Japonsko - krajina kontrastov a tradícií

Keď sa povie outdoor a Japonsko, každý si predstaví ten najjemnejší prašan na svete a legendárnu sopku Fudži. Nippon ponúka ale omnoho viac.

Keď sme sa v apríli 2022 vracali z nášho tripu po Nepále, už cestou späť sme začali rozmýšľať, kam to bude nabudúce. Počas dlhého čakania na letisku sme našli super ceny leteniek do Japonska. Však prečo nie, krajina ako žiadna iná, v marci 2023 letíme do Tokia. Japonsko je krajina špecifická a jedinečná.

V niektorých veciach viac ako 40 rokov dozadu a v niektorých ako 400 rokov dopredu. Krajina má všetko. Krásne mestá, hory, more, oceán, výbornú kuchyňu a všetko tam funguje. Poďme sa spolu pozrieť na naše cestovanie po Japonsku a týždeň strávený v prírode na ostrove Yakushima na juhu krajiny.

Od plánovania po cestovanie

Naša cesta trvala 3 týždne s odletom z Budapešti a príletom do Tokia. Keďže sme mali presný čas, ktorý môžeme stráviť v krajine, tak sme všetko detailne naplánovali. Začalo to odchodom z Bratislavy do Budapešti na letisko. Dopredu sme zabookovali všetko ubytovanie na každom mieste a naplánovali aktivity podľa toho, čo by sme chceli vidieť. Pokiaľ človek cestuje do Japonska na dlhšie a bude sa po krajine presúvať, je dobré si zabezpečiť JR pass, vďaka ktorému môže využívať veľké množstvo vlakov a autobusov.

My sme pass objednali 7 dní dopredu a prišiel nám domov na adresu voucher, ktorý sme potom priamo v Tokiu na stanici vymenili za lístky. Až 21-dňový pass stojí na osobu 430 €, čo je výborná cena v porovnaní s jednorazovými lístkami. Cesta do Budapešti vlakom 2 a pol hodiny, nasleduje cesta na letisko a čakanie na let do Varšavy. Z Varšavy 12 hodín letu do Tokia a náš sen sa môže začať. Poznámka: batožinu sme brali len príručnú kvôli jednoduchším presunom.

Príručná batožina na 21 dní na ceste po Japonsku

Tokio a okolie

Naše prvé dni v Japonsku sme strávili v najväčšom meste sveta, Tokiu. Až 40 miliónov obyvateľov je viac než dosť, no napriek tomu mesto bolo pokojnejšie a tichšie ako polmiliónová Bratislava. Na červenú sa stojí, jazdí sa podľa pravidiel a všetko ide načas. Nikde na zemi nenájdete odpadky napriek tomu, že verejné smetné koše nemajú a každý si odpadky nesie domov. Tokio treba zažiť.

Cesta z Tokia viedla ku photopointu na sopku Fudži. Tú sme nevideli, lebo bola v opare. Spod Fudži sme sa presunuli do tradičnej japonskej dediny Oshio Hakai, aby sme sa poprechádzali uličkami a pokračovali sme na Izu Penynsula. Tu sme strávili dva dni v mestách Shimoda a Dogashima. Je to polostrov s množstvom sakúr a výhľadom na oceán, magické ostrovy v mori a iný svet, ako Tokio. A prvýkrát čerstvé japonské sushi!

Najväčšie mesto sveta so svojimi 40 miliónmi obyvateľov, Tokio

Kyoto, Osaka, Himeji a Nara

Po dvoch dňoch na Izu Penynsule sme sa presunuli do mesta Mishima, odkiaľ nám išiel šinkansen smerom do Kyota. Cesta do Mishimy bola večná a trvala asi 3 hodiny autobusom. Treba si dať pozor, pretože autobus z Dogashimy ide len raz za deň. Šinkansen je niečo, čo každá krajina chce mať. Rýchlosť 300 km/h, no hlavne priemerné meškanie vlaku na celej trase je za rok 52 sekúnd. Áno, také meškanie majú u nás vlaky ešte len vo východiskovej stanici.

Hovorí sa, že na Yakushime prší 35 dní v mesiaci.
Kyoto, Osaku a Naru treba zažiť. Každé mesto je iné a v niečom krásne. História pretkaná moderným mestom, bambusový les, ženy v kimonách či neuveriteľné chrámy. Osaka má krásny zámok a legendárnu street food ulicu Dotonbori. Himeji castle je najväčší zámok v celom Japonsku a naozaj vám tá stavba vyrazí dych. Hneď vedľa neho je zen záhrada, v ktorej si môžete vychutnať tradičný čajový rituál.

