Jedna z najkrajších skialpových trás vo Vysokých Tatrách – Volí chrbát

Patrí skialpová trasa na Volí chrbát k tým najkrajším v Tatrách? Poď to zistiť.

Keď som o 6:00 otvorila oči a ešte stále zababušená v posteli som sa otočila k oknu, pozrela vonku na tú zamračenú oblohu, ohýbajúce sa stromy a pochmúrne podmienky... vravím si, ja dnes nikde nejdem.

Pochmúrne podmienky síce mám rada, ale podľa predpovede som dnes totižto očakávala nádherné slnečné ráno, ktoré ma priam vytiahne z postele. Takže keď som videla, čo je za oknom, bolo to sklamanie. Avšak nie vždy je všetko tak, ako si predstavujeme. Výdatné a chutné raňajky ma nakopli a napriek nie „vysnívanému“ ránu sme vyrazili z Popradského plesa smer Volí chrbát.

Mengusovská dolina

Trasa vedie spočiatku približne rovnako ako letný modrý turistický chodník z Popradského plesa smerom k Rázcestiu pri Žabom potoku, ku ktorému však úplne nejdeme, zimná cesta sa začína stáčať doprava o čosi skôr. Počas kráčania som si vravela, že to slnko musí vyjsť, pretože na dnešný deň hlásilo naozaj pekne!


Lyže sme niesli na chrbte len veľmi krátko, ku koncu lesíka sme už zapínali lyžiarky do viazania a ďalej sme už ťapkali. Slniečko čochvíľa naozaj začalo vychádzať a keď sme vyšli z lesa, otvoril sa pred nami nádherný výhľad na Mengusovskú dolinu s okolitými štítmi.

Skvelý sneh, epické podmienky

Keď sme vyšli z lesíka, tiahli sme sa smerom doprava, v podstate ako keby na Rysy. V týchto miestach sa Mengusovská dolina vetví – vľavo ťa turistický chodník dovedie k Veľkému Hincovmu plesu a na Kôprovský štít, vpravo sa vydáš, ak chceš navštíviť Rysy alebo náš dnešný cieľ – Volí chrbát.


Tá horská scenéria s okolitými štítmi, prevaľujúcimi sa mrakmi hore-dole, ktoré boli nasvecované slnkom svietiacim spoza našich chrbtov bola fakt epická. Veľmi som sa tešila, že nám hory nachystali takéto divadlo... dupľom v tejto biednej zimnej sezóne. Panoráme vrcholov dominoval Mengusovský Volovec, ktorý sa vypínal priamo pred nami.


Snehové podmienky boli prekvapivo skvelé! Najprv nás čakal len jemný poprašok na tvrdom podklade (ale už aj na ňom sa šlo príjemne), ale čím sme šli ďalej, tým viac sa to menilo na fajnový prašan, a čím vyššie, tým bol hlbší. Vzhľadom na túto sezónu, výkyvy počasia, časté dažďové zrážky aj v najvyšších polohách hôr, som v prašan už ani nedúfala (obzvlášť v druhej polovici marca).


Dokonca deň predtým sme z Patrie lyžovali v totálne jarnom firne, takže mäkučký sniežik hneď na druhý deň ma veľmi milo prekvapil a užívala som si to. V prašane lyža pri výšľape znie tak inak, tak mäkšie, a krajšie, hotové pohladenie pre uši (na to často šťastie nemám, o to viac si takéto podmienky potom vychutnávam).

Pofukoval nám mierny vietor, ktorý sa miestami dvíhal a dvíhal aj prachový sneh, z čoho vznikali krásne úkazy. Hore na štítoch bolo vidno, že fučí oveľa viac a sneh odtiaľ poriadne prefúkavalo cez hrebene (už chápem odkiaľ mali byť tie snehové dosky v lavínovej predpovedi).

