Ľadovec ako ementál

Rakúsky Wildspitze ponúka krásne výhľady na Ötztalské Alpy. Výstup na vrchol nie je zložitý. No ak sa rozhodnete pre okruh Rofenkar ľadovcom, môžete zažiť krušné chvíle.

Výstup na najvyšší vrch Ötztalských Álp Wildspitze s jeho výškou 3 770 m n. m. je zážitok. Tento vrchol je druhý najvyšší po Grossglockneri. Na vrchol vedie niekoľko výstupových trás a tá najjednoduchšia vedie z dediny Vent. Aj keď je trasa jednoduchá, určite netreba podceniť prípravu a výstroj a hlavne treba mať skúsenosti.

Či už s pohybom na ľadovci, skale a zmiešanom teréne, ale taktiež vo vyššej nadmorskej výške, ako sme zvyknutí zo Slovenska. My sme si pre tento výstup vybrali „normálku” z Ventu cez ľadovec Taschach, no pre návrat späť sme si naplánovali prechod po hrebeni na severný vrchol Wildspitze a ďalej do sedla na ľadovec Rofenkar. Po Rofenkari zbehnúť dole na cestu z Ventu ako pri výstupe a vrátiť sa ku autu. Znie to jednoducho a lákavo. A bolo to naozaj také?

Spomienky na Grossglockner

Leto sa pomaly končí a my rozmýšľame, ako to grandiózne ukončiť. Chcelo by to niečo veľké.

Hodinky ukazujú výšku 3 200 m n. m., no po ľadovci ani chýru, ani slychu.

Nemusí to byť úplne veľké, ale aspoň trošku. Dolomity sú naša láska a miesto, kde sa každý rok radi vraciame, a tak cieľ bol jasný - ferraty v Dolomitoch, spanie v kempe a talianska pohoda. Cesta do Dolomitov je cez Rakúsko a tam sa nám minulý rok podarilo vyliezť na Grossglockner. Nedáme tento rok niečo cestou? Pozeráme na internetoch a atraktívny, podľa viacerých článkov nie veľmi náročný, je druhý najvyšší vrch Rakúska, Wildspitze.

Paráda, ideme. Po necelých 8 hodinách cesty cez Rakúsko a Nemecko a znovu Rakúsko prichádzame do malebnej dediny Vent, ktorá leží neďaleko strediska Sölden. Parkujeme pri lyžiarskom vleku. Balíme veci na výstup, rozbaľujeme stan na streche auta a ideme spať. Budík o 4 ráno a začíname kráčať za svetla čeloviek smerom ku nášmu cieľu, Wildspitzu.

Raňajky na Breslauer Hütte

Úvodná trasa je do kopca a vedie popod stĺpy lanovky. My pomaly kráčame, však deň bude dlhý a s postupným východom slnka sa kocháme okolitými kopcami a farebnou oblohou. Prechádzame niekoľkými drevenými vrátami pre turistov, ktoré slúžia ako zábrana pre pasúci sa dobytok, a postupne meníme príjemný mäkký chodník za štrkový. Po prejdení mostíkom cez ľadovcovú rieku je to už len chvíľka na našu prvú zastávku - Breslauer Hütte, ktorá sa nachádza vo výške 2 844 m n. m.


Celá trasa až na samotnú chatu vedie po červenej značke a chata je už z väčšej diaľky dobre viditeľná. Po 3 hodinách prichádzame na chatu. Otvárame batoh a vyberáme raňajky a čaj. Slnko už vyšlo nad obzor, a tak zhadzujeme vrstvy oblečenia a nahadzujeme vrstvy krému a okuliare a môže sa pokračovať vyššie.

Mesačná krajina

Od chaty pokračujeme kamenným terénom údolím, ktoré už nie je tak strmé ako bola úvodná časť. Kráčame po červenej značke, ktorej značenie s pribúdajúcou nadmorskou výškou začína byť dosť sporadické. Podľa mapy by sme mali prejsť na ľadovec Mitterkar približne vo výške 3 200 m n. m. Hodinky ukazujú výšku 3 200 m n. n., no po ľadovci ani chýru, ani slychu. Všade samé kamene a okolie pripomína skôr mesačnú krajinu, ako ľadovcový výstup.

Výhľady sú na nezaplatenie, a to na každú stranu.

Je možné, že ľadovec je pod nami akurát vysypaný kamením. Vidíme dvojicu pred nami ako po snehu vyššie traverzujú kopec doprava a tiež hľadajú výstupovú trasu. Vyzerá, že ju našli, lebo začínajú ísť vertikálne hore. Pokračujeme teda „mixovým“ terénom (sneh a kamene) hore ku nástupu na krátku ferratu do sedla Mitterkar vo výške 3 468 m n. m.

Ľadovec Taschach cez sedlo Mitterkar

Cesta ku ferrate je brutálne rozbitá a tečie cez ňu veľa vody. Jeden krok hore a polovicu dĺžky sa zošuchneme po kameňoch späť. Takto až ku ferrate. Tam obliekame sedáky a „ferraťáky“ a začíname liezť. Ferrata nie je zložitá, podľa informácií B/C.

Po prekonaní ferraty prichádzame do sedla, kde sa nám otvára parádny výhľad na ľadovec Taschach. Cesta bola dlhá a do sedla nám trvala 4 hodiny a 30 minút, a to hlavne z dôvodu blúdenia a hľadania nástupu na ferratu a následného trápenia sa v teréne pod ferratou. Od sedla je po ľadovci Taschach krásne vychodený chodník smerom ku Wildspitze a ako bonus bez trhlín, aspoň nie viditeľných.

