Cez Belianske Tatry až na Jahňací štít

Jedna z mála turistických trás v jedinečných Belianskych Tatrách v spojení s výstupom na najvýchodnejší štít hlavného hrebeňa Vysokých Tatier.

Prechod Monkovou dolinou a Kopským sedlom obohatený o nocľah na Chate pri Zelenom plese a následným výstupom na Jahňací štít. Perfektný dvojdňový výlet v najvýchodnejšej časti Tatier.

„Včasný” štart zo Ždiaru

Vyrážame ráno o 6:00 autobusom. Tromi prestupmi sa do nášho východiskového bodu, obce Ždiar, dostávame až o 10:30. Konkrétne začíname kráčať z autobusovej zastávky Ždiar, Tatra. Vydávame sa po červenej a súbežne aj zelenej značke, avšak na rázcestí Monkovej doliny sa držíme červenej značky.


Monkovu dolinu, ktorá je súčasťou Belianskych Tatier, nebudem nejako zvlášť rozoberať, keďže práve túto dolinu nájdete detailnejšie rozobratú na webe MTHIKER, avšak z môjho subjektívneho hľadiska len dodám, že táto dolina sa mi veľmi páčila a ponúka krásne pohľady, či už na samotnú dolinu, alebo na obec Ždiar a ďalej až k Pieninám.

Stúpanie do sedla

V čase nášho výstupu (august) horské lúky Monkovej doliny krásne zakvitli a hýrili všelijakými farbami. Počas prechodu sme nestretali zástupy ľudí napriek tomu, že bolo krásne slnečné počasie, čo je výhodou tohto odľahlejšieho kúta Tatier. V Širokom sedle (1 825 m n. m.) po asi 3 hodinách výstupu si dávame krátku pauzu a pozeráme na pobehujúce kamzíky v okolí.

Na úbočí bolo vidieť Medený a Dlhý vodopád, ktorých zurčanie sa ozývalo navôkol.

Trochu si prehryzneme a pokračujeme ani nie 10 minút a už sa ocitáme na Vyšnom Kopskom sedle (1 933 m n. m.). Po krátkom klesaní prichádzame na Kopské sedlo (1 749 m n. m.), ktoré je hranicou Vysokých a Belianskych Tatier. Počas celej tejto trasy sú krásne výhľady na všetky strany.


Belianske Tatry sú najvýchodnejší celok Tatier. Oproti Vysokým Tatrám majú úplne odlišné horninové zloženie. Zatiaľ čo Vysoké Tatry sú tvorené najmä žulou, „Belianky“ sú tvorené vápencami a dolomitmi. V Belianskych Tatrách sa nachádza aj jediná jaskyňa Tatier sprístupnená ľuďom – Belianska jaskyňa.

Viaceré alternatívy

Z Kopského sedla máte možnosť pokračovať JV smerom k Veľkému Bielemu plesu po modrej značke alebo takisto po modrej značke, ale SZ smerom cez Zadné Meďodoly až do Tatranskej Javoriny. My pokračujeme polhodinku po modrej značke smerom k Veľkému Bielemu plesu, kde sa znova turistické cesty rozdeľujú. Máte možnosť vybrať sa po zelenej značke smerom k Doline siedmich prameňov a k chate Plesnivec, po modrej značke smerom do Doliny Bielej vody kežmarskej alebo po červenej Tatranskej magistrále smerom k Zelenému plesu. Pri Veľkom Bielom plese sa nachádza pekný altánok, kde si môžete oddýchnuť a najesť sa. Stojí na mieste pôvodnej stavby Kežmarskej chaty, čo sa dozviete z pamätnej tabule, ktorá je na altánku umiestnená.


Pokračujeme Tatranskou magistrálou po červenej značke k Chate pri Zelenom plese. Od Veľkého Bieleho plesa je to k Zelenému plesu už len necelá hodinka. Počas dňa sme tempo nijako nehrotili, vedeli sme, že nie je dôvod sa ponáhľať, pretože nocľah sme už mali rezervovaný, a tak sme si plnými dúškami vychutnávali prechod krásnou letnou tatranskou prírodou.

Čarovný večer pri chate

Na Chatu pri Zelenom plese alebo Brnčalku, ako zvykne byť nazývaná, sme prišli asi okolo 17:30 podvečer. Pri Zelenom plese som bola prvýkrát a bola som uchvátená, ako je tam nádherne. Scenéria hôr naokolo spolu s naozaj zelenou farbou tohto plesa pôsobia úžasne. Šli sme sa zložiť do izby a dali sme si večeru. Čo iné, než známu parenú buchtu? Bola obrovská. Po výdatnej večeri sme sa šli znova poprechádzať okolo plesa a potom sme len tak sedeli vonku pri chate a užívali si nádherné výhľady.

Na úbočí bolo vidieť Medený a Dlhý vodopád, ktorých zurčanie sa ozývalo navôkol. Od plesa možno pozorovať vypínajúcu sa Veľkú Svišťovku, cez ktorú sa sem môžete tiež dostať po Tatranskej magistrále, ďalej Kežmarský a Lomnický štít. Z druhej strany chatu obklopuje dominantná Jastrabia veža, Kolový štít a Čierny štít.