Himeji castle - najväčší zámok v JaponskuHistorické Kyoto

Zo severu na úplný juh

V Kyote ráno nastupujeme na šinkansen a čaká nás dlhá cesta do najjužnejšieho mesta - Kagoshimy. Po 4 hodinách a cca 1 000 km vystupujeme v Kagoshime, ktorá nás víta silným dažďom a nepríjemným vetrom. Presunieme sa do prístavu, kde sa snažíme kúpiť lístky na zajtrajší trajekt, no márne. Nikde ani živej duše a informácie len v japončine. Po 15 minútach čakania a hľadania na internete sa začnú vyťahovať rolety na pokladni.

To sme ešte netušili, že práve hodinky nás zachránia, aby sme sa mohli zdraví vrátiť dole do civilizácie.
Pani nám v japončine vysvetľuje, že lístky si kúpime zajtra na trajekte a vôbec ju netrápi, že japonsky nevieme, ale hlavne, aby sme tu o 7:30 ráno boli. My sa teda poberáme na hotel oddychovať. Ráno na druhý deň kúpime lístky a nastupujeme na trajekt. Po 4 hodinách cesty sa vylodíme na Yakushime. Ostrov s obvodom 135 km, najvyššou horou (1 936 m n. m.), množstvom cédrových lesov, opíc a korytnačiek a neobmedzených možností outdoorového vyžitia. Toto je niečo, čo vám tradičná cestovka neponúkne, a to bol náš primárny cieľ.

Trajektom na japonskú Yakushimu z mesta Kagoshima

Konnichiwa Yakushima!

Konnichiwa, v preklade „ahoj“. Ostrov Yakushima je jedno z najdaždivejších miest na svete. Hovorí sa, že na Yakushime prší 35 dní v mesiaci. My sme mali šťastie a za sedem dní na tomto magickom ostrove nám pršalo jeden raz. Aj to asi len hodinu, čo sme boli vonku. Sedem dní na Yakushime nie je veľa, ale ani málo, a tak sme si naplánovali, čo chceme vidieť a zažiť.

Najvyššie položené miesto je Mt. Miyanoura (v Japonsku značené ako Miyanoura-Dake) s výškou 1 936 m n. m. a ako druhý trek sme chceli urobiť okruh Unsuikyo Ravine. Je to tiesňava s cédrovými stromami a naozaj krásnym lesom. Okrem týchto dvoch highlightov si chceme pozrieť ovocnú záhradu, vodopády (najvyšší viac ako 80 metrov) a pozrieť sa na čajové plantáže a pláže. Ostrov je výborný aj pre cyklonadšencov.

Yakushima

Plánovanie treku a príprava

Večer pred trekom pozeráme do tlačených máp, ako aj na mapy.cz a hľadáme možnosti, ako vyjsť až na vrchol a zároveň dostať sa dole tak, aby sme stihli posledný autobus, pretože s autobusmi na ostrove to nie je vôbec ľahké. Najvyšší vrch ostrova sa nachádza presne v strede ostrova, a teda prístup k nemu nie je vôbec jednoduchý. Je to dlhý trek a so slušným prevýšením z každej strany.

Po prezretí všetkých možností nám najoptimálnejšie vyšlo začať v údolí Arakawa a skončiť v meste Nagata. Časovo to podľa máp vychádzalo niečo cez 10 hodín. Vyklikal som teda trasu ešte aj v Suunto a nahodil GPS do hodiniek. Píšu, že značenie je v pohode, ale však, keby niečo. To sme ešte netušili, že práve hodinky nás zachránia, aby sme sa mohli zdraví vrátiť dole do civilizácie.

Yakushima trails

Štart - Arakawa mountain entrance

V jednom okamihu som sa pozrel na nohavice a pozerám, čo to po nich lezie.
Budík na hodinkách zvoní o 3:30 ráno. Rýchlo vstať, umyť si zuby, obliecť sa a vyraziť na autobus, ktorého zastávka je našťastie kúsok od nášho ubytovania. Priamo z Miyanoura, kde sme bývali, išiel autobus s jedným prestupom až do údolia Arakawa, cca 1 hodinu. Do údolia majú zákaz vstupu autá aj motocykle, a teda človek je odkázaný jedine na lokálny autobus, ktorý tam chodí 4- až 5-krát za deň. Na moje prekvapenie bol autobus úplne plný, turistov bolo dosť.

