3 000 km Britskou Kolumbiou v obytnej dodávke

Ikonické hory, legendárne jazerá, pobrežie Pacifiku, ale aj medvede, losy, veľryby a legálna marihuana. Pozrite sa, čo všetko sme zažili na tripe ikonickou B.C., Kanada.

Do Kanady som šiel spolu s priateľkou pozrieť svojho brata, jazdili sme na horských bicykloch legendárne terény v okolí mestečka Whistler, ktoré sa nachádza v blízkosti metropoly Vancouver. Po piatich dňoch sme však mali v pláne urobiť roadtrip do hĺbky Britskej Kolumbie, do Kanadských Rocky Mountains, do legendárnych národných parkov Jasper a Banff. Našu cestu sme si však predĺžili o „malú“ odbočku do mestečka s názvom Tofino na pobreží Pacifiku na ostrove Vancouver Island. Čo všetko sme zažili? Poďme sa na to pozrieť chronologicky.

Kanada znamená mať plán do poslednej sekundy

Cesta do Kanady je poriadny stres, o to väčší, že sme tam šli v dobe covidu. Kanada je jedna z najvyspelejších krajín sveta a svoje hranice takisto ako migráciu ľudí a nelegálnu prácu si stráži naozaj poriadne. Odhliadnuc od potvrdení na covid sme si ešte pred cestou museli vyplniť cestovný formulár, na základe ktorého nám po príjazde úradník udelil víza.

... je veľmi zaujímavý pocit plávať v čiernej vode po západe slnka s výhľadom na zasnežené vrcholky hôr.

Plánovali sme sa zdržať 17 dní, tak to vyšlo podľa letenky. Vedeli sme, že pár dní ostaneme vo Whistleri, kde si pojazdím na biku, zostatok času sme ale chceli precestovať. Potrebovali sme auto, našťastie nie sme prví s takouto požiadavkou... v Kanade existuje stránka Outdoorsy, cez ktorú sa dá za pár klikov požičať obytné auto, cena je cca 100 CAD (1 CAD = 0,68 EUR). Zarezervujeme si teda dodávku Ford z 80-tych rokov, ktorá vyzerá naozaj ikonicky.

Ďalším problémom je, ako sa dostať do Whistleru, brat má robotu, po nás do Vancouveru nepríde. Existujú tu autobusy, ale aj väčšie pickupy upravené na prepravu osôb, ktoré vás na letisku vyzdvihnú. Ďalšia rezervácia.


Ďalším prekvapením je aj to, že si musíme zarezervovať kempy v miestach (1 noc = cca 30 CAD), kde sa budeme nachádzať na tripe. Kanadskí strážci prírody alebo policajti by vás hneď dali do pozoru, ak by ste spali niekde pri ceste. Táto požiadavka ale znamená, že musíme vedieť, kde presne a v akom čase sa budeme nachádzať, čo na okruhu dlhom cez 3 000 km nie je jednoduché. Naplánovanie tripu mi zabralo pár dní, pričom som na konci presne vedel, akú túru, aký vodopád, aký výhľad na ceste uvidíme. Cestu som mal naplánovanú po hodinách, vedel som vzdialenosti medzi bodmi, dĺžku cesty a podobne. Dokonca som vedel, kde sa nachádzajú čerpacie stanice. Plán teda je, už len aby vyšiel.

Pár dní vo Whistleri

Cestou z letiska z Vancouvera do Whisleru sa pozerám z okna. Dlho som sníval o tom, že sa do tohto kúta sveta pozriem, a je to lepšie, ako v hocijakom videu alebo na fotke. Hlboké ľadovcové doliny, masívne skalné útvary, husté lesy, ktoré vyzerajú ako džungľa a k tomu oceán... naozaj pôsobivé. Celkový obraz dotvárajú hory so zasneženými vrcholkami, áno je leto, koniec júna.

Je až neuveriteľné, že za účelom letnej turistiky museli do snehu vyfrézovať cestu, ktorá je do svahu, kde sa lyžuje, zarezaná asi 10 metrov hlboko.