Stúpanie preverilo kondičku aj psychiku

Po chvíli sa od trasy smerujúcej na Rysy odpájame a smerujeme doľava k Žabím plesám. Ku podivu stretávame veľa pešiakov, v diaľke pozorujeme aj dosť ľudí smerujúcich k Chate pod Rysmi.

Stúpanie je po celý čas pomerne príjemné, miestami traverzujeme, aby sme šetrili sily. Plesá míňame z ľavej strany a pokračujeme smerom nahor, zľava sa týči spomínaný Mengusovský Volovec.

Ako som vtedy ľutovala, že som v ten deň vôbec vytiahla päty z domu, koniec koncov som za tento deň vďačná...

Tu sa už začína terén dvíhať a čaká nás pomerne prudšie stúpanie krátkym, ale intenzívnym, asi 30° svahom, ktorý preverí našu znalosť skialpových otočiek. Koncentrujem sa a dávam pozor na čo ich najlepšie prevedenie. Na chvíľku ma sklon svahu prekvapil a trochu aj prestrašil... pri pohľade smerom nahor pôsobil dosť strmo, ale za ním mala nasledovať príjemná pasáž, ktorej vidina ma hnala ďalej.

Chvíľku som si postála, poobzerala sa hore aj dole, porozmýšľala, povedala si, že to dám a opatrne som pokračovala ďalej.


Sústredila som sa na otočky a snažila sa potlačiť nepríjemné pocity. A podarilo sa! Po vyjdení tohto svahu sa pred nami otvorila široká dolinka a pohľad na Volí chrbát, ktorý už bol pomerne blízko. Tešila som sa sklonu, ktorý tu bol pre mňa príjemnejší, zjazd vyzeral taktiež sľubne. Blížiacu sa energetickú krízu v závere som zahnala hroznovým cukrom a Coca-Colou.


Mám pocit, že predvianočný výstup na Zbojnícku chatu ma poriadne „vyškolil” a zocelil, a aj vďaku zvládnutiu podmienok, v ktorých sme sa vtedy ocitli, ma posilnilo a dodalo zdravé sebavedomie, ktoré mi teraz pomohlo v zdolaní týchto úsekov. Ako som vtedy ľutovala, že som v ten deň vôbec vytiahla päty z domu, koniec koncov som za tento deň vďačná, všetko zlé je na niečo dobré a cítim, že ma to niekam posunulo.

Záverečné metre

Potom nasledoval už len záverečný úsek. Ocitli sme sa niekde medzi Volovcovým sedlom a Západnou volou štrbinou vo výške asi 2 200 – 2 250 m n. m., kde sme výstup zakončili. Tých posledných pár metrov na samotný Volí chrbát sme nešli, pretože lyžovateľné to už vyššie nebolo... buď tam boli preveje smerujúce do susednej doliny, alebo trčali holé skaly. Každopádne výhľady boli odtiaľ úžasné na všetky strany.


Obzvlášť zaujímavé boli pohľady na severné steny štítov, ktoré boli kompletne biele. Vyzeralo to majestátne, pretože väčšinou z nich trčia tmavé skaly... takto sa mi zdali byť ešte oveľa vyššie, než reálne sú.

Pozorovali sme Veľké Hincovo pleso s Kôprovským štítom, ďalej Rysy, Vysokú, poľské pokračovanie Tatier a v podstate sme mali pod sebou takmer celú našu výstupovú trasu ako na dlani. Počas výstupu sa nám naskytol aj nevšedný pohľad na Kráľovu hoľu.

Prašaník ako odmena

Zlepili a zbalili sme pásy, nasadili prilby a nasledovala najlepšia časť dňa – zjazd. Nakoľko som v tento deň očakávala nie veľmi dobré podmienky, z čerstvého prašanu som bola nadšená a na zjazd som sa mimoriadne tešila počas celého výstupu. V najvyšších polohách bol zjazd naozaj skvelý, užívali sme si oblúky neporušeným snehom a kreslili doň svoju stopu.


