Sólo Sliezskymi Beskydami – od Bukovca po Třinec

Krásna nenáročná hrebeňovka neďaleko hraníc? Objav čaro Sliezskych Beskýd.

Moja trasa začala v pekný júnový víkend prechodom cez Jablunkovské medzihorie, ktoré som zakončila v Písku. Pravdaže na dokončenie prechodu siedmimi najvyššími vrcholmi Beskýd som sa potrebovala dostať do Třince. Čo mi teda nenapadlo, prejsť Sliezske Beskydy na česko-poľskej hranici, prespať v krásnej drevenej útulni, ráno si zájsť na autobusku do Třince a pokračovať na dokončenie prechodu siedmich vrcholov v Beskydách.

Bukovec a Bahenec

Po prechode hrebeňom Jablunkovského medzihoria, ktoré skončilo v strede obce Bukovec, pokračujem ďalej po hlavnej ceste. Teda vlastne hľadám odbočku smer Bahenec. Pokračujem po červenej turistickej značke, na hlavnej križovatke odbočujem doprava.

Prechádzam okolo krásne pomaľovanej drevenej budovy pri pamätnom breste. Majestátny strom s obvodom okolo 800 cm. Slniečko pekne pripeká a ja sa teším, kedy konečne skončí asfaltka. Vďakabohu za šiltovku, okuliare a camelbag - núti ma pocuckávať vodu celý deň.


Prekračujem po mostíku cez rieku Olša a obdivujem krásny jez (stavidlo). Konečne tieň pod stromami. Tu ma kontroluje veverička a ja pomaly začínam šliapať do kopčeka za prvými výhľadmi. Obdivujem výhľad na Jablunkovské medzihorie, odtrhnem zopár čučoriedok a nakoniec sa znova dostávam na asfaltku. Och, zase na výpeku.

Asfaltka ma popod vrch Ostrá (722 m n. m.) prevedie cez osadu Bystré a Bahenec. Je to súčasť cyklotrasy po stopách hutníctva. V Bahenci objavujem krásny luxusne vyzerajúci horský hotel Bahenec s vyrezávanou drevenou sochou Shreka a princeznej Fiony. Bohužiaľ, reštaurácia je otvorená len pre ubytovaných hostí. Nič to, lebo o pár metrov ďalej vidím v drevenom domčeku bufet, kde sa občerstvuje veľa cyklistov.


Ja sa zdržiavať nechcem, začali sa kopiť tmavé mraky na nebi a bojím sa letnej búrky. Rýchlo vystupujem cez lúky na vŕšok nad Bahencom. Vstupujem do lesa, ufučaná kráčam po strmšej širokej cestičke cez les až na Kamenný vrch, 912 m n. m. Zvážnica ma zavedie na rázcestie Groníček, kde mám prestúpiť na modrú turistickú značku.

Kukám, kukám, nepáči sa mi to, ale nič iné mi neostáva, len šliapať po riadne vymletej štrkovej ceste prudko do kopca. Stúpanie nie je dlhé, no riadne výživné. Nič to, pomaličky vystúpim zadychčaná až na hrebeň, tesne pod vrcholom Krkavice 977 m n. m. Prestupujem opäť na červenú značku.

Veľký a Malý Stožek

Juchú, som na hrebeni. Prvé prekvapenie - všade poľskí turisti. Až neskoro mi dochádza, že už som na hraniciach s Poľskom. Od Bukovca som nestretla žiadneho turistu, len zopár cyklistov v Bahenci. Zisťujem, že hrebeň Sliezskych Beskýd je ozaj obľúbená a navštevovaná oblasť. Po pár sto metroch po rovine ma široký chodník zavedie až ku horskému hotelu Veľký Stožek.

Druhé prekvapenie - na chate sa dá platiť asi len poľskými zlotými. Teda toľko mi napovedá tabuľa pred horským hotelom. Lákavé vône vychádzajúce z chaty nechávam „neochutnané”. Pri hoteli sa nachádza aj výstupná stanica lanovky a dve kratučké zjazdové MTB trate. V zime sa tu určite lyžuje - teda, ak napadne sneh. Idem ďalej bez občerstvenia. Viem, že ho bude na hrebeni dosť a dosť.

S očakávaním výhľadov sa vydávam po hranici na Veľký Stožek 978 m n. m, je to kúsok mimo červenej značky. Výhľad slabučký, cez stromy, no čo už.


Vydávam sa dole po hranici a riadne som si nadbehla. Chodníček vychodený máličko, riadne strmý, samá skala, s batohom nič extra. Červená a žltá ma cez les nakoniec dovedú na Malý Stožek 837 m n. m. a za ním sa otvoria lúky. Schádzam k hraničnému prechodu Malý Stožek, koniec asfaltky, parkovisko, malá búdka a oznam o hraničnom priechode.

Osada Malý Stožek podo mnou a Česlar 921 m n. m. predo mnou. Turistov je opäť máličko, občerstvenie na každom rohu. Výhľady sa halia do mrakov. Cesta ako pre autá. Pre mňa jedna z najmenej zaujímavých častí Sliezskych Beskýd. Čo ma naopak teší, sú zaujímavé mená osád, vrcholov a miest.

Veľký Sošov a Veľká Čantoryja

V neskorších popoludňajších hodinách sa dostávam pod vrch Veľký Sošov 886 m n. m. Pod vrcholom míňam hornú stanicu lanovky a pár metrov nižšie prechádzam okolo obrovskej drevenice s kamenným základom, hotel, bike požičovňa, reštaurácia Lepiarzowka. Autom sa dá dostať až na veľké parkovisko pri reštaurácii. Aj pri bikeparku je veľké parkovisko. Všetko kamenno-štrkové cesty.