Z ničoho nič prišli nízke mraky, z čoho som bola spočiatku sklamaná, pretože práve zapadalo slnko. Avšak tieto mraky sa začali prelievať cez štíty nad chatou a spolu s práve zapadajúcim slnkom vytvárali hotové nebeské divadlo. Proste dokonalá horská idylka. Spolu s nami si túto pohodičku užíval aj miestny mačiak a nechýbali ani známe bundáše – psí strážcovia chaty. Vonku sme sedeli až do zotmenia, potom sme sa presunuli dovnútra chaty, kde sme si prezerali mapu a zajtrajší plán cesty. Spali sme v asi 12-miestnej izbe a ako sme potom zistili, boli sme tam jediní Slováci.

A ide sa na štít

Keď si spätne predstavujem, ako vyzerala cesta nahor, nie je mi úplne jedno, ako to pôjde dole.

Ráno bolo čarovné. Okienko, ktorým bolo vidno von už z postele, smerovalo priamo na pleso, ktoré bolo osvetlené ranným slniečkom, nádhera. Po výborných raňajkách na chate sme sa vybrali za dnešným cieľom, na Jahňací štít. Ide o najvýchodnejší štít hlavného hrebeňa Vysokých Tatier s výškou 2 229 m n. m. Na Jahňací štít vedie len jedna trasa, a to práve žltá turistická značka zo Zeleného plesa.


Hneď v úvode nepríjemne prekvapí strmák kosodrevinou, po ktorom ale nasleduje príjemnejšie a jemnejšie stúpanie dolinou. Naľavo možno pozorovať Jastrabiu vežu, napravo Kozí štít. Míňame Červené (je naozaj červené) a onedlho aj Belasé pleso. Uvedomujem si, že tieto „farebné“ názvy nedostali plesá len tak pre nič za nič.


Po tomto stúpaní dolinou nasledujú reťazové úseky, ktorými sa dostávame do Kolového sedla. Na reťaziach treba rátať so zdržaním počas hlavnej sezóny, hlavne za pekného jasného počasia. Úsek od reťazí po samotný štít mi prišiel nekonečný, nie a nie dosiahnuť vrchol Jahňacieho štítu.

Keď už sme boli konečne tam, našla som si medzi kameňmi miestečko, kde som si sadla a kochala som sa úchvatnými pohľadmi, ktoré tento štít ponúka. Podľa mňa najkrajší je práve ten na Belianske Tatry, kde v plnej kráse môžete pozorovať zľava Muráň, Nový vrch, Havran, Ždiarsku vidlu a napravo od Monkovej doliny vrch Hlúpy. Tieto štíty môžete navštíviť len pohľadom, z dôvodu ochrany jedinečnej prírody Belianskych Tatier je prístup na ne zakázaný. Výhľady nekončia pri týchto štítoch, ale kocháme sa pohľadom aj na ostatné tatranské štíty, či už na Lomničák, Baranie rohy a mnoho ďalších štítov, ale aj na krajinu Spišskej Magury, Pienin a Poľska. Dole v doline vidíme pomerne veľké Kolové pleso.

Kríza?

Ako tam sedím medzi kameňmi, rozmýšľam nad cestou dole. S výškami nemám nejaký extra problém, avšak predsa len z tohto hľadiska sa ide nahor vždy lepšie, než nadol. Keď si spätne predstavujem, ako vyzerala cesta nahor, nie je mi úplne jedno, ako to pôjde dole. Našťastie sme zišli bez problémov, ale nemôžem povedať, že by ma to po prejdení tejto trasy lákalo hneď naspäť, haha. Keďže v tom čase moja kondička nebola bohviečo, cestou dole ma dosť potrápili kolená.


Na Chate pri Zelenom plese sme si ešte dali zastávku na obed, potom sme už smerovali domov po žltej turistickej značke na autobusovú zastávku Biela voda. Žltá turistická značka, ktorá vedie z chaty k zastávke, resp. k parkovisku, má takmer 8 km, takže ešte nás čakal nejaký ten krôčik, avšak nejde už o náročný terén, je to zároveň cyklochodník, takže je vhodný aj pre rodinky s deťmi, samozrejme, tie, ktoré sú zvyknuté chodiť, predsa je to 8 km tam a 8 km späť.

Pri tomto výlete sme mali šťastie s rezerváciou chaty, keďže sme ju rezervovali asi len dva dni pred túrou a zhodou okolností sa im vo vybookovanej sezóne uvoľnili práve dve miesta. Takisto nám prialo aj počasie, žiadne búrky, dážď, iba slniečko a teplo. Subjektívne sa mi páčil hlavne prvý deň, kedy sme kráčali Monkovou dolinou a potom Kopským sedlom až k Zelenému plesu. Samozrejme, štítu nemožno odoprieť krásne tatranské výhľady, avšak, ja najviac zbožňujem práve tieto zelené trávnaté horstvá, ktorými sú v rámci Tatier typické práve tie Belianske.

Zhrnutie

• Názov: Jahňací štít cez Belianske Tatry
• Lokalita: Tatranský NP
• Značenie: veľmi dobré
• Obmedzenie: zimná uzávera od 1. 11. – 15. 6.! (okrem žltej značky vedúcej z Bielej vody, SAD na Chatu pri Zelenom plese)
• Obtiažnosť: prvý deň 3/5, druhý deň (štít) 5/5
• Trvanie: 2 dni (11,6 km + 12,6 km)
• Parametre: 24,2 km, 13 hod., 1 748 výškových metrov
• Typ: dolina, štít
• Možnosť parkovania/spoje: Ždiar – autobusové spojenie z Popradu, parkovanie dobré, Biela voda, SAD – autobusové spojenie dobré (do PP), platené parkovisko hneď pri zastávke
• Mapka: sekcia Výjazdy