Naozaj spí v útrobách sopky Vihorlat obor Oko?

Na „ďalekom východe“ Slovenska sa nachádza malé pohorie sopečného pôvodu a práve v tom tkvie jedinečnosť miest, na ktoré sa dnes pozrieme. Vitaj na Sninskom kameni a Morskom oku vo Vihorlate.

O Vihorlate sa porozprávalo veľa rôznych povestí a mýtov. Jedna z povestí hovorí o spiacom obrovi Okovi, ktorý spí v útrobách sopky, ďalšia hovorí o tom, že Morské oko je práve okom obra Oka, iná o tom, že práve tento obor stráži sopku Vihorlat, aby nevybuchla. Jeden z nesprávnych názorov hovorí o pôvode Morského oka ako o zatopenom kráteri sopky Vihorlat.

Janíčkova skala

Pohorie Vihorlat tvorí na východnom Slovensku oblúk, na ktorého severnej strane sa nachádza okres Snina a na jeho južnom okraji nájdeme vyhľadávanú vodnú nádrž Zemplínska Šírava. Na Sninský kameň sa môžeme vydať zo samotnej Sniny alebo z maličkej obce Zemplínske Hámre. Absolvované máme obe trasy, dnes sa vyberieme zo spomínanej obce po žltej turistickej značke. Parkujeme pri informačnom centre, v ktorom si môžeš zadovážiť nejaký pekný suvenír alebo dokonca navštíviť banícku expozíciu v neďalekom kameňolome, popri ktorom bude viesť aj naša dnešná trasa.


Mierne stúpame po lesnej ceste, tabuľa nás upozorňuje, že sa pohybujeme na hranici vojenského obvodu Valaškovce. Prekračujeme potok a pokračujeme príjemným stúpaním nahor. Míňame skalné útvary, ktoré sú predzvesťou samotného Sninského kameňa. Jednou z nich je aj Janíčkova skala, ktorú míňame neďaleko sedla Tri tably, do ktorého prichádzame asi po hodinke chôdze.

V útrobách Janíčkovej skaly sa nachádzajú veľmi zaujímavé jaskyne. Zaujímavé ani nie výzorom, ale pôvodom.

Ide o pozostatok lávového prúdu z andezitu, ktorý vytekal zo sopky počas jej aktívneho života.

Ide o tzv. „stromové“ pyrogénne jaskyne, ktoré vznikli počas sopečnej činnosti, kedy láva zaliala stromy, ktoré následne stleli a neskôr po nich ostal prázdny priestor v stuhnutej láve – v tomto prípade v andezite. Obdobné jaskyne sa nachádzajú aj na Sitne v Štiavnických vrchoch. Niet divu, tiež ide o pohorie sopečného pôvodu, veď aj samotné Sitno mi pri návšteve výrazne pripomínalo náš Sninský kameň.


V sedle Tri tably máme možnosť ísť červenou a súbežne modrou priamo na vrchol Sninského kameňa, takisto sa dá ísť modrou na Morské. Okrem toho, odtiaľ vedie červená značka na najvyšší vrchol pohoria Vihorlat s rovnomenným názvom Vihorlat. Táto trasa je však momentálne neprístupná, keďže sa nachádza vo vojenskej oblasti Valaškovce, kde od 12. marca 2022 vyhlásili dočasný zákaz vstupu.

Morské či lesné oko?

My si dnes vyberieme zvyšné dve trasy. Najprv zídeme na Morské oko a potom sa vrátime späť do sedla a odtiaľ pôjdeme na „kameň“, ako ho my domáci zvykneme označovať. Cesta na Morské oko netrvá dlho, po výraznejšom klesaní sa ocitáme pri treťom najväčšom prírodnom jazere na Slovensku. A ako som v úvode spomínala, často sa môžeš dopočuť o nesprávnom pôvode tohto jazera ako o zaplavenom kráteri sopky Vihorlat. Ide o zosuvové jazero, čo znamená, že masívny zosuv pôdy z východného svahu Motrogonu v minulosti zahradil potok Okna, v dôsledku čoho sa tu vytvorilo jazierko. Pôvodná hrádza bola predsa len trochu pozmenená a navýšená človekom, vďaka čomu sa zväčšilo do súčasnej podoby.


Dookola jazera vedie aj lesnícky náučný chodník Morské oko, počas ktorého narazíte aj na chatu Salamandra (príznačný názov, lebo dnes sme ich cestou videli asi 15!), kde sa môžete chutne občerstviť.


Povyzvedali sme čosi o spôsobe fungovania - počas leta sa tu občerstvíte každý deň, v jari a jeseni len cez víkend, v zime sa na otvorenú chatu radšej nespoliehajte. Okolie chaty je veľmi pekne upravené a nájdete tu aj náučný kútik plný hier nielen pre najmenších .


Prechádzka okolo Morského oka je krásna, kocháte sa pohľadom na svahy okolitých vrcholov, množstvo rýb sa hemží pri brehu čakajúc na omrvinky od turistov, avšak najkrajšie je pre mňa jazero pri pohľade zhora.

