Rýchly, atraktívny, jedinečný – takto by som v troch slovách opísala Telekom night run. Tento rok ho prišlo zabehnúť až 4 500 bežcov a bežkýň. Boli ste medzi nimi?

Pre niektorých je to „povinná jazda” v ich ročnom kalendári plnom bežeckých udalostí, pre iných je to tzv. benchmarkový event, na ktorom sa každoročne testujú, ako na tom sú a pre veľa bežcov a bežkýň je to výzva roka.

Koľkokrát za rok máte možnosť prebehnúť cez električkový tunel? Iba raz!

Telekom night run je moja bratislavská srdcovka z niekoľkých dôvodov. Boli to prvé bežecké preteky, na ktorých som sa na Slovensku zúčastnila (2014). Na týchto pretekoch som si taktiež spravila osobák na 10-kilometrovú trať. Mám na tento beh teda iba pekné spomienky. Veľmi ma teší, že máme v Bratislave takéto podujatie, ktoré je organizačne na takej vysokej úrovni.

Ak ste Telekom night run ešte nebežali, napíšem niekoľko dôvodov, prečo by ste ho mali zaradiť medzi bežecké preteky v roku 2024.

Rýchly

Telekom night run je rýchly! Beží sa na začiatku septembra, kedy je dostatočne teplo na kraťasy a tielko, ale nie je to denný beh v 30-stupňových teplotách. Trať je prevažne rovinatá, a tak vám stúpanie neberie príliš veľa energie. Aj keď verte mi, to 1-percentné stúpanie cez tunel je cítiť.

Trasa je dynamická a energiou nabitá atmosféra vás posúva rýchlym tempom vpred. Jednoducho nemôžete spomaliť, ľudia naokolo vás motivujú. Pre tých, ktorí si plánujú vylepšiť čas sú k dispozícii aj vodiči, ktorí udržujú tempá od 4:00 min/km až po 6:00 min/km.

Výhodou taktiež je, že trasa Telekom Night Run je certifikovaná 10-kilometrová trať, čo znamená, že jej dĺžka bola zmeraná na 10 km. To je výhodou pre bežcov, ktorí si chcú porovnať časy z „oficiálnych 10 km” pretekov a taktiež je to potrebné pre organizátorov, keďže súčasťou Telekom Night Run-u boli aj Majstrovstvá SR v behu na 10 km.

Atraktívny

Telekom night run je atraktívny unikátnou trasou cez mesto, skvelou organizáciou, nádherne osvetleným sadom Janka Kráľa bielymi svetelnými loptami a rôznymi aktivitami, ako napríklad hudobné pódiá, autá, ktoré hrajú hudbu a už tradičnými bubeníkmi pred Starým mostom, ale aj množstvom fanúšikov na trati.

Jedinečný

Ukľudňovala som sa slovami, „veď už iba 5 km”.

Koľkokrát za rok máte možnosť prebehnúť cez električkový tunel? Iba raz! A presne preto chodím na Telekom Night Run. Bežať tunelom je vždy zážitok. Už presne viem, na čo sa mám pripraviť, ktorou stranou tunela mám ísťť a akú stratégiu tempa si mám vybrať na tento úsek.

Jedinečná je aj trasa cez mesto, kde bežci bežia cez časť Starého mesta, kde povrch tvoria mačacie hlavy. Okolosediaci ľudia, ktorí si užívajú drink na terase a zrazu okolo nich prebehne 4 000 + bežcov a bežkýň, to musí byť určite nezabudnuteľná atmosféra aj pre nich.

Moja skúsenosť z 15.ročníka

Na Telekom Night Run som sa veľmi tešila. Každoročne je to pre mňa bežecký sviatok. Počasie bolo luxusné a atmosféra elektrizujúca. Napätie na štarte by sa dalo krájať. Na štarte som spoznala kamaráta, s ktorým som si vymenila očakávania od týchto pretekov a o chvíľu sme už počuli 10,9,8… ŠTART! Prvé kilometre boli rýchle, hľadala som si tempo, ktoré sa menilo od 4:05 – 4:20 min/km. Cítila som sa dobre, ale snažila som sa krotiť, aby som to neskôr neoľutovala.

Ani neviem, ako to ubehlo a už sme zatáčali do tunela. Tunel je naozaj zážitok. Je tam veľká ozvena, je mierne do kopca, atmosféru dotvára občas kvapkajúca voda zo stropu, naozaj jedinečné. Jemný sklon, ťažký vzduch, jemne skľučujúci priestor. Pozitívnou vec je, že všetci vidíme svetlo na konci tunela. Nasledujúcu časť trasy cez staré mesto lemovali krkolomné cesty. Tu som jemne stratila orientáciu a začala som pociťovať, že tento rok nemám až tak nabehané.

V cieli sme dostali krásnu medailu, vodu, jabĺčko a DOBRÝ POCIT.

Cítila som, že nohy by aj išli, ale dych už prešiel na nádych a výdych ústami. Ukľudňovala som sa slovami, „veď už iba 5 km”. Na Jesenského ulici sme mali k dispozícii občerstvovačku, ktorú som však prebehla. Čakalo nás pár 180-stupňových otočiek a kopec na Starý most (áno, naozaj som to nazvala kopcom…).

Sad Janka Kráľa bol perfektne osvetlený veľkými svetelnými guľami, trasa bola veľmi dobre viditeľná aj za pokročilej tmy. Bola to nádherná scenéria. Keď sme vybehli zo Sadu Janka Kráľa, čakala nás už iba rovinka, Starý most a šprint po rovine do cieľa. Nádych, výdych… Tu už začali aj nohy dávať najavo, že dlhšie nebehali rýchlejšie tempá. A vtedy prišiel moment, ktorý mám rada – objavovanie limitov, koľko ešte dokážem pridať.

Atmosféra na Starom moste bola výborná a taktiež fanúšikovia pokrývali celých posledných 500 metrov. Snažila som sa pridať, čo to dalo a nakoniec z toho bol pekný čas 43:21 sekúnd. Na to, že som tento rok až tak nebehala sa to dá akceptovať (sľubujem, že na najbližší ročník potrénujem trochu viac. )

Veľmi ma však prekvapilo, koľko žien sa pretekov zúčastnilo. Takýto pomer si z predošlých ročníkov nepamätám. Počas celého behu som mala pocit, že ma stále obieha nejaká žena.

Cieľ a zhrnutie

V cieli sme dostali krásnu medailu, vodu, jabĺčko a DOBRÝ POCIT. Tí lepší už vyklusávali, my pomalší sme to vychodili. V celkovej kategórii mužov vyhral Michal Staník s neskutočným časom 30:35 a v ženskej kategórii vyhrala Žofia Naňová s rovnako obdivuhodným časom 34:48.


Tieto preteky určite odporúčam, je to jeden z mojich najobľúbenejších behov práve kvôli atraktívnej trase, skvelej organizácii, príjemným septembrovým teplotám a elektrizujúcej atmosfére. Práve táto atmosféra vás môže posunúť bližšie k cieľovému času, po ktorom túžite.