Slovinsko: 5 neodolateľných destinácií, ktoré musíš vidieť

Počas leta sme na prelome júla a augusta mali voľný víkend. Kam pôjdeme? Dohadovali sme sa s priateľkou... do Slovinska.

Slovinsko. Tak blízko a také krásne.

Jazero ponúka rôzne aktivity vrátane kúpania, paddleboardingu, člnkovania a najmä relaxovania.

Musím najprv uznať, že každým rokom sa snažím hľadať ďalšie rôzne dobrodružstvá na miestach, kde som ešte nebol. Prevažne sú to lokality okolo bikeparkov a preto som Slovinsko v hľadáčiku nemal. Išli sme teda plánovať výlet na pár dní na TOP 5 miest, ktoré sme si po dlhom premýšľaní a na základe rád od kamarátov zapísali, a potom sme plánovali trasu. Zažite teda krásny predĺžený víkend s nami, či už formou videa, alebo článku.

Bledské jazero (piatok)

Vyrazili sme v piatok doobeda z Bratislavy. Po 470 kilometroch a piatich hodinách sme boli v cieli. Na prvom mieste v našom zozname sa nachádza pôvabné Bledské jazero. Do tejto lokality sme dorazili podvečer. Pohybovali sme sa okolo brehov jazera a spravili sme si menšiu prechádzku. To sa nám veľmi páčilo najmä počas západu slnka, ktorý bol pre nás úžasný. Treba si však dávať pozor na vysoké parkovacie poplatky v okolí. My sme platili 6 € za hodinu.

Jazero ponúka rôzne aktivity vrátane kúpania, paddleboardingu, člnkovania a najmä relaxovania. Okrem toho tu nájdete množstvo reštaurácií a kaviarní, kde si môžu turisti dopriať občerstvenie. Treba rátať s vyššími cenami, a to najmä počas sezóny.


TIP: Pokiaľ plánujete stráviť pri Bledskom jazere celý deň, pozrite si na Googli jednotlivé parkoviská a ich recenzie. Môžete si kúpiť aj celodenný lístok, ktorý stál počas nášho výletu 15 € na deň.

Z Bledského jazera sme vyrazili až po tme na naše prvé miesto kempingu – Stara Fužina. Cesta trvala polhodinu (30 km). Táto obec sa nachádza blízko Bohinjského jazera, ktoré sme mali v pláne navštíviť na ďalší deň – v sobotu.

Bohinjské jazero (sobota)

Po prvej noci kempovania v aute sme sa presunuli k Bohinjskému jazeru. Mali sme v pláne dve aktivity. Prechádzku/menšiu túru k vodopádu Mostnice a jazero Bohinj, kam sme sa išli po túre okúpať.


K vodopádu Mostnice sme sa dostali cez obec Stara Fužina, kde sme zaparkovali auto (15 €/deň). Následne sme išli cez veľmi pekné údolie (koryto rieky Mostnice), ktoré nás za každou zákrutou prekvapovalo nádhernou prírodou. Po 1,5 hodine sme sa dostali priamo k vodopádu.


Musím uznať, že to bolo pekné, no najviac som sa tešil na samotné Bohinjské jazero. Cestou späť sme sa pristavili ešte na výhľade, ktorý bol plošinou pre rozbiehanie paraglajdistov. Veľmi pekný výhľad, no stúpanie bolo celkom náročné. Nevedeli sme sa dočkať, kedy sa už konečne hodíme do studeného jazera.


Konečne sme tu, jazero Bohinj. Kúpanie a oddych v jazere bol na nezaplatenie. Bohinjské jazero síce nemusí oku turistu pripadať také atraktívne ako Bledské, no jeho veľkosť nás prekvapila. Aj tu nájdete reštaurácie a kaviarne, no nechýbajú ani ostatné aktivity ako pri Bledskom jazere.


Večer sme sa presunuli opäť smer Stara Fužina, kde nás čakala ďalšia noc v kempe.

Sedlo Vršič (nedeľa)

V nedeľu ráno po ťažkej upršanej noci, keď sa nad nami vystriedali asi tri búrky, sme sa presunuli do sedla Vršič. V nedeľu. Očakával som, že ledva zaparkujeme. Cesta trvala niečo vyše 1,5 hodiny, pričom je to iba 80 kilometrov. Posledné kilometre na sedlo boli veľmi pekné, no musel som sa sústrediť na cestu a nie na výhľady, keďže na rovnaké miesto smerovali aj cyklisti, ktorým, samozrejme, pri obchádzaní treba nechať dostatok miesta. Dbajte na ohľaduplnosť.

