Nepál - krajina najvyšších z najvyšších

Turistika s výhľadom na Mount Everest, slnečné dni, jasná obloha, minimum turistov, ale aj zamrznutá voda pod vankúšom a malá piecka ako jediný zdroj tepla v celej dedinke. Aj taký môže byť jeden z najznámejších trekov v Himalájach mimo turistickej sezóny.

O nepálskych trekoch som vedela už veľmi dlho a po dlhé roky som si vravela, že sa tam raz určite vyberiem. Minulú jeseň sa vybrali do Nepálu viacerí moji kamaráti nezávisle od seba. Posledná kvapka do pohára mojej motivácie bola na svete. Veď prečo by tam chodili všetci a ja nie?

Letenky zo dňa na deň

Počas štúdia na vysokej škole som mala možnosť pocestovať zopár ázijských krajín s bratom mojej mamy, ktorého nemôžem volať strýko, pretože to znie príliš staro. Od posledného výletu v Thajsku už uplynuli nejaké roky, ale nadšenie pre spoločné výlety nám zostalo.

„Nepôjdeš so mnou v zime do Nepálu?” píšem do messengera bez zbytočného úvodu. „Jasné, už balím kufre,” sranduje Jožko, nevediac, že do mesiaca ich zbalí naozaj. O týždeň máme letenky kúpené, voľno vybavené a ja začínam plánovať, čo s mesiacom v Nepále.

Sezóna nesezóna, zima nezima

Pred kupovaním leteniek sa oplatí zvážiť, ako vyzerá bežný rok v Nepále. Na rozdiel od štyroch ročných období sa striedajú daždivé obdobia s menej daždivými. Obdobie dažďov začína začiatkom júna a trvá približne do septembra. Po ňom nasleduje hlavná turistická sezóna, tlaková výš, modrá obloha a sucho. Postupne sa ochladzuje a najchladnejšími mesiacmi sú január a február.

Od pilotovej kabíny ma delí len plastová fólia...

Vďaka môjmu učiteľskému povolaniu sme na výber nemali. Mám zimné prázdniny na prelome decembra a januára. Počasie bude vraj pekné, ale bude veľmi zima. Zopár návštev outdoorových obchodov, teplá páperka, nové rukavice a cítime sa pripravení.

Z mesta do hôr

Hlavným cieľom nášho výletu bol trek cez tri sedlá (Three passes trek), ktorý okrem zastávky na Everest Base camp ponúka výhľady na Gokyo Lakes a prechod troma rôznymi dolinami. Ide o jeden z najpopulárnejších turistických okruhov (darmo, Everestov tak veľa nemáme) a my dúfame, že nízke teploty aspoň časť turistov odradia.


Prilietame do hlavného mesta - Káthmandu. Aj napriek mestskému prostrediu ekonomika žije z turizmu a blízkosti hôr. V centre sa v tesnej blízkosti striedajú tradičné reštaurácie, obchody so suvenírmi a outdoor obchody, kde vám miestni na lokálnu páperku prišijú logo hociktorej značky chcete. My sme vybavení z domu, takže hľadáme radšej kanceláriu lokálnej leteckej spoločnosti.

Špecifikom treku do oblasti Khumbu, kde sa Everest a celý náš trek nachádza, je, že tam nevedie cesta pre autá. Východiskový bod Lukla sa dá teda dosiahnuť lietadlom alebo párdňovým prechodom pešo. Skúšame leteckú alternatívu a po krátkom rozhovore v cestovnej agentúre máme v ruke nejaké papiere, ktoré sú vraj letenky. Za let do Lukly sme zaplatili 180 dolárov v miestnej mene (potrebovali sme na to zopár výberov z bankomatu) a veríme, že do lietadla ráno nastúpime.


Letisko v Lukle má na internete veľa prívlastkov, fotografií aj videí. Najmenšie, najnebezpečnejšie, pristávanie do kopca, najstrašidelnejšie… môžeš si vybrať. Sme si istí, že to bude zážitok.

Prvé pohľady na Himaláje

Po pár hodinách na letisku pre vnútroštátne lety v Káthmandu naozaj sedíme v lietadle. Časy na letenkách, číslo gatu a podobné špecifiká tu nikto príliš nerieši. Podstatné je, že dnes priletíme do Lukly. V lietadle, kde sedí za sebou v jednom rade 8 ľudí a krížom cez uličku ďalších 8, nám letuška rozdá vatu do uší, cukrík na cmúľanie a zavrie dvere. Od pilotovej kabíny ma delí len plastová fólia, a tak s údivom sledujem množstvo svetielok, gombíkov a páčok. Na automatické systémy ešte len príde čas, tu sa deje všetko manuálne.


Po asi hodinovom lete, počas ktorého sme prvýkrát zbadali najvyššie kopce, aké nám na Zemi vyrástli, sa v údolí objavuje kratučký biely pás - pristávacia dráha v Lukle. Keďže na dlhšiu nebolo miesta, ide aspoň do kopca, aby gravitácia pomohla zastaveniu lietadla. Mám pocit, že najnebezpečnejšia časť výletu je za nami a teším sa na prvé kroky treku.

