Tip na bežeckú trasu: Fotogenický Kozí kameň

V Kozích chrbtoch nad Svitom si chodím pobehať asi dvakrát ročne. Buď vtedy, keď je v Tatrách ešte sneh a tam už nie, alebo ako v poslednom prípade, keď už v Tatrách sneh je a tam ešte nie.

Príležitosť sa nečakane vyskytla už tesne za polovicou septembra. Počasie nekompromisne preťalo letno-jesennú tatranskú bežeckú sezónu ešte pred oficiálnym príchodom jesene a zima sa kŕčovito drží svojej šance.

Štart v Spišskej Teplici

Okruh, ktorý si chcem prebehnúť z väčšej časti poznám a zvyčajne ho bežím zo Svitu opačným smerom. Tentokrát mám ale chuť dať si trailový polmaratónik a tak začínam v dedinke hneď za Popradom, v Spišskej Teplici. Ak by som chcela ešte o pár kilometrov naviac, mohla by som parkovať v Poprade pri Tescu, odkiaľ do Teplice vedie pekný nový cyklochodník. Ale asfalte až tak nefandím a tento kúsok pokojne oželiem. 

Z veľkých hôr som zišla do menších aj s nádejou teplejšieho počasia. Po vystúpení z auta ma ale nepríjemne prekvapil môj neobľúbený severozápad. Chvíľu váham, či mám odhodlanie sa proti nemu rozbehnúť, ale je nedeľa, voľný deň, takže neobsedím. Poistím sa fukerkou a vyrážam, veď pohyb ma zahreje. A naozaj, dlho som ju nepotrebovala.

Prvé endorfíny

Prvý úsek trasy popri miestnom poľnohospodárskom družstve dôverne poznám z cyklovýletov, vedie tadiaľto veľmi pekná trasa popri horárni vo Vápenici až do Lopušnej doliny, dá sa prejsť aj na cestnom bicykli. Ale keďže sa mi žiada trail, pri prvej možnosti odbočím do lesíka na krásny singláč, chvíľku ma ťahá hore kopcom a potom sa náhle zlomí a zbehávam až ku horárni. Oklamala som asfaltku pekným lesíkom, začínajú sa vyplavovať endorfíny. Za horárňou treba odbočiť doľava na modrý turistický chodník, je to široká šotolinová cestička s miernym stúpaním.

Padá zopár kvapiek, ale mám pocit, že ich privial vietor, pretože nado mnou visí slniečko, ktoré síce neohrieva, ale aspoň zlepšuje dojem.

Vlnitý terén, do kopca to nehrotím, dnes mám ten zážitkový druh behu, za odmenu.

Idem v tempe, ktoré mi dovolí vietor a ktoré zvládnu nohy po včerajšom preteku (Plesnivec Skyrun 26 km/1 300 m). Šotolina sa po pár kilometroch zúži do málo vychodeného chodníka zarasteného malinčím. Viem, že aj v týchto lesoch sa pohybuje medveď, ale neriešim to. Myslím, že sme na tom s medveďmi podobne, zaujímame sa o seba, ale nepotrebujeme sa nutne stretať a rešpektujeme svoje chodníčky.

Stúpanie na najvyšší bod trasy

A tak v týchto myšlienkach stúpam vyššie, nikoho nestretávam a užívam si to. Za malinčím sa otvorili krásne výhľady a začína strmý stupák na Kozí kameň.


Tento chodníček sa mi z opačnej strany nikdy nepodarilo trafiť. Kozí kameň je pre mňa jeden z najfotogenickejších vrcholov, pretože z neho vidieť celú panorámu Tatier a fotky z neho sa často objavujú v kalendároch s tatranskou tematikou. V momente výbehu čerstvo zasnežené Tatry zakrýva mrak. Pre vietor je ale pravdepodobné, že sa dlho nezdrží.

Smolník a Malý Smolník

Endorfíny sa vyplavujú a teším sa opäť niekedy.

Z Kozieho kameňa sa zbeháva do Lopušnej doliny po zelenej značke. Uvedomujem si, že je to celkom strmák a vnútorne sa cítim spokojná, pretože je absolútne v poriadku, keď smerom dohora vypľúvam pľúca. Dobieham na asfaltku, ktorá vedie z Lopušnej doliny a pokračujem po nej smerom na Smolníky. Úplne v pohode ju prežijem, viem totiž, čo ma po odbočení z nej čaká. Na oba Smolníky je to ozajstná bežecká lahôdka. Vedie tadiaľto náučný chodník PR Baba. Vlnitý terén, do kopca to nehrotím, dnes mám ten zážitkový druh behu, za odmenu. Smolníky sú zalesnené, teda nie je dôvod zastavovať sa a fotiť.

Zbeh za odmenu

Prefrčím nimi a už ma čaká krásny dlhý zbeh z Malého Smolníka až ku kameňolomu za Svitom. Maximálne si užívam lesný terén, až sa prestávam sústrediť a zakopávam, občas totiž tu a tam trčí skala. Našťastie to ustojím, tepy mi ale vyskočili na dnešné maximum. Trochu ma pletú križovatky a tak si nabudúce radšej trasu nahrám do hodiniek. Keď sa napojím na cestu späť do Spišskej Teplice, vietor mi fúka do chrbta. A za odmenu sa mi odkryli aj Tatry.


Som rada, že ma severozápad neodradil a že túžba si zabehať bola silnejšia ako prvotné pocity. Endorfíny sa vyplavujú a teším sa opäť niekedy. Kozie chrbty, ešte ste ma neomrzeli. Možno aj na charitatívnom preteku, ktorý každoročne organizuje miestne občianske združenie.

Zhrnutie

• Názov: Kozí kameň 1 255 m
• Lokalita: Kozie chrbty
• Značenie: prehľadné (modrá, zelená, náučný chodník)
• Obtiažnosť: 3/5
• Trvanie: 2:20 – 3:00
• Parametre: 22 km/1 000 výškových metrov
• Typ: okruh
• Možnosť parkovania/spoje: Spišská Teplica pri kostole
• Mapka a GPX: sekcia Výjazdy