mi dodajú ešte kúsok energie. Prvýkrát sa pozriem na hodinky, ktoré ukazujú 39 km. Ešte 6 km do cieľa, to nie je veľa, ale už sa treba veľmi prehovárať na zrýchlenie a nohy nechcú. Screen na hodinkách nastavujem na tempo a nadšená teda nie som. Je mi jasné, že najlepšie baby odbehnú preteky v tempe okolo 6 min./km, to je môj vysnený trailový cieľ v takomto teréne do budúcna. Aktuálne ale treba pracovať s tým, čo je a doklepnúť to. Plagát na poslednom úseku popri potoku vo Svite mi pripomenul pointu tohto behu.

Som v cieli

Dobieham ako 5. žena a ako 2. žena nad 40 rokov, z čoho sa veľmi teším. Som spokojná, že okrem prírody, pohybu, milovanej aktivity a kamarátov som mohla aspoň trošku pomôcť aj tým, ktorí behať nemôžu. Obrovskú radosť mi spravila aj kytica, ktorú dostali prvé tri ocenené ženy v dvoch kategóriách. V cieli je zabezpečené občerstvenie, sprchy, fotostánok a po vyhlásení príjemnú atmosféru umocňuje tombola. Pripomínam, že organizátori pripravujú akciu nezištne, vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu. Ďakujem, bol to super deň!


Kompletné výsledky nájdete tu: výsledky ALS BEH
Autori fotografií: BarRan, Martina Martausová, Michal Šusták, organizátori, Pavol Porubčan

Zhrnutie

• Názov: ALS Kozí kameň 45 km
• Lokalita: Kozie chrbty
• Značenie: prehľadné (Náučné chodníky Baba a Kimbiark, modrá, zelená TZ, lesné cesty, obec)
• Obtiažnosť: 3/5
• Trvanie: 4 - 7 hod.
• Parametre: 45 km/1 800 výškových metrov
• Typ: okruh, trailový beh
• Možnosť parkovania/spoje: mesto Svit
• Mapka a GPX: sekcia Výjazdy