Začíname: Lukla - Namche Bazaar - Chukung

Novou súčasťou turistiky v Nepále bude pre nás nadmorská výška. O jej efekte na ľudské zdravie a fyzickú kondíciu si na internete prečítaš tisíce článkov, ale čo to spraví s tebou, uvidíš až tam. Pravidlá sú ale jasné. Začať zľahka, byť trpezlivý a počúvať svoje telo.

Lukla je vo výške 2 700 metrov nad morom, kúsok nad naším Gerlachom. Sama za seba vravím, že cítim výšku aj tu. Nie je mi zle, neodpadávam, ani sa mi netočí hlava, ale do schodov vládzem bežať o kúsok pomalšie a chytiť dych mi trvá dlhšie.


Výhľady, časový stres, letenky naspäť do Káthmandu aj túžba vidieť najvyššie kopce väčšinu turistov priam ťahá začať zhurta. Je to náročné, ale oplatí sa odolať. Regenerácia je s narastajúcou výškou pomalšia a jeden ušetrený deň na úvode ti môže často pridať viac vynútených „rest days”. Do Namche preto ideme na dve etapy so zastávkou v dedinke Monjo.


Rezervácia ubytovania nie je nutná, oplatí sa pýtať na dobré odporúčania spolutrekujúcich a pýtať sa dopredu na cenu ubytovania - štandardne sa dá dohodnúť, že ak sa stravuješ vo svojom ubytovaní, platíš iba za jedlo a ubytovanie dostaneš „zadarmo”. Na izbách okrem dvoch postelí toho veľa nenájdeš, ale veľa toho ani nepotrebuješ. Voda, kúpeľňa, WC aj nabíjanie telefónov je zdieľané pre všetky izby.


V Namche si robíme deň prestávku na obzretie najbližších kopcov a aklimatizáciu. Odporúča sa počas dňa naľahko vybehnúť vyššie a spať znovu nižšie. Ďalej pokračujeme so spaním v dedinkách Pangboche, Dingboche a Chukung.

... pod tiažou ruksakov sa ale v 4 700 m zmôžeme len na zopár pomalých krokov a vydýchanie sa.

Typický deň na treku zahŕňa raňajky (chapati placka s džemom, omeleta alebo toasty), čaj, pár hodín šliapania, ďalší čaj, ubytovanie a prípadnú prechádzku niekam v okolí. Vzdialenosti sú relatívne krátke (okolo 10 km na deň), no teraz sa viac hráme hru s nadmorskou výškou. Chukung je už vyššie ako 4 700 metrov nad morom a ja sa prestávam tváriť, že ten ruksak je ľahký a že vládzem.

Rest day v Chukungu a prvé sedlo Kongma La

Náš plán má názov Three passes trek, prejdeme teda cez tri sedlá, ktoré sú vyššie ako 5 000 metrov nad morom. Prvé z nich nás čaká hneď za Chukungom a pred ním si dáme deň pauzu.


Na rozdiel od bežného dňa budeme totiž šliapať okolo 20 km. Poučená inými dobrodružstvami nastavujem budík nekompromisne na 4:00. Na ubytovaní v takejto výške už netečie voda, pretože zamrzla, takže do dennej prípravy pribúda varenie vody - jednak ako dezinfekcia a jednak človek pri - 10 °C už radšej pije čaj ako vodu.


Prvé sedlo nám dalo zabrať. Pred východom slnka by sme sa radi zahriali rýchlou chôdzou, pod tiažou ruksakov sa ale v 4 700 m zmôžeme len na zopár pomalých krokov a vydýchanie sa. Postupujeme ale správnym smerom a máme dobrý čas. Energiu by sme radi doplnili, no žalúdkom sa výška už tiež páči o kúsok menej.


Poslednou etapou po nepríjemnej suti smerom zo sedla je prejsť cez ľadovec pred dedinkou Lobuche. Ten je popretkávaný sieťou chodníčkov označených len skalnými „mužíkmi”, takže posledné dva kilometre trvajú aspoň hodinu a pol. Tesne pred západom slnka vchádzame do dedinky Lobuche. Želáme si šťastné a veselé Vianoce a pripájame sa k ostatným turistom sediacim okolo piecky v strede spoločenskej miestnosti. Prvé sedlo za nami, dve pred nami.

Najvyšší z najvyšších, spanie nad 5 000 m n. m. a druhé sedlo Cho La

Z Lobuche sa vyberáme do dedinky Gorak Shep, ktorá je najvyššou dedinkou na treku. Odtiaľto sa robia treky na Kala Paatar - kopec, z ktorého vidno Everest a do Everest Base campu.


Pre veľa turistov to znamená koniec treku a vracajú sa domov. My sa ale po dni v Gorak Shepe vyberáme ďalej do dediny Dzongla a na prechod ďalším sedlom Cho La. Nastavenie očakávaní na sedlo pomohlo, budík o štvrtej sa osvedčil, a tak trpezlivo pomaličky vyrážame pred východom slnka.