Pár metrov ďalej, pod kopcom sa nachádza bikepark so siedmimi trasami, od najľahších až po čierne. Hneď vedľa ubytovňa, miesto na stanovanie. Hrebeň poskytuje široké vyžitie pre každého, či už cyklistu, turistu, jedáka alebo rodinku s deťmi.

Za bikeparkom ma na trase čaká opäť väčšia samota, viac lesov, široká vychodená kamenná cesta. Nasledujúcich pár kilometrov prejdem, ani neviem ako. Po hrebeni bez väčších stúpaní alebo klesaní až na Veľkú Čantoryju 995 m n. m. Na vrchole sa nachádza krásna kamenno-kovová 29 metrov vysoká rozhľadňa.

Trasa vhodná pre všetkých dobrodruhov a milovníkov hrebeňoviek a dlhých pochodov.

Ja bohužiaľ nešliapem na vrchol, no do otvoreného bufetu, kde sa dá platiť kartou. Jéééj. Objednávam čaj do Nalgene fľašky, zásoby na večer a zajtra ráno. K tomu pollitrovú kofolu. Dobre padne. Chvíľu dávam oddych a keďže už je po siedmej hodine, najvyšší čas hľadať nocľah.


Široká cesta po žltej značke ma vedie k turistickej ubytovni Veľká Čantoryja. Pekné drevené obloženie, drevené lavice, teraska, grilovačka rozvoniava. Občerstvenie mám za sebou a spať budem inde. Vydávam sa teda rovno ďalej a po pár metroch kukám, že som zabudla odbočiť.

Vraciam sa naspäť k ubytovni a prudko dole odbočujem na starú asfaltku. Obzerám sa a ubytovňa teda od cesty nevyzerá vôbec vábne. Zlepenec kvádrov, starej drevenej a murovanej časti, zhrdzavené lešenie a ten bordel za chatou. Povzdychnem si a spomeniem na české príslovie „Navrch huj, ve spod fuj (hnuj).“


Cupitám po strmej asfaltke, po sto metroch sa žltá odpája do lesíka na užší chodník, až sa nakoniec napájam na červenú značku. Prechádzam hranicou NPR Čantoria, kde po prudkom klesaní končím na lesnej zvážnici a prudko odbáčam doprava.

Po pár kilometroch na červenej sa dostávam až k luxusnej maličkej drevenej útulni. Táto bude mojím domovom pre dnešný večer. Vysúkam sa s batohom pod striešku, štyri malé vetracie okienka, všetko novučké a čisté. Vybalím batoh, spanie a ide sa variť.

Dnes to bude marocká dusená zelenina s polentou, vegan, no veľmi chutné. Lyo food je môj obľúbený výrobca mrazom sušeného turistického jedla. Trošku ešte prisolím, vynikajúce. Večerná hygiena, vitamíny, hlavne nohy umyť a pokukať pľuzgiere. Brala som čisto nové tenké merino ponožky a konštatujem spokojnosť.

Na malíčku pľuzgierik maličký, čo je zázrak. Štandardom je jeden obrovský. Na noc sú hrubé ponožky pre mňa „must". Prezliekam sa do čistej spodnej bielizne a trička. Vkladám si ešte teplý čaj do spacáka a ide sa spať.

Třinec

Ráno sa zobúdzam veľmi skoro, pred šiestou. Venčiaci havúšikovia s majiteľmi ma zobudili. Som rada, vyrazím skoro. Všetko balím. Vykukujem z okienka a je pod mrakom, tak obliekam aj mikinu. Ďalej pokračujem po červenej, popri hranici, malebným lesíkom s potôčikom. Do Třince to je ešte 10 km.

Po viac ako kilometri popod Ostrý vrch 709 m n. m. vychádzam z lesa na lúku Pod Malým Ostrým – hrebeň 526 m n. m. Po pár sto metroch sa dostávam k obore, kde za plotom zazriem jelene.

Obora Vrožná. Na googli zisťujem, že v obore sa chovajú daniele, muflóny a jelene Wapiti. Takto popri plote obory cupitám niekoľko kilometrov. Troška klaustrofobické, idem asi metrovou cestičkou medzi dvomi plotmi. Nakoniec ma ploty vypľujú Pod Vružnou. Pokračujem smer Nad Kalištem, no už vidím a hlavne počujem v diaľke dopravu Třince.

Stezka Sliezskem ma nakoniec vypľuje na ulici Kaštanová. Za pár minút mi ide bus na autobusovú stanicu, kde bude pokračovať cesta na moje ďalšie dobrodružstvo.


Určite by som trasu odporučila všetkým dobrodruhom a milovníkom hrebeňoviek a dlhých pochodov. Dá sa zvládnuť aj za jeden deň, ak začneš skoro ráno. Ak máš staršie deti resp. teenagera, ktorý rád chodí po horách, odporúčam tiež. Predsa len občerstvovačky v podobe chát, hotelov a bufetíkov na každom kroku. Odporúčam zobrať poľské zloté a české koruny.

Zhrnutie

• Názov: Hrebeň Sliezskych Beskýd
• Lokalita: Sliezske Beskydy
• Značenie: červená, modrá, žltá turistická značka
• Obmedzenie: celoročne dostupné
• Vrchol: Veľká Čantoryje (995 m n. m)
• Trvanie: 10 hodín
• Parametre: 40 km/1700 výškových metrov
• Typ: hrebeň s vrcholmi a klesaniami
• Možnosť parkovania: najlepšie ísť vlakom alebo busom
• Kondičná náročnosť: 3/5
• Technická náročnosť: 2/5
• Mapka a GPX: 1. deň, 2. deň