Prejsť cez celý Whistler je relatívne zdĺhavé. Celé mesto alebo mestečko je roztiahnuté do poriadnej dĺžky po celej šírke doliny. Všade chaty, jazierka, golfové ihriská a hlavne parádna a široká cyklotrasa, ktorá bola vari využívaná frekventovanejšie ako samotná cesta. V kaviarni si dávame kávu, chodíme po obchodoch. Ľudia tu majú jednu vec spoločnú, žijú na 210 % a každú voľnú chvíľu trávia športom, zväčša tým adrenalínovým. V zime sa tu lyžuje. V lete zase jazdí na biku, lezie, behá, kajakuje. Ako sa nočný život nezastavuje v Las Vegas, tak sa outdoorový život nezastavuje vo Whistleri.


O tom, aká bola bikovačka vo Whistleri a okolí sa čoskoro dočítate v magazíne MTBIKER.

Asi tretí deň v Kanade sme sa rozhodli stráviť na menšej túre za mestom. Frekventovaná trasa nás doviedla ku skutočne nádhernému jazeru a vodopádom. Samozrejme, aj tu stretávame Slovákov. Na fotke vidno, že nad jazerom sa už nachádza ľadovec. Na samotný vrch kopca už je ale potrebné aj nejaké to lezecké vybavenie, my sa obraciame od jazera.


Večer ideme grilovať, cestujeme dlho lesnou cestou až sa dostávame k mierne opustenému jazeru, ktoré je však cieľom mnohých miestnych ľudí hľadajúcich miesto na grilovanie. V strede jazera trčí skala. Samozrejme, po dvoch-troch pivách padol nápad, že tam ideme plávať. Voda bola extrémne ľadová a čierna z nánosov biologického materiálu, ktorý do jazera napadal. Vzduch je však príjemne teplý, okolo tridsiatky, teda až kým po našom pobyte na skale nezapadlo slnko, to už začína byť riadne zima.

Poviem vám však, že je veľmi zaujímavý pocit plávať v čiernej vode po západe slnka s výhľadom na zasnežené vrcholky hôr. Večer zakončujeme grilovačkou pri vode, pričom sledujem, koľko miestnych sem medzitým prišlo. Kanaďania naozaj milujú outdoor. Pri odchode sú už na nebi hviezdy a Lívii (mojej priateľke) sa podarí záber ako z kalendára pri hladučkej vodnej hladine.

Zastavujeme, na dnes stačí, 620 km autom so spotrebou 14 l/100 km nie je žiadna sranda.

Ďalší deň po rannej bikovačke sa rozhodneme, že je čas využiť lanovku na Whistler mountain. Po pár prestupoch sa nachádzame vo výške cca 2 200 m n. m. Dávame pivo, fotky a zliezame pešo z hory. Je až neuveriteľné, že za účelom letnej turistiky museli do snehu vyfrézovať cestu, ktorá je do svahu, kde sa lyžuje, zarezaná asi 10 metrov hlboko. Cena lístka obsahuje prístup na všetky lanovky, a tak ešte pridávame atrakciu „peak to peak“, jednu z najdlhších neprerušovaných lanovkových spojení na svete, prepájajúcu Whisler mountain so susedným Blackcomb peak, kde sa stále ešte lyžuje.

Dlhá cesto do Kanadských skalistých hôr

Daždivým ránom sa začína náš roadtrip do skalistých hôr. Nakladáme auto, vari máme všetko potrebné. Cesta začína cez horský priesmyk, po ktorom nasleduje neuveriteľne dlhé klesanie až do mestečka Lillooet, ktorým preteká ohromná rieka Fraser. Cestujeme po terasách, ktoré rieka vytvorila, celý obraz krajiny je neskutočný. Ten rozmer, ktorý tu všetko má, je ako by krajina bola na steroidoch, všetko je veľké.

Krajina sa mení. Po pobrežných horách, ktoré zrejme zadržiavajú vlahu, sa dostávame do veľmi suchého prostredia. Menšie kopčeky, borovice, vyschnutá tráva aj to je okolie mesta Kamloops, kde sa zastavujeme na povinnú zastávku na obľúbenú Little Ceasar´s pizzu.

Odbočujeme smer „posledné“ väčšie mestečko Valemount. Krajina sa opäť mení, začína mať severský charakter, les už nie je tak hustý, stromy sú menšie, na pravej strane cesty sa začínajú objavovať prvé známky prítomnosti horského pásu Rocky Mountains. Slnko zapadá a my fotíme nejaké tie zábery.


