Ako na turistiku: Správne vrstvenie – výber tretej vrstvy
Akú bundu si vybrať? Vystačí mi jedna bunda na celý rok? Potrebujem so sebou počas túry nosiť v batohu nejakú ďalšiu vetrovku?
Na prvú vrstvu termoprádla a funkčnej mikiny potrebujeme v chladnejšom období prihodiť bundu. No jej výber môže byť zložitejší, než sa na prvý pohľad zdá. Akú bundu zvoliť? Hardshell? Softshell? Páperku? S membránou alebo bez? Vystačím si s jednou bundou počas celého roka? V dnešnom článku ti priblížime výber bundy – vrchnej vrstvy, ktorá predstavuje posledný dielik vrstviacej skladačky.Odpoveď na otázku, či si vystačím s jednou bundou počas celého roka, je s najväčšou pravdepodobnosťou nie. Najmä, ak sa v horách pohybuješ celoročne vo všetkých podmienkach a zároveň vykonávaš aj viaceré aktivity.

Rozhodujú aktivita a ročné obdobie
Iné preferencie a vlastnosti budeme potrebovať pri letnej ľahučkej bunde, ktorá nás má ochrániť najmä pred vetrom a iné vlastnosti budeme vyžadovať od bundy, ktorá je určená do najnáročnejších a extrémnych podmienok v zimnom období a musí nás ochrániť pred dažďom, snehom a silným mrazivým vetrom.
V prvom rade, tak ako pri všetkých funkčných kúskoch, si musíme uvedomiť, na aké aktivity a v akom ročnom období chceme bundu nosiť. Iné budú turistické bundy na celoročné použitie, inak bude vyzerať bežecká bunda určená na letné obdobie a inak poriadna zimná bunda do najextrémnejších podmienok.
Preto je dobre si ponuku búnd vyfiltrovať podľa požadovaných parametrov (ročné obdobie, aktivita – beh, turistika...).

V zimnom období sa pokojne môže stať, že budeš na túre na seba obliekať dve vetrovky – ktoré a prečo? K tomu sa hneď dostaneme.
Tretia vrstva oblečenia nás má ochrániť pred vonkajšími vplyvmi – vetrom, chladom, dažďom a snehom. Rozlišujú sa viaceré typy búnd, z ktorých každá má svoje využitie a prednosti – predstavíme si najmä hardshellové, softshellové a izolačné bundy.
Tvrdá „schránka“ v podobe hardshellovej bundy
Hardshellové bundy slúžia ako taký vonkajší „pevný obal“. Na dotyk sú podstatne pevnejšie, tvrdšie a menej poddajné (pri pohybe môžu mierne šušťať). Vďaka tomu ťa však ochránia v najnáročnejších podmienkach. Sú menej priedušné v porovnaní so softshellovou bundou, pretože sú doplnené o rôzne druhy membrán – ide teda o membránové bundy.Detailné rozdelenie membrán a ich využitie nájdeš v nedávnom článku. Každý výrobca používa iné typy membrány, najčastejšie sú Gore-Tex, Pertex shield, BD.dry, Dermizax a iné.
Tieto typy búnd nemajú izolačné vrstvy, takže v prípade potreby je nutné ich dopĺňať izolačnou bundou. Hardshell bunda tvorí vonkajšiu, poslednú vrstvu medzi naším telom a vonkajším prostredím.
Príklady hardshellových modelov búnd: Karpos Marmolada, ORTOVOX 3L Ravine Shell, Haglöfs L.I.M AIRAK 2,5l
„Mäkšie“ softshellové bundy
Oproti tomu sú softshellové bundy ľahšie, mäkkšie a poddajnejšie. Sú vhodné na intenzívne aktivity vďaka veľmi dobrej priedušnosti a v rôznych obmenách (tenšie, hrubšie) ich vieme využiť v každom ročnom období a takmer za každých podmienok. Softshellová bunda máva väčšinou aj nejakú formu izolácie – napr. v podobe fleecu z vnútornej strany, prípadne môže byť čiastočne vyplnená primaloftom.
Sú to bundy ideálne na aktívny pohyb a sú vysoko vetruvzdorné. Väčšinou sú bez membrány, no existujú aj vo verzii s membránou. Aj softshellové bundy bez membrány odolajú čiastočnej vlhkosti, pretože zvyčajne sú ošetrené DWR úpravou. Predstavujú takisto poslednú vrstvu medzi naším telom a vonkajším prostredím – najmä za pohybu a v počasí, kedy neočakávame zrážky.
Príklady softshellových modelov: Craft CORE Nordic Traini, Karpos Parete, Crazy Wonder Magic Shell

Nepremokavé, no stále priedušné
Pri výbere vrchnej bundy si všímame najmä dva dôležité ukazovatele kvality a odolnosti bundy – hodnotu vodného stĺpca a priedušnosť, resp. paropriepustnosť. Platí, že čím vyššia hodnota vodného stĺpca v mm, tým viac bunda odolá zrážkam.- 1 500 – 5 000 mm – slabý dážď
- 5 000 mm – 10 000 mm – mierny dážď
- 10 000 – 20 000 mm a vyššie – silný dážď