Po vystúpení z autobusu je niekoľko informačných billboardov o tom, že vstupujete na územie Svetového dedičstva UNESCO a treba sa podľa toho aj správať. Odpadky so sebou a malú či veľkú potrebu je nutné vykonávať len na miestach tomu určených a tými boli špeciálne toalety, umiestnené na určitých miestach v lese. Po prečítaní si všetkého, čo môžeme, nemôžeme, musíme a nemusíme, lebo Japonsko je také - plné pravidiel, sme zapli čelovky a začali kráčať.

Yakushima Arakawa mountain entrance

Vrchol dňa Miyanoura-Dake

Úvod cesty bol veľmi jednoduchý a príjemný. Prvých 5 km sa išlo po starej lesnej železnici, ktorá mala v strede medzi koľajami urobený drevený chodník. Postupne do kopca a ako sa rozvidnievalo, tak aj výhľady sa ukázali a les bol naozaj čarovný ako z rozprávky. Po 5 km sa trasa železnicou skončila a smerovník v japončine nám kázal odbočiť doprava hore smer Jómon-Sugi.

Jómon Sugi je oblasť, kde sa nachádzajú najstaršie cédrové stromy na ostrove. Ich vek je odhadovaný medzi 2 000 až 7 200 rokov. Sem sme prišli po 4 hodinách, čo bolo presne podľa časového plánu. Urobili sme pár fotiek, dali si raňajky a pokračovali ďalej na vrchol nášho dňa. So stúpajúcou nadmorskou výškou sa terén zhoršoval. Miestami sme sa predierali lesom a miestami sme prechádzali po menších snehových poliach, teda posledných pozostatkoch zimy.

Po troch ďalších hodinách sme dosiahli vrchol vo výške 1 936 m n. m. - Mt. Miyanoura. Neskutočné výhľady na zakrpatené bambusy a okolité hory. Všade zeleň a mach, a to všetko vďaka vysokej vlhkosti. Polovica cesty za nami. Za 3, max. 4 hodiny sme dole, taký bol plán…

Miyanoura-Dake 1936 m n. m., Yakushima, Japan

8-hodinové trápenie

Ale ako sa hovorí: „Keď chceš Boha rozosmiať, povedz mu o svojich plánoch.” Plán bol prísť dole do Nagaty, lebo však zostup bude rýchly, je to 12 km a už len dole kopcom, v Nagate si pozrieť západ slnka na najkrajšej pláži na ostrove a autobusom prísť na ubytovanie a mať pohodový večer. Ale všetko z toho bolo len naše prianie a krásne plány, ktoré sa rozplynuli ako sen nadránom.

Zostup bol úplné peklo. Terén bol neprehľadný, značený veľmi sporadicky ružovými pásikmi na stromoch a veľmi exponovaný. Predstavte si, že sa ocitnete v strede lesa na Orave a idete dole krížom zvážnicou, do toho 90 % vlhkosť a všetko mokré. Úseky viedli krížom cez les a potom cez úplnú pľušť. V jednom okamihu som sa pozrel na nohavice a pozerám, čo to po nich lezie. Na nohaviciach som mal asi 20 kliešťov, čo bola „topka” treku.

S pribúdajúcimi hodinami náš entuziazmus klesal a prichádzalo miestami zúfalstvo. Suunto hodinky a mapy.cz appka nás zachránili a po 15 hodinách, 33 kilometroch, 2 200 nastúpaných metroch a 2 700 naklesaných metroch prichádzame do dedinky Nagata. Píšeme Itsuki (Japonka, ktorú sme spoznali na ubytovaní). Posiela po nás majiteľa ubytovania autom, sme unavení, ale živí a zdraví. Tešíme sa do postele. Zážitok nemusí byť pozitívny, hlavne nech je silný.

Les v zostupovej časti

Unsuikyo Ravine - cédrový les

Mt. Miyanoura aj okolité kopce majú mnoho trailových trás. No len jedna trasa výstupová a zostupová je celkom fajn ako po orientačnej, tak aj terénnej stránke, a to práve tá z Arakawa mountain entrance, ktorou sme začínali. Ostatné sú podobného charakteru, ako sme išli z vrcholu dole. Po oddychovom dni sme sa išli pozrieť ešte na menšie trekové okruhy do tiesňavy Unsuikyo Ravine. Unsuikyo je preslávená krásnym lesom plným machu, cédrovými stromami a riekou, ktorá tečie popri celej trase.