Zastavujeme, na dnes stačí, 620 km autom so spotrebou 14 l/100 km nie je žiadna sranda. Funny story je to, že keď som roadtrip plánoval, počítal som, koľko to bude cca stáť. Rýchlo som pozrel, koľko stojí palivo v Kanade, bolo to okolo 1,6 CAD, čo je podobná cena ako v Amerike, problém však nastal, keď som zistil, že v Kanade sú metrické jednotky a cena je za liter (v Amerika sa platí za galón, čo je asi 3,3 litra, benzín je takmer zadarmo). Cesta sa nám tak trojnásobne predražila.

Mount Robson

Mount Robson je jedným z najvyšších vrcholov celého horského pásu. Jeho vrcholová pyramída sa týči výrazne vyššie ako okolité kopce. Pod Mt. Robson prichádzame večer, je jasno, svieti mesiac a vrchol vidno takmer perfektne. Pohľad je naozaj ohromujúci, nanešťastie, takto v tme je takmer nemožné ho dobre odfotiť, pozrieme sa teda ráno.

Po prebudení a „small talku“ s dôchodcami, ktorí spali vedľa, ideme smer Mt. Robson, spali sme totiž pár km od samotného parku. Parky v Kanade fungujú tak dobre ako v Amerike, všade, kam prídete, sú parkovacie plochy a infocentrum, kde vás nasmerujú tam, kam potrebujete. Ako na potvoru je dnes Mt. Robson a jeho vrchol v hmle. Fotíme tak neviditeľnú horu a presúvame sa ďalej, už viete, že výlet je rozplánovaný do hodiny.

Národný park Jasper

Cestou z Mt. Robson míňame viacero jazier, pri každom zastaneme, odfotíme sa, po čase sa nám to už ale zunuje. Mierime do mesta Jasper a rovnomenného národného parku. Jasper ponúka viacero možností, je však okolo obeda a my zastavujeme pri jazere Anette na obed. Okolie tohto jazera vyzerá ako na Francúzskej riviére a ja neodolám hodiť sa do vody.



Odbiehame k ďalšej atrakcii, tentokrát k potoku, ktorý je hlboko zarezaný do skalného podložia Maligne canyon.


Večer sa presúvame do kempu, ktorý je naozaj jednoduchý (okrem teplých spŕch a čistých záchodov) a tvoria ho čistinky na nepokosenej lúke. Naberáme si narúbané drevo na gril a večer si opekáme klobásy alebo kanadsky, wienery. Nakoľko leje ako z krhly, náš večer je „cozy“.

Columbia Icefields Parkway

Ukladáme sa k spánku a v noci počujem len ďalšie autá a radosť ľudí, ktorí vychytali „fleka“.

Ďalšie ráno nás čaká jediná túra, ktorú plánujeme na ceste, a to túra na 4 stratené jazerá, kde si do výbavy podľa tabule na parkovisku pribaľujeme aj sprej na medvede, nakoľko v oblasti sa môžu vyskytnúť medvede grizzly, väčší súrodenci nášho medveďa hnedého. Dnes je presúvací deň a obedujeme pri Honeymoon lake, kde si varíme špecialitu podniku, indickú kačku.


Ďalej nás čaká najikonickejšia časť cesty, horský priesmyk s výskytom obrovských ľadovcov, Columbian icefields.

Počty turistov sa zväčšujú, my však kráčame po ľadovci po svojich, kto by sa bál trhlín, že? Naša taktika je vždy ísť za niekým, nechceme skončiť niekde pod ľadom. Na najvyššom prístupnom bode fúka a je tu poriadna zima.


Cestou z horského priesmyku sa nám otvárajú naozaj krásne výhľady na okolité hory. Dnes spíme zatiaľ v najkrajšom kempe rovno pod skalnou stenou a riekou.


Budíme sa do slnečného rána. Presúvame sa k ďalšiemu jazeru, cestou zisťujeme, že sa už nenachádzame v provincii Britská Kolumbia, ale v provincii Alberta. Alberta má vo svojom znaku červený kvietok a pri ceste je ho naozaj veľa.


Krátkou prechádzkou popri mase turistov, naznačujúcich významnosť ďalšieho výhľadu, sa dostávame na drevenú plošinu, odkiaľ vidíme pozadie Windows alebo Peyto lake.

Pozadie z Windows – Národný park Banff

Naše ďalšie smerovanie je na miesto, odkiaľ Bill Gates vyberal svoje pozadia, na jazerá Louise a Moraine. Stúpame po ceste hore len na to, aby nám pracovník parku povedal, že parkovisko je plné. Pýtam sa ho, že kedy bude cca prázdne, dostávam univerzálnu odpoveď, nie. Vraciame sa do turistického centra, pýtam sa pána, že kedy cca máme ísť na druhý deň na jazerá, aby sme si našli miesto, odpovedá, že tak okolo jednej v noci a zasmeje sa, že ani to možno nevychytáme miesto.

