Reportáž: Salomon Dragon trails 2024 - BK26

Ako vyzerá behanie na 26 km trati už 22. ročníka dračích pretekov v prostredí Malých Karpát? To sa dozviete očami jedného z bežcov.

Trailový beh v krásnom prostredí na západnom Slovensku v Malých Karpatoch s účasťou do 500 štartujúcich a s voľbou rôznych dĺžok - obtiažností. Aj takto by sa dali definovať preteky Salomon Dragon trails 2024. Tie sa konali už 22-krát a sú súčasťou Golden Trail National Series supported by Salomon. Rozhodol som sa vyskúšať preteky prvýkrát a odbehnúť trať s dĺžkou 26 kilometrov a prevýšením 570 výškových metrov. Trať štartovala na Pezinskej Babe a finiš bol na Kamzíku na lúke. Keď som počul bubny, už som vedel, že je to naskok do cieľa, to som ale netušil, že tie bubny počuť 2 km pred cieľom.

Voľba trate

Bežci pri prihlasovaní na preteky mali na výber hneď niekoľko možností. Počnúc najobtiažnejšou, ktorá mala dĺžku 52 km a bežalo sa Kamzík - Baba - Kamzík s celkovým prevýšením 1 290 výškových metrov. Tí, ktorí si povedali, že 52 km je celkom dosť a skúsili by niečo ľahšie, ako napríklad ja, tak mohli absolvovať už vyššie zmienenú verziu trate, a to 26 km a 570 výškových metrov. Tretia možnosť bola 15 km trať s prevýšením 490 metrov a tá posledná „oranžová” bola rýchla - 7,5 km trať s 204 výškovými metrami. Každá trať okrem najkratšej mala aj občerstvovacie stanice.

Super organizácia

Predtým ako vám predstavím deň pretekov a zážitky priamo z trate, mi nedá nespomenúť aj registráciu a organizáciu. Priamo cez web organizátora je preklik na stránku výsledkového servisu, kde prebieha registrácia - tá je jednoduchá a rýchla. Tu si pretekár zvolí dĺžku trate, či chce odvoz autobusom, alebo nie, v prípade, že štartuje z Pezinskej Baby a taktiež, či chce mať súčasťou štartového balíka aj pamätné tričko.

Štartové balíky sa dali vyzdvihnúť osobne na Kamzíku deň pred pretekmi alebo zaslať poštou. Ja som si zvolil vyzdvihnúť osobne, no necelý týždeň pred pretekmi som písal, či je možné poslať poštou a ochota naozaj veľká, pretože balík som o 2 dni držal v ruke. Výborné a prehľadné informácie na web stránkach.

28. apríl 2024 - štart

Sadáme do auta a presúvame sa po Maroša, ktorý so mnou pobeží. Následne smer Pezinská Baba. Naše obavy, že tu nezaparkujeme, sa s príchodom úplne rozplynuli, pretože miesta tu pre autá bolo dosť. Vystupujeme z auta a sledujeme množstvo bežcov, ktorí sa rozcvičujú, naťahujú a všetci vyzerajú akosi profesionálne. „Sme správne?“ Pýtam sa Maroša.

Je 9 hodín a 45 minút ráno a do štartu BK26 zostáva ešte 30 minút. Tak sa trochu ponaťahujeme a ideme si urobiť spoločnú fotku. Cez bránu prebieha prvý bežec KBK52 a organizátor hlási 10 minút do štartu. Pomaly sa presúvame k bráne, kde už stoja nastúpení borci. A už len 4-3-2-1, štart!

Na trati

Po odštartovaní sa všetci rozbehli vo vysokom tempe po jemne naklonenej rovine do lesa. Pozerám na hodinky a tempo 4:10 na kilometer mi hovorí, že toto je pre mňa neudržateľné a je to len davový ošiaľ pri štarte. Tak aj bolo. Prvý kopec prichádza a skupina sa naťahuje a trhá. So stúpajúcim sklonom bežci prestávajú bežať a veľa z nich len kráča do kopca. Samozrejme, tí, ktorí bežia na víťazstvo, sa už dávno stratili v diaľke.

Karpaty majú príjemný terén, mäkký, v tieni lesa a jemné stúpania a klesania sa striedajú. Konské hlavy je ale kopec kúsok od Pezinskej Baby a tu sa ukážu bežci do kopca. Krátke, ale zato výživné stúpanie. V tomto mieste sa dotrhal veľký balík a začalo sa bežať po malých skupinách. Ďalšie trhanie skupiniek nastalo pri stúpaní na Somára.

Občerstvovačka Biely Kríž

Od Somára je terén veľmi príjemný a naozaj zvlnený. Posledné menšie stúpanie je pred Kozím Chrbtom a potom to je už len taký pohodový beh až na Biely Kríž. Tu stretávam cestou už aj turistov a cyklistov, ktorí si užívajú krásnu slnečnú a teplú nedeľu. Pri Horárni na Bielom Kríži je dav ľudí, ktorý povzbudzuje bežcov, čo človeka nabudí a rozbehne sa ešte kúsok rýchlejšie. To ale netrvá dlho, lebo za rohom je hneď občerstvovačka. Banány, pomaranče, müsli tyčinky a, samozrejme, pitný režim či magnézium. To všetko sa dalo využiť na prvej občerstvovačke na trati.

Záverečný kopec a bubny v cieli

Trasa od Bieleho Kríža je prevažne dole kopcom. Kilometre ubiehajú a ja obieham okolo druhej občerstvovačky a ani sa nezastavujem, lebo mám všetko. Pozriem na hodinky a vidím, že 21 km za mnou a čaká ma už len záverečných 5 km. Tie ale boli pre mňa najťažšie. Terén bol dosť zvlnený a v jeden okamih predo mnou nebežal nikto. O to ťažšie sa mi držalo tempo.


V diaľke počujem bubny, čo mi napovedá, že cieľ je blízko. Nie je. Tie bubny bolo počuť už 2 km pred cieľom. Pred posledným kopcom ma dobehlo pár bežcov, ale v záverečnom kopci spomalili. Vidím skupinu s bubnami a cieľovú bránu. Som tu, už len pár krokov do kopca a som v cieli. Medaila na krku a je to za mnou. Unavený, ale spokojný.

O rok znova

Volám Maci, že som v cieli. Ona zatiaľ oddychovala s knižkou na lúke a pozorovala bežcov. Prvý bežec to dal za 1 hodinu a 34 minút, klobúk dole, borec. Môj čas bol 2 hodiny a 36 minút a som s ním spokojný. Odbehol som to v pohode s úsmevom na tvári a vytešený z parádneho počasia, super atmosféry. Budúci rok možno skúsim 52-ku, uvidíme, nechajme sa prekvapiť, čo ešte prinesie tohtoročná bežecká sezóna.