Ide sa na „kameň“

A odkiaľ sa naň teda pozrieme zhora? No predsa zo Sninského kameňa, konkrétne z Malého Sninského kameňa, ku ktorému dôjdeme po návrate do sedla Tri tably a po nasledujúcej polhodinke zo sedla. Ocitáme sa pri schodíkoch na Malý kameň (v mape je to ten východnejšie na červenej trase). Ľuďom, ktorí sa boja výšok a rebríkov, návštevu Malého kameňa neodporúčam. Spočiatku sú tie schodíky celkom v poriadku, ale čím vyššie ideme, tým sú strmšie, až v závere sú takmer kolmé a skôr pripomínajú rebrík, než schody. Avšak po ich zdolaní sa nám naskytne nádherný pohľad na Morské oko, pri ktorom sme boli pred malou chvíľou.

...má čo ponúknuť milovníkom prírody v podobe netypicky situovaného prírodného jazera alebo výhľadov z „lávových“ vrchov...

Zatiaľ som obdobu takéhoto jazierka nenašla nikde inde na Slovensku. Z vrchu je možné pozorovať jeho jedinečnosť spočívajúcu v tom, že sa nachádza v úplnom obkolesení hustého lesa, dokonca pralesa, keďže sa v tejto lokalite nachádza prírodná rezervácia Vihorlatského pralesa. Zhora naozaj vyzerá ako také oko lesa, ktorý ho obklopuje. V národnom parku sa síce nenachádzame, ale celý deň sa pohybujeme v CHKO Vihorlat, takže treba dodržiavať príslušné pravidlá, napr. nezakladať oheň, aj keď bohužiaľ, ohnísk je tu všade navôkol neúrekom a v minulosti tu už vznikol aj požiar práve kvôli nelegálnemu ohnisku.

Prírodné vyhliadkové veže

Z Malého Sninského kameňa možno pozorovať okrem Morského oka aj šíre roviny smerom na juh za Zemplínskou Šíravou. Postupne sa presúvame na Veľký Sninský kameň (v mape západnejšie po modrej turistickej značke). Nenechaj sa zmiasť miestnymi slangovými pomenovaniami… aj Malý kameň je ozaj veľký. Na Veľký kameň, ktorý sa nachádza západnejšie, už vedú normálne schodíky, ktoré zvládne každý bez ohľadu na strach z výšok. Samotná plošina pre pohyb turistov je na tomto kameni rozsiahlejšia.


Oba andezitové pozostatky sú natoľko mohutné, že siahajú ponad okolitý les, takže „fungujú“ ako dokonalé vyhliadkové veže. Pri okraji sa nachádza kríž, za ktorým pozorujeme krásnu panorámu okolia od hrebeňa Vihorlatských vrchov na západnej strane, cez Zemplínske Hámre a Sninu priamo pod nami, až po poloninské pralesy na severovýchode. Nadmorská výška nie je ohromujúca (1 006 m n. m.), ale výšky samotných balvanov a scenéria navôkol rozhodne áno. Dokonca za dokonalých a priaznivých podmienok je možné dovidieť až na Tatry. To sa mi však bohužiaľ doteraz napriek nespočetným návštevám kameňa nepodarilo. Snáď sa raz dočkám...


Ale kde sa tu uprostred pralesov vlastne vzali tieto obrovské balvany? Ide o pozostatok lávového prúdu z andezitu, ktorý vytekal zo sopky počas jej aktívneho života. Dnes už je síce sopka dávno vyhasnutá a po jej aktívnom živote už niet takmer ani stopy, ale práve tieto dva obrovské balvany nám stále evokujú to, že v minulosti tu muselo byť poriadne búrlivo.

Na západ či na východ slnka?

Vďaka panoramatickému 360° výhľadu, ktorý dokopy tvoria Malý a Veľký kameň, sú tieto miesta ako stvorené na východ a západ slnka, ktorý jednoznačne odporúčam. Na východ odporúčam určite Malý, na západ slnka je ideálny Veľký Sninský kameň. Posledné roky som si zvykla sem chodiť neskôr, až k večeru, práve kvôli čaru zapadajúceho slnka. Navyše to nie je veľká diaľka, takže kým sa úplne zotmie, sme už dole. Čarovná je tu aj zimná turistika, kedy tu poriadne nasneží, a v prípade vhodného počasia sú opadané listnáče nádherne obalené do bieleho šatu.

Trasa aj pre najmenších z druhej strany

Pri návšteve krajného východu stoja tieto miesta určite za pozretie, či už prepojené tak ako v našom dnešnom podaní alebo aj osobitne. K Morskému oku sa dá dokonca dostať pomerne ďaleko autom z opačnej strany, z obce Remetské Hámre. Táto trasa je vhodná aj pre kočíky s najmenšími deťmi, keďže z parkoviska vedie k jazeru asfaltová cesta.

Pohorie Vihorlat síce nepúta pozornosť ohromnými nadmorskými výškami, ale určite má čo ponúknuť milovníkom prírody v podobe netypicky situovaného prírodného jazera alebo výhľadov z „lávových“ vrchov... stačí len vyraziť a začať objavovať krásy nášho najvýchodnejšieho sopečného pohoria.

Zhrnutie

• Názov: Sninský kameň a Morské oko
• Lokalita: Vihorlatské vrchy
• Značenie: veľmi dobré
• Obmedzenie: bez obmedzenia
• Obtiažnosť: 2/5
• Trvanie: 6,5 h vrátane dlhej prestávky na Morskom oku
• Parametre: 14 km/800 m
• Typ: vrchol
• Možnosť parkovania/spoje: parkovisko pri kameňolome v obci Zemplínske Hámre, autobusové spojenie pomerne dobré
• Mapka: sekcia Výjazdy