...vedel som, že výstup na Mangart nebude zadarmo.

Po príchode do sedla Vršič som bol príjemne prekvapený. Žiadne platené parkovisko a veľa voľných miest. A to v nedeľu tesne pred obedom! Dobrá nálada, perfektné počasie a výlet sa mohol začať. Mali sme naplánovanú menšiu túru na Slemenovu špicu, ku ktorej nám to trvalo 1,5 hodiny cez stredne náročné úseky. Musím však povedať, že sme mali veľmi veľa prestávok, keďže výhľady počas tejto túry boli očarujúce.


Z môjho pohľadu ide o najlepšie miesto v Slovinsku z tohto výletu. Sedlo Vršič nám ponúklo nádherné scenérie a možnosti rôznych turistických výletov s neskutočnými výhľadmi.

Po Slemenovej špici sme pokračovali na samotný Vršič, ktorý je prístupnejší a zvládne ho takmer každý. Neskôr prišla búrka a my sme sa presunuli k ďalšiemu kempingu pri rieke Soča.

Koryto rieky Soča (pondelok)

Už cestou do kempu sme mohli vidieť krásne miesta pri rieke Soča. Jej autentická modrá farba je tak veľmi fotogenická, že by sme stáli pri každej zákrute. Na tomto mieste sme sa však zdržali iba chvíľu.

Lepšie skončiť skôr, akoby som mal dostať vyššie nejaký blok.

Veľmi skoro ráno, pred 6:00, sme sa presunuli k Mangartskému sedlu, o ktorom si napíšeme neskôr. Zastavili sme sa teda na dvoch miestach – Velika korita Soče a Mala korita Soče. Tieto miesta nájdete tiež na Googli. Pekný pohľad na rieku sme si, bohužiaľ, až tak veľmi nestihli užiť, lebo sme sa asi hodinu (35 km) presúvali na ďalšiu lokalitu - Mangartské sedlo.

Mangartské sedlo (pondelok)

Prvým počiatočným plánom bola turistika – výstup na vrch Mangart. Akonáhle som si však vyhľadával informácie, vedel som, že výstup na Mangart nebude zadarmo. Hlavne nie pre mňa, človeka, ktorý má celkom veľký strach z výšok. Budú iba dva závery – buď Mangart zdoláme, alebo nie. Deň si však užijeme určite.


Počas cesty do Mangartského sedla (ktorá je spoplatnená sumou 10 €) sme zastavili asi na dvoch miestach. Zažili sme neskutočné výhľady, a to najmä skoro ráno. Oblaky, ktoré sa presúvali ponad Mangart, boli úchvatné. Bohužiaľ, vrchná časť cesty je už dlhšiu dobu pre padajúce skaly zatvorená. Keďže sme išli skoro ráno, vedeli sme, že nájdeme ešte voľné miesto. Ostatní však už také šťastie nemali a museli parkovať nižšie.

Cesta je cieľ

Odhodlaní vystúpiť na Mangart sme sa presúvali vyššie a vyššie. Prestávky na fotenie a užívanie si výhľadov, ako aj atmosféry, sme robili takmer stále. Akonáhle sa začal terén zhoršovať, moja nálada začala klesať. Vystúpili sme na miesto, kde boli už laná a strmé zrázy, čo mi až tak veľmi problém nerobilo, no o svojom strachu z výšok viem, a preto je dobré, aby som sa za takýchto okolností nepreceňoval. Následne sme prišli na úsek, kde bol na ľavej strane zráz a lano chýbalo. Hlava ma ďalej už nepustila a akceptoval som túto situáciu tak, ako nastala. Lepšie skončiť skôr, akoby som mal dostať vyššie nejaký blok.

Úžasný deň aj napriek neúspešnému výstupu

Hanba? Nie. V mojich očiach určite nie. Jediné, čo ma mrzelo, bol fakt, že priateľka sa musela vrátiť so mnou, čo však urobila rada, keďže môj strach z výšok rešpektuje. Aspoň sme mali viac času na to porozhliadnuť sa po krajine a urobiť si pekné fotky. Tento deň sme zakončili pri jazere kúsok od Mangartského sedla v Taliansku – Lago del Predil. Následne nás čakala 5-hodinová cesta domov.


Dúfam, že ste si tento výlet užili rovnako ako my, či už formou videa, alebo článku. Pre nás sú to úžasné zážitky, ktoré sme za tieto 4 dni absolvovali.