Čím nižšie sme šli, tým sa snehové podmienky zhoršovali, ale stále to bolo fajn. Dole pri kosodrevine sa to už miešalo, miestami mäkší sneh, miestami tvrdo, ale vzhľadom na tohtoročné zimné počasie to bolo viac než dobré. Neďaleko asfaltky sme lyže vyzuli, nahodili ich na batoh a zišli na Štrbské pleso. Eufória z nás nevyprchávala, sila zážitkov z dnešného dňa sa priam ešte stupňovala.

Pre koho je trasa vhodná?

Úplným začiatočníkom by som trasu určite neodporúčala. Skôr mierne pokročilým až pokročilým. Väčšinu trasy by síce zvládol aj začiatočník, ale našli sa úseky dosť strmé (30° - 40°), ktoré ma vytrápili aj smerom hore aj naspäť, hlavne teda po psychickej stránke.

V traverze nad plesami pod Volou kotlinou je potrebné dobre ovládať skialpové otočky a mať potrebný výstroj – mačky, prípadne haršajzne a cepín, ktoré by boli nutné v prípade tvrdších a zľadovatených podmienok.


My sme našťastie nič z toho nepotrebovali, snehové podmienky boli priaznivé, a tak sme si na celej trase aj v najstrmších pasážach vystačili s traverzovaním na lyžiach bez použitia ďalšej výbavy. Pred výjazdom nezabudni skontrolovať lavínovú predpoveď na laviny.sk (my sme mali 1, v najvyšších polohách 2) a samozrejmosťou je lavínová výbava, keďže trasou prechádza viacero lavínových dráh, ktoré si môžeš pozrieť na mape lavínových dráh.

Už úvodné výhľady, keď vyjdeš z lesa, ťa očaria...

Je dôležité si uvedomiť, že väčšina trasy vedie mimo značených chodníkov a nie je tu prítomné žiadne tyčové značenie. Preto je dôležitá príprava, nutná je dobrá orientácia v teréne a správne čítanie mapy. Dôsledne treba sledovať predpoveď počasia a poveternostné podmienky, v prípade silne zhoršenej viditeľnosti môže byť orientácia na tejto trase problematická kvôli absencii tyčového značenia.


Pred výjazdom si treba poriadne naštudovať mapu a trasu, ktorou sa chystáš vydať, nájsť si v nej oporné body, ktorých sa budeš počas trasy držať, a ktoré ti pomôžu v prípade zaváhania alebo zablúdenia.

Patrí teda medzi najkrajšie trasy?

No a odpoveď na úvodnú otázku, či táto trasa patrí k jedným z najkrajších vo Vysokých Tatrách? Podľa mňa určite áno. Už úvodné výhľady, keď vyjdeš z lesa, ťa očaria, a čím ideš ďalej, tým sa objavujú nové a nové scenérie a štíty, a ty vlastne ani nevieš, kam sa skôr pozerať.

Keď sa k tomu pridajú také epické podmienky, aké boli dopriate nám, o intenzívny zážitok je postarané. Trasa je jednoducho niečím špecifická a výnimočná, ťažko to slovami opísať... ale veď sa predsa vraví, že lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť (v tomto prípade čítať), tak choď a skús to overiť na vlastnej koži.

Zhrnutie

• Názov: Volí chrbát z Popradského plesa cez Mengusovskú dolinu
• Lokalita: Vysoké Tatry
• Značenie: modrá turistická značka, potom bez značenia
• Obtiažnosť: 3 - 4/5
• Obmedzenie: 15. 12. – 15. 4. (dátum vykonávania skialpinizmu vymedzený návštevným poriadkom TANAP-u)
• Trvanie: 2,5 – 3 hod. výstup z Popradského plesa (hotel) + zjazd
• Parametre: 4,3 km/700 výškových metrov (v prípade štartu zo Štrbského plesa, resp. od zastávky TEŽ Popradské pleso treba prirátať cca + 4 km a + 270 výškových metrov)
• Možnosť parkovania: parkovisko pri zastávke TEŽ Popradské pleso
• Mapa: mapa výstupu je len orientačná