Preto si pri výbere bundy všímaj aj priedušnosť, ktorá býva udávaná v g/m2, napr. 20 000 g/m2 a platí, že čím vyššia hodnota, tým priedušnejšia bunda bude. Hodnota priedušnosti udáva, koľko g vlhkosti sa dokáže odpariť za 24 h z 1 m2 látky.
- 5 000 – 10 000 g/m2 – priemerná priedušnosť – nízko intenzívne aktivity
- 10 000 – 15 000 g/m2 – dobrá priedušnosť – stredne intenzívne aktivity
- 15 000 – a viac – výborná priedušnosť – vysoko intenzívne aktivity
- RET < 6 – výborná priedušnosť – vysoko intenzívne aktivity
- RET 6 – 13 – dobrá priedušnosť – intenzívne aktivity
- RET 13 – a viac – priemerná priedušnosť – nízko intenzívne aktivity

Kombinácia týchto dvoch parametrov bude opäť pri výbere kompromisom – pokiaľ chcem bundu najmä napr. na zostup alebo zjazd pri skialpovaní, postačí mi bunda s nižšou priedušnosťou. No pokiaľ chcem mať vrchnú bundu univerzálnu, v ktorej dokážem aj kráčať alebo šliapať hore, potrebujem bundu so solídnou priedušnosťou, aby som sa v nej „neuvaril“.
Zahrej sa izolačnou bundou – páperkou
A čo zateplenie a izolácia? Tu rozlišujeme izolačné bundy. Tie slúžia najmä na zahriatie a poskytujú vysoký tepelný komfort – dôležité je vnímať, že to nie sú bundy určené primárne na výšľap.
V zime môžu nastať také podmienky, že v nej budeš musieť aj kráčať, ale takýchto chvíľ je podstatne menej a páperka splní svoju úlohu najmä v statických chvíľach. Ich čas prichádza práve na konci, resp. v polovici aktivity, keď vystúpime na vrchol – na ktorom si chceme posedieť, postáť a práve vtedy potrebujeme telo zahriať.
Prvé minútky po výšľape budeme mať pocit, že nepotrebujeme žiadnu ďalšiu bundu, no akonáhle sa zastavíme, pocit chladu príde veľmi rýchlo a práve vtedy z batoha vyťahujeme izolačnú bundu. Môže byť vyplnená syntetickým alebo prírodným materiálom.
Izolačné modely búnd sú napr.: Northfinder JANET, Patagonia Down Sweater Hoody, Haglöfs Spitz Down

Večný súboj medzi prírodnou a syntetickou výplňou
Pri prírodnom perí (kačacom alebo husacom) treba dávať pozor na zrážky a vlhkosť, no dnes sa už výrobcovia prírodných páperiek dokážu popasovať aj s týmto problémom prostredníctvom vodoodolných úprav a úprave DWR.Napriek tomu problémy môže narobiť aj vlhkosť nielen z vonkajšieho prostredia, ale aj z nášho tela (pri intenzívnych aktivitách), takže prírodné perie je lepšie zvoliť pre menej intenzívne aktivity.

Syntetické izolačné bundy lepšie zvládajú vlhkosť a splnia svoj účel aj v prípade navlhnutia. Preto sú spoľahlivejšie pre aktivity, pri ktorých vieme, že sa spotíme, resp. keď očakávame nejaké zrážky.
Ako vrchnú vrstvu ju môžeš použiť v chladnom, ale hlavne iba v suchom počasí. Akonáhle je vonku vlhko alebo prší/sneží, musíš páperku „prikryť“ vrchnou bundou – najčastejšie hardshellom.
„Hybridy“ vo svete búnd
Existujú aj hybridné bundy, ktoré sa nedajú zaradiť do žiadnej kategórie – ako z názvu vyplýva, ide o hybridné prevedenia búnd, ktoré využívajú hardshellové, softshellové a izolačné konštrukcie. Používajú dané konštrukcie tam, kde je ich najviac treba – snažia sa skĺbiť najlepšie vlastnosti jednotlivých typov búnd do prepracovaných a inovatívnych kúskov.Vo výbere bundy ti pomôžu aj videá, ktoré sme už v našom magazíne publikovali, prípadne ti môžu pomôcť aj informácie z početných testov búnd:
- Video: Top kúsky do dažďa aj vetra
- Video: Ľahké a zbaliteľné bundy do nepriaznivého počasia
- Video: Ako si vybrať izolačnú bundu?
- Video: Bunda do nepriaznivého počasia
- Video: 6 kritérií pri výbere nepremokavej bundy
- Testy búnd

Ani jedna z búnd nepredstavuje malú investíciu, no pokiaľ do hôr chodíš celoročne, skôr či neskôr si budeš potrebovať zaobstarať viacero typov búnd. Neraz práve tieto kúsky rozhodnú o tom, či sa môžeš vybrať na túru za každého počasia alebo nie. No aj pri najprémiovejších kúskoch ostáva na prvom mieste bezpečnosť a ostražitosť.
Ak ťa zaujímajú turistické témy, sleduj náš pravidelný seriál Ako na turistiku, v ktorom rozoberáme nielen výbavu, ale aj podmienky, skúsenosti a rady, ktoré ti môžu pomôcť v turistických začiatkoch.


Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre