Beskydské El Clásico: Keď Beskydy ukážu to najlepšie z trailu

Zabudni na Real a Barcelonu. Toto El Clásico sa nehrá na štadióne, ale v horách a víťazom je ten, kto ho zvládne dokončiť.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa chystám písať o futbalovom zápase dvoch dedín kúsok za našimi hranicami. Lokalitu by sme aj trafili, ale pri športe už mierime trochu inde. Tentokrát vymeníme futbalové ihrisko za lesné chodníčky, kopačky za trailové tenisky a dres za bežeckú vestičku. Potešíme však aj nadšencov futbalu, lebo na trase nebude chýbať nejaká klobáska alebo vychladená dvanástka.

Štartujem v obci Ostravice, kde je k dispozícii bezplatné parkovisko. Aj keď vyrážam cez víkend okolo desiatej hodiny, s parkovaním nemám problém, hoci ide o veľmi populárny okruh, ktorý láka bežcov a turistov počas celého roka.

Pred štartom balím základ: gély, ionťák, do vesty pribalím ešte ľahkú bundu a jednoznačne odporúčam aj paličky, ktoré sa v dlhých stúpaniach viac než zídu. Trasa má totiž slušné prevýšenie a šetriť sily sa tu oplatí od prvých kilometrov.

Ticho lesa a prvé stúpanie

Zapínam hodinky a pomaly vybieham popri hlavnej ceste. Kúsok za železničnou zastávkou sa odpájam na užšiu asfaltku, kde začína mierne stúpanie. Ako prvý si volím kopec Smrk, na ktorého vrchol nás dovedie červená značka. Po dvoch kilometroch ľahkého výklusu sa v prudkej zákrute značka odpája od asfaltky a tá sa mení na horský chodník, dnes pod vrstvou snehu s vyšliapaným chodníčkom.

Spočiatku je stúpanie ostrejšie, a preto prechádzam do rýchlej chôdze s pomocou paličiek. Zdravím pár prvých turistov a bežcov, no zároveň si vychutnávam lesné ticho a chrumkanie čerstvého snehu pod topánkami. Ako sa blížim k serpentínovej časti, sklon sa miestami vyrovnáva a dovoľuje prejsť na indiánsky beh.

Sladká odmena na vrchole

Hodinky ukazujú približne šesť kilometrov a zo širokého chodníka sa stáva úzka, pomerne technická pasáž, no s touto porciou snehu vyzerá priam rozprávkovo. Otvoria sa tu aj prvé výhľady na dolinu a nechýba ani výdatný prameň s vodou, ktorá poteší hlavne v teplejších mesiacoch.

Pribieham do sedla, na chvíľu sa vydýcham a vrhám sa do posledného kilometra s približne 130 výškovými metrami. Po pár minútach už čítam vrcholový smerovník a dokonca si užívam aj niekoľko slnečných lúčov, ktoré sa derú cez oblaky.

Pomerne zarastené okolie ponúka výhľad na sever smerom k Frýdlantu a v diaľke aj na Frýdek-Místek, mňa však viac zaujme zasnežený vrchol oproti, môj ďalší cieľ. Posilňujem sa pár gumovými medvedíkmi a ešte predtým, než úplne zamrznem, sa opäť dávam do pohybu.

Každý zápas má slabšie minúty

Cestu naspäť do sedla mi spríjemňovalo presvitajúce slnko pomedzi stromy a pocit, že si na chvíľu oddýchnem od stúpania. Na programe totiž bolo vyklesať približne 700 výškových metrov na 4,5 kilometroch. Od sedla som opustil červenú značku a po žltej, úzkym lesným chodníčkom, som mohol doslova pretekať s vetrom o závod.

Odporúčam mať trasu vopred nahranú v hodinkách, aby ste neminuli odbočku na poslednom kilometri klesania. Práve tam sa cesta, ktorá chvíľu kopíruje vrstevnicu, prudko stáča dole k ceste.

Tu začína kritický a zároveň najhorší úsek celej trasy. Je potrebné sa asi kilometer presunúť smerom k priehrade Šance popri hlavnej ceste. V letných mesiacoch je zvyčajne k dispozícii aj chodník za zvodidlami, no tentoraz nebol odhrnutý, takže som musel využiť širokú krajnicu.

Lysá hora – Liga majstrov beskydského behu

Zapíjam gél vodou zo softflasku, ktorý už chytá námrazu, rozkladám paličky a chystám sa nastúpať späť všetko, čo som práve vyklesal, a ešte o sto výškových metrov viac.

Žltá od priehrady je jedna z trás na Lysú horu, skôr menej frekventovaná, s rýchlymi bežeckými pasážami aj technickými úsekmi.

Nohy už dávno cítia, že toho dnes bolo dosť, no práve preto im ešte trochu naložím.

Dychčím do kopca ostošesť a začínam prehodnocovať svoju poslednú vetu. Jeden za druhým sa oproti mne valia bežci a mne až v polovici stúpania, keď sa mi mozgové bunky aspoň trochu okysličia, dôjde, že sa tu dnes bežala séria behov s názvom Lysacup. Zimný etapový pohár, ktorý sa väčšinou točí práve okolo výbehov na Lysú horu.

Tá je vôbec epicentrom bežeckých pretekov, koná sa tu napríklad LH24 (IMOS LH24 – 24 hodin na Lysé hoře), extrémny 24-hodinový maratón s približne 13-kilometrovým okruhom, alebo LHUT (Lysohorský Ultra Trail), kde bežci na najdlhšej trase zdolajú vrchol Lysé hory až trikrát. A prechádza tadiaľ aj známa Beskydská sedmička.

Cesnačka, kofola a pohoda

Pokračujem už voľnejším tempom, striedam beh s chôdzou v tých strmších pasážach. Listnaté stromy v nižších častiach síce v zime pôsobia trochu smutne a prázdno, no na jar a na jeseň tu vytvárajú dokonalú kulisu. Prvé výhľady sa otvárajú až tesne pod vrcholom, ale stoja za to najmä popoludní a pri západe slnka, keď majú Beskydy úplne inú, magickú atmosféru.

Po približne hodine stojím na vrchole, no myšlienkami som už v teple o kúsok nižšie. Plnou chatou sa nesie vrava turistov, cinkot pollitrákov a vôňa vyprážaného syra. Ja idem na istotu, moje obľúbené kombo cesnačky a kofoly. Pripravujem tak žalúdok na občerstvovačky na ultra, balím svoje „saky-paky” a valím dolu po červenej do Ostravíc.

Zápas ide do nadstaveného času

Zasnežený chodník je v ideálnej bežeckej kondícii a dovoľuje mi do toho poriadne kopnúť. Kľučkujem pomedzi turistov, ktorých je na tejto trase výrazne viac, čo samo o sebe hovorí o jej popularite. Preto sa na rázcestí Lukšinec odpájam z červenej značky na zelenú a technickejšou pasážou, kde niektoré kamene sneh už nestihol poriadne zakryť, sa dostávam k rázcestníku Staškov.


Do zbierky pridávam aj modrú značku a po asfaltke zbieham k hotelu Sepetná. Odtiaľ sú to už len necelé dva kilometre k autu. Nohy už dávno cítia, že toho dnes bolo dosť, no práve preto im ešte trochu naložím. Chcem, aby si zvykli držať tempo aj v únave, takže ich vôbec nešetrím.

Záverečný hvizd

V čistom čase dobieham čosi po troch hodinách a mierim rovno k autu, keď mi pozornosť ukradne malá kaviarnička. Teplý nápoj v rukách a pár minút pokoja sú presne tým, čo v tejto chvíli potrebujem. V tichu a teple si prezerám fotky z tohto okruhu v letnej podobe, ktoré som pre lepšiu predstavu pridal aj do galérie pod článkom.

Na túto trasu odporúčam trailové tenisky s tvrdšou podrážkou, verte, že vaše nohy sa vám poďakujú. Cez víkendy a pri lepšom počasí treba počítať najmä na Lysú horu s vyšším počtom ľudí, no inak ide o skvelú bežeckú tréningovú trasu, ktorá pri takmer 30 kilometroch a 1 800 výškových metroch pokojne obstojí aj ako poctivá celodenná túra.

Zhrnutie

• Názov: Beskydské El Clásico – okruh Smrk a Lysá hora
• Lokalita: Moravsko-sliezske Beskydy (Česko)
• Značenie: veľmi dobré (turistické značky, miestami viac možností – odporúčam mať trasu v hodinkách)
• Obmedzenie: bez sezónnej uzávery
• Fyzická/kondičná náročnosť: 5/5
• Technická náročnosť: 3/5 (lesné a horské chodníky, koreňové a kamenisté úseky, technické zbehy)
• Trvanie: cca 3–6 h beh, podľa podmienok a tempa; turistika 7–9 h
• Parametre: ~29 km / ~1 800 výškových m
• Typ trasy: horský okruh, dlhé výšľapy, rýchle zbehy, lesné chodníky aj krátke asfaltové presuny
• Parkovanie: jedno z parkovísk v obci Ostravice (CZ)
• Mapka/GPX: sekcia Aktivity