Vrchol znamená 50 % úspechu

... malé pošmyknutie by znamenalo fatálnu chybu.

Pretože druhých 50 % je bezpečný návrat domov. Kráčame pohodovým terénom po ľadovci naviazaní na seba s Macou. Cesta vedie dole kopcom a potom zase mierne do kopca. Kúsok pod vrcholom končí chôdza po zasneženom/ľadovom teréne a nastupujú kamene a chodník ku vrcholovému krížu. Po necelých 2 hodinách od sedla prichádzame ku krížu Wildspitze.


Dávame si čaj, fotíme a oddychujeme. Výhľady sú na nezaplatenie, a to na každú stranu. Pozeráme na cestu smerom dole, kadiaľ máme pokračovať a rozmýšľame, či to predsa len neotočíme tou istou cestou späť. Ale však máme to naplánované, offline mapy stiahnuté a máme aj celú výbavu, to dáme. A tak začíname zostupovať.

„No name“ sedlo

Zostupujeme veľmi pomaly a opatrne a naviazaní na seba, pretože hrebeň z hlavného vrcholu na severný je exponovaný a malé pošmyknutie by znamenalo fatálnu chybu. Po zídení tej najexponovanejšej časti vchádzame na ľadovec Taschach, ktorým prechádzame okolo trhlín pod vrcholom Kreuzerschneide.

Pridávame do tempa, pretože túto ruskú ruletu sa mi s Rofenkarom nechce hrať.

Ľadovec je tu dotrhaný, ale mimo chodníka, ktorým kráčame. Pohľad do trhlín je magický. Modrý ľad a čierna tma. Cesta vedie dole a následne hore kopcom do „no name“ sedla, ktoré delí údolie s ľadovcom Taschach a údolie s ľadovcom Rofenkar. V sedle sa zdržíme chvíľu, pretože síce nám mapa ukazuje, že sme správne na ceste, ale tu žiadna cesta nie je. Čo ďalej?!

Ľadovec Rofenkar

Predsa len sme našli niečo, čo vyzerá ako pomyselný chodník dole. Kráčame po kameňoch a lesklom ľade smerom dole, nižšie na ľadovec. Na ľade sa všade nachádzajú odtrhnuté kamene a steká po ňom voda. Mačky nechcú držať a s každým krokom je nutné zaseknúť mačku do ľadu. Zostupujeme asi 100 výškových metrov po ľadovci a ja mám tep 180. Každú chvíľu sa odtrhnú zvrchu kamene, ktoré letia smerom dole po ľadovci, našťastie niektoré skončia v trhlinách.


Pridávame do tempa, pretože túto ruskú ruletu sa mi s Rofenkarom nechce hrať. Naše rýchle tempo ale končí pri trhline, ktorá je široká viac ako 1 meter. Máme tri možnosti: vrátiť sa hore, zavolať si vrtuľník, skákať. Prehadzujem batoh cez trhlinu a skáčem, za mnou Maca. Tak a teraz sme medzi dvoma trhlinami, paráda. Našťastie tá druhá sa dá prekročiť. Kráčame opatrne po ľadovci a po dvoch hodinách ho zdraví opúšťame.

Späť do Ventu

Preskakujeme po kameňoch cez ľadovcovú rieku a vidíme po dlhom čase červenú značku, ktorá vedie na vrchol Wildes Mannle. Už je dobre. Chvíľku oddychujeme a pozeráme sa za seba na to, čo sme dnes prešli. Hodnotíme, že niekedy to bolo na hrane, možno až za hranou.

Kráčame chodníkom po červenej značke, až kým sa nenapojíme na výstupovú trasu kúsok pod chatou Breslauer Hütte. Tu už vyťahujeme čelovky a rezkým krokom kráčame popod stĺpy lanovky do dediny a potom na parkovisko. Lúčime sa s Wildspitzom, bola to výzva a silný zážitok.

Čo bude ďalšie?

Naša cesta pokračovala do Dolomitov a bola plná rozprávania sa o emóciách a strachu, ktorý sme mali pri určitých miestach zostupu. Maca mala najväčší strach zo šmyknutia sa na čiernom ľade, ja som mal strach z uvoľnených skál, ktoré v pravidelných intervaloch leteli po ľadovci smerom dole, k nám. Ona sa zaprisahala, že už na ľadovec nikdy nepôjde a takýto extrém jej naozaj nechýba. Ja som na to povedal, že to chce čas.


Wildspitze je krásna hora so super výhľadmi na všetky strany. Úvodné doliny sú pekné a zelené, krajina vyššie je kamenná, mesačná a horská. Zostupovú trasu by som neodporúčal nikomu. Keď som čítal staršie články na internete, ľadovec bol vtedy ešte v dobrej kondícii pre zostup, no klíma sa mení a s ňou aj príroda a práve ľadovce si to odnášajú najviac. Preto odporúčam využiť inú trasu na zostup, poprípade zostúpiť výstupovou trasou.

Zhrnutie

• Názov: Wildspitze 3 770 m n. m.
• Lokalita: Ötztalské Alpy, Rakúsko
• Turistické značenie: výstup prehľadné, zostup žiadne značenie
• Obmedzenie: celoročne otvorený chodník
• Obtiažnosť: 4/5
• Trvanie: 15 hodín
• Parametre: 21 km/2 000 výškových metrov
• Typ: okruh
• Možnosť parkovania/spoje: Vent - platené parkovisko pri lyžiarskom stredisku