Sedlo Cho La je dôvodom, prečo so sebou ťaháme mačky, ale sme za ne veľmi vďační. Smerom dole si užívame nižšiu nadmorskú výšku, nekonečnú dolinku, ďalší ľadovec a finálny výhľad na Gokyo. Tu strávime dva dni pred prechodom cez tretie sedlo.

Dva dni v Gokyo a tretie sedlo Renjo La

Keď sa povie rest day, nemyslím tým, že sme sedeli na ubytovaní, ale že sme ubytovanie nezmenili na 2 noci. Oblasť Gokya je naozaj jedinečná - výhľad na vrcholy štyroch osemtisícoviek, množstvo nižších vrcholov a jazerá. Keďže do tejto oblasti zájde podstatne menej ľudí, ako k Everest Base campu, v dedine zostalo otvorené len jedno ubytovanie, a tak všetci sedíme večer spolu pri piecke a zdieľame zážitky.


Po krátkych túrach na Gokyo Lakes aj priľahlý kopček Gokyo Ri nás čaká tretie sedlo - Renjo La. Postup máme už nacvičený a mňa už teraz chytá mierna nostalgia. Po tomto dni budeme nadmorskú výšku už strácať a blížiť sa naspäť do Namche, Lukly, Káthmandu a domov.


Renjo La nám ukázalo silu aklimatizácie. Neznamená to, že sme boli rýchli alebo že sme neboli unavení, iba že to išlo príjemnejšie ako sedlá predtým.


Zostávame v dedinke Lunghden. Nájsť otvorené ubytovanie vyzerá spočiatku zložito, ale nakoniec sa nám to podarí a silvestrovský večer trávime v spoločnosti dvoch domácich a Chorváta Tonyho. Bez signálu a wifi, po západe slnka a večeri sa zhodneme, že je čas ísť spať. Do postelí sa dostaneme pred ôsmou večer a silvestrovskú noc pokojne prespíme.

Naspäť do Namche a dva dni v Lukle

Výšku, ktorú sme trpezlivo pomaly naberali, teraz musíme aj naklesať, a tak po raňajkách schádzame dolinou až do Namche. V tejto časti Khumbu už nestretávame nikoho okrem jedného maličkého guest house. Večer sme po 14 dňoch naspäť v Namche. Doteraz nám nič nechýbalo, no sprcha, káva aj teplá voda nás neurazia. Ďalší deň prichádzame naspäť do Lukly.


Tu nás víta podozrivo veľa turistov. Mini letisko s naklonenou pristávacou dráhou je celkom citlivé na výkyvy počasia a pri zvýšenej oblačnosti sa nelieta. Našťastie sme si letenky plánovali s párdňovou rezervou, a tak v Lukle trávime o deň viac, ako bolo v pláne.

A čo ďalej v Káthmandu?

Pred odletom domov máme dva dni v Káthmandu. Odporúčame návštevu historického centra, no oveľa viac po treku odporúčame masáž od masérov so zrakovým postihnutím Seeing Hands.

Čo by sme ti poradili

• Plánuj pár dní navyše. Nikdy nevieš, kedy sa ti zíde poležať si, oddýchnuť alebo sa lepšie vyspať. Tiež nevieš, kedy do Lukly príde obláčik a tvoje lietadlo neodletí. V prípade, že by si potreboval urgentne odletieť, za súkromnú helikoptéru si priplatíš okolo 300 dolárov.
  
• Three passes trek odporúčame všetkými desiatimi. Je dôležité dodať, že smer treku je veľmi dôležitý. Často sme schádzali suťové pasáže, ktoré by sme cestou hore preklínali a určite by nám predĺžili cestu.
• Sprievodcu (guide) ani nosiča (porter) na tieto treky netreba. Budú vám ich núkať kade-tade, ale nie je to povinnosť. Radšej vybaľ zopár zbytočností a uži si aj náklad na chrbte. Samozrejme, je to osobná preferencia.

• Pred trekom si v Káthmandu vyber hotovosť. V Namche aj Lukle nejaký bankomat nájdeš, ale poplatok za výber je väčší a jeho funkčnosť nie je zaručená. My sme rátali niečo okolo 25 € na osobu na noc. Samozrejme, dá sa minúť aj oveľa viac a aj o čosi menej - poznáš sa najlepšie sám.
• So sebou sme niesli okrem teplého oblečenia turistické mačky (kvôli ľadovcu pred Cho La), paličky (kolená sa ti poďakujú), varič (dezinfekcia vody aj varenie čaju - plynovú bombu si kúpiš v Lukle) a powerbanky. Základné potraviny na trek si kúpiš v každom ubytovaní a nejak si poradíš aj pokiaľ si vegán (odskúšané). V ubytovaní neočakávaj luxus ani teplo. Majú tam posteľ a jedlo.

• Zohriať si fľašu vody a vyhriať si ňou spacák odporúčame. Vodu, ktorú necháš na zemi, budeš ráno rozmrazovať a voda vo fľaši pod vankúšom mi zamrzla raz tiež. Toľko len k varičom, termoskám a teplému oblečeniu.
• Proti ľahkým príznakom výškovej choroby domáci radia piť veľa vody. Verili sme im a určite to nič nepokazilo.