Ďalšia otázka smeruje na iné možnosti, ako sa na jazerá dostať. Z údolia chodia autobusy. Pri otázke, že kedy je odchod, dostávame odpoveď, že najbližší voľný termín rezervácie je na budúci miesiac. K jazerám sa asi len tak ľahko nedostaneme... turistický ruch tu praská vo švíkoch a ľudom tu evidentne šibe. Podvečer tak vyberáme alternatívu a ideme do blízkeho kaňonu.

... jedinou šancou ich vidieť z blízka je to, keď sa pri vás vynoria, z toho ale už vyplynulo niekoľko smrteľných zážitkov na pozorovacích lodiach.

Vstávame 30 minút po polnoci. Míňame turistické centrum, blížime sa k parkovisku, kde sa cez noc nemôže spať (kontrolujú to večer) a zisťujeme, že parkovisko je už napoly plné. Ukladáme sa k spánku a v noci počujem len ďalšie autá a radosť ľudí, ktorí vychytali „fleka“. Ráno prší, kopce nevidno, rýchlo zisťujeme, prečo sú autobusy plné, zástupy ázijských turistov a dôchodcov sú nekonečné. Z oblasti, aj keď je pekná, nemáme dobrý pocit, urobíme pár fotiek, nasadáme do auta a odchádzame z Lake Moraine, k jazeru Louise sa ani nepokúšame dostať.

Trajektom na Vancouver Island

Z Rocky Mountains sa vraciame cez mesto Kamloops späť do Whistleru, kde načerpáme zásoby a vyrážame smer Vancouver, kde čakáme na trajekt do mesta Nanaimo na ostrove Vancouver (mesto leží na pevnine). Trajekt je celkom veľký a má tri poschodia. Sadáme si na palubu a obdivujeme pobrežné hory.


Vonku však začína byť zima, a tak si sadáme dovnútra. Trochu pospíme, z čoho nás vyruší len kapitán s oznamom „whales on our right“. Smerujeme tak von, aby sme videli chvostové plutvy a výstreky vody pri nádychu hojne vyskytujúcich sa veľrýb v okolí ostrova Vancouver.

Naše prvé kroky na ostrove smerujú do Cannabis shopu, kde kupujeme „špeci“ cukríky.

Miesto, kde zastal čas – Tofino a Ucluelet

Po dlhej ceste cez vnútrozemie ostrova Vancouver sa ocitáme v Pacific Rim National Park a mestečku Ucluelet. Príroda je tu úplne unikátna, naše kroky smerujú na pobrežný peší trail, kde sa cítime ako v severskej džungli s hustou vegetáciou.


Nachádzajú sa tu kilometre dlhé pieskové pláže, ktoré evidentne lákajú surferov a kopu ľudí, miesto však nie je preplnené.


Na pláne máme aj trip za pozorovaním veľrýb, veľa ich však nevidíme, zato sme stretli relatívne veľkú morskú vydru. Z veľrýb sme videli len chvostové plutvy v diaľke, k veľrybám je zákaz sa priblížiť, jedinou šancou ich vidieť z blízka je to, keď sa pri vás vynoria, z toho ale už vyplynulo niekoľko smrteľných zážitkov na pozorovacích lodiach. Videli sme len menšie šedé veľryby, vzácne a obrovské keporkaky ani kosatky sme nevideli.


Tofino je miesto, kde zastal čas. Je to ťažké opísať, ale vládne tu istá pohoda. Všade len pláže, oceán a dobré jedlo. Je to nádherné miesto, kombinácia ihličnatých stromov zošľahaných vetrom, zálivov, studenšieho počasia a hôr v pozadí je naozaj unikátna. Ide o malý raj na zemi.

Miesto dlhých opisov vám tu pridám len fotky s tým, že po výlete na ostrove Vancouver sme strávili jeden deň v meste Vancouver a šli sme domov. Viac fotiek z celého tripu nájdete vo fotoalbume.


Pripájam pár linkov:
Auto sme si požičiavali od brata, to si môže požičať každý na tejto stránke.
Samozrejme, nezabúdajte sledovať môj profil na IG.
A budem rád za každý like/koment.