Unsuikyo ponúka tri okruhy. Najkratší má 2 km, stredný 4 km a najdlhší má 5,6 km. Z môjho pohľadu sú všetky okruhy jednoduché s malým prevýšením a oplatí sa ich absolvovať. V tom lese človek prestane myslieť na všetko a naozaj si užíva prítomný okamih.

Unsuikyo RavineUnsuikyo Ravine

Čo ešte na Yakushime?

Yakushima je okrem cédrových lesov preslávená svojimi plážami. A to preto, že počas letných mesiacov v noci na pláže chodia korytnačky klásť vajíčka, kde sa následne liahnu malé korytnačky, ktoré sa presúvajú do mora. Ostrov teda ponúka krásne pláže zo všetkých strán a určite ich treba zažiť.

Na juhu ostrova zase nájdete vodopády, ten najvyšší Oko-no-taki s výškou 88 metrov treba určite vidieť. Na ostrove rastie množstvo exotického ovocia a za zmienku určite stojí Fruit Garden, ktorá sa taktiež nachádza na juhu ostrova.

Celý ostrov lemuje hlavná cesta „Route 77/78”, po nej jazdia autobusy, ale len od mesta Nagata po mesto Kurio. Medzi Kuriom a Nagatou sa dá ísť jedine svojou prepravou. Tá časť sa nazýva Seibu-rondo forrest path a je to preto, lebo po ceste stretnete opice, srnky a je naozaj prírodná. Určite stojí za zmienku na tejto ceste aj Yakushime Lighthouse, teda maják. My sme si zabudli vybaviť medzinárodný vodičský preukaz, preto sme si požičali aspoň bicykle a stálo to za to. Výborné cesty, zvlnený terén a kopec krásnych výhľadov pre cyklonadšencov.

Pláž Inakahama

Arigatou gozaimasu Japan

V preklade „ďakujem veľmi pekne Japonsko”! Boli to zážitkové tri týždne s veľkým poučením a novými skúsenosťami v plánovaní a cestovaní. Zažili sme legendárny priechod pre chodcov v Tokiu v časti Shibuya (z filmu Hatchiko), cez ktorý prejde 3 milióny ľudí každý deň. Tradičné Kyoto a jeho bambusový les a ženy v kimonách. Čajový ceremoniál v japonskej záhrade pri najväčšom zámku v Japonsku a jedli najčerstvejšie sushi na svete v Dotonbori v Osake. Spali sme v hoteloch, v tradičných ryokanoch a aj v kapsulovom hoteli v Tokiu.

A čerešničkou bol klenot Kjúšu, ostrov Yakushima. Cédrové lesy, vodopády, čerstvé ovocie, biele pláže, opice či vyčerpávajúci trek na Mt. Miyanouru. No taktiež krásne západy slnka nad Čínskym morom, ale aj východy slnka nad Pacifikom. O tom je Nippon - krajina vychádzajúceho slnka. O dobrom jedle, ľuďoch, krásnych mestách a miestach a čarovnej prírode. Treba zažiť!

V prípade itineráru mi napíšte súkromnú správu, rád ho s vami budem zdieľať.
report_problem Našiel si v texte chybu?
mjartan.michal 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Pokračujeme po stopách minulosti v Poloninách

Pokračujeme po stopách minulosti v Poloninách

Ako pokračoval druhý deň nášho putovania za históriou v oblasti Polonín?
Skalisko - skala schovaná uprostred Volovských vrchov

Skalisko - skala schovaná uprostred Volovských vrchov

Čo tak navštíviť menej známe pohorie, kde sa môže stať, že za celý deň nestretneš nikoho a napriek tomu si užiješ krásne kruhové výhľady? Ide sa na Skalisko.
Malorka, GR 221 – keď kráčaš 137,5 km „nad morom“

Malorka, GR 221 – keď kráčaš 137,5 km „nad morom“

GR 221. Čo to je? Dry Stone Route. Čo? No veď Serra de Tramuntana. Ani tebe to nič nehovorí? Tak čítaj a preži s nami naše dobrodružstvo.
keyboard_arrow_up