BOKAMI na vlastnej koži I. – ako som predýchal Bobrovec

Bokami Západných Tatier sú najťažšie skialpinistické preteky široko-ďaleko. Poďte sa pozrieť do ich diania. My vás zoberieme priamo na trať – a myslím, že aj do našich pocitov.

Je to tu, ideme do finále. V minulých častiach sme si predstavili samotné podujatie aj charakter našej spoločnej prípravy. Spolu s Tomášom Višňovským máme jasný cieľ – dokončiť v zdraví, užiť si všetko okolo, dať si do tela a priniesť pre vás zaujímavý obsah.

No všetko dostalo pomerne nečakané „grády“. Mám na mysli najmä Tomášove zranenie ramena 2 týždne pred pretekmi, o ktorom som písal v poslednej časti. Musím povedať, že Tomáš bol v podstate stále optimisticky naladený a urobil úplné maximum, aby sa dal do poriadku – či už sa bavíme o rôznych terapiách, fyzio a podobne.

Ale aby sme dali všetko na pravú mieru, podobný postup určite neodporúčame nasledovať. Ako bývalý profesionálny športovec si veľmi dobre zhodnotil situáciu a po konzultáciách s lekárom rovnako dobre vedel, čo sa môže stať a aké sú riziká – napokon, nebolo to prvýkrát, čo mal vykĺbené rameno. Kľúčovým bol víkend pred pretekmi, keď po teste v Malej Fatre povedal, že do toho ideme.

Paradoxne sa ukázalo, že jeho rameno bude oveľa menším limitom než môj zdravotný stav. Totiž presne týždeň pred štartom ma po jednom natáčaní vonku chytilo hrdlo a sople. Snažil som sa dať čo najrýchlejšie dokopy, no ak ste sa niekedy „rozbiehali“ po chorobe, asi viete, ako som sa cítil.

Na Boky rozhodne nejdem s pocitom, že som pripravený. S trochou nadhľadu hovorím, že by sme náš tím mali premenovať na: „To je život“. Človek si niečo plánuje, pripravuje, predstavuje, ale realita je nakoniec úplne inde, pričom všetko sa zosype na poslednú chvíľu – to sú Murphyho zákony v praxi.


Na druhej strane nás to s Tomášom svojím spôsobom aj motivuje. Pretože nie vždy ide všetko podľa plánu, no my môžeme spojiť sily, pomôcť si a zabojovať. Bokami sú preteky dvojíc, čo do všetkého pridáva veľmi zaujímavú ingredienciu empatie a akejsi starostlivosti o „parťáka“.

Nejde len o to búchať metre a naháňať minúty, rovnako by vám malo záležať na druhom. V tom je skutočná krása pretekov dvojíc a je jedno, či sa bavíme o cyklistike alebo o skialpinizme.


Samozrejme, nesmieme ešte zabúdať na faktor počasia, resp. veľmi špecifickú zimu. Vysoko v horách je snehu dosť, lenže polohy do 1000 m n. m. sú už stvorené viac na bicyklovanie. Tak nejako tušíme, že to nebude len o lyžovaní, ale aj o veľmi špecifickej disciplíne. Hovorím o „obľúbenom“ behu v lyžiarkach. Najmä prvá, teda Bobrovecká etapa je položená nižšie a sľubuje veľmi zaujímavý mix podmienok. Ale nejde len o nás.


Ako MTHIKER sme sa stali hlavným mediálnym partnerom podujatia a ja mám rád poctivo odvedenú robotu. Takže súčasťou nášho tímu je aj Adam, ktorý tiež nemá jednoduchú úlohu, ak chce všetko postíhať a priniesť zaujímavé zábery. Či sa nám to podarilo, to už môžete posúdiť nižšie. Vzhľadom na intenzívne zážitky a všetko okolo sme sa rozhodli, že vytvoríme trilógiu, ktorá bude detailnejšie pokrývať jednotlivé etapy.

Na 200 pretekárov čakali dokopy 3 dni, 3 etapy, 60 kilometrov a 6600 výškových metrov. Úvod priniesol cca 15 km a 1800 m prevýšenia, kopce ako Ostrá, Sivý vrch a cieľ na chate Červenec. Všetko už vo videu:


Domovská stránka podujatia Bokami Západných Tatier. Záznam v aplikácii Strava.

Verím, že sa nám podarilo preniesť atmosféru podujatia priamo ku vám domov a priblížiť aj naše pocity. Predsa len nechceme, aby vznikol „sterilný“ report, ale radi by sme ukázali aj niečo navyše.

Ďalšia časť pôjde vonku už čoskoro a pozrieme sa do Roháčov, na majestátne kopce ako Brestová či Salatín. V článku si priblížime aj výživu, výbavu a niektoré detaily, ktoré všetko doplnia. Verte mi, bude sa na čo pozerať, počasie bolo dokonalé a zážitky opäť intenzívne.