Krahulčie vrchy - miesto plné prekvapení

Potulky jesennou prírodou miestami, ktoré som mala celý čas pod nosom, ma neskutočne prekvapili.

Máš aj ty miesto, ktoré chceš navštíviť, ale vravíš si, veď to je len tu, pôjdem tam neskôr? A z neskôr sa stane rok či dva odkladania. Toto je aj môj prípad, keď veľmi dobre poznám lokalitu s viacerými zaujímavosťami na malom úseku. Pred časom sa tu bola pozrieť aj Ancici, ja ale doplním ešte pár miest, ktoré ťa zaujmú.

Najstaršia stojaca rotunda v strednej Európe

Auto nechávame nad obcou Nitrianska Blatnica, pri rázcestníku Vinohrady. Vyberáme sa po zelenej značke, čo je mierne stúpanie pekným lesom. Prvá zastávka je pri rotunde sv. Juraja. Zaujalo ma jej umiestnenie ďaleko v hore, o to viac potešil výhľad, ako aj to, že ide o jednu z najstarších stavieb na Slovensku. Pokračujeme žltým značením po sedlo Marhát, čo je veľmi príjemné stúpanie, a je tak dostatok času na rozhovory. Odbáčame červenou k ďalšiemu výhľadu.

Rozhľadňa Marhát

Výhľad je tu 360°, ale čo ma viac očarilo bolo, že dovidieť naozaj široko-ďaleko. Za optimálnych podmienok je viditeľnosť na hranice troch štátov: Česka, Maďarska a Rakúska. Pri pohľade na mapu by si zistil, že sa vlastne nachádza na hraniciach troch krajov – Nitrianskeho, Trenčianskeho a Trnavského. Dokonca mi pri stúpaní na Marhát prišla uvítacia sms z Českej republiky.


Vietor nám našťastie nefúkal, a tak sme mali dostatok času na kochanie sa. Vydávame sa za ďalšími výhľadmi a zaujímavosťami, ktoré pokračujú po hrebeni až po sedlo Gajda. Tu odbočujeme na zeleno-červené značenie, ktoré nás doviedlo na Sokolie skaly.

Lezecká oblasť

Táto lokalita určite zaujme každého lezca, kde sa môže do sýtosti vyblázniť na 33 cestách.

Ako uvidíme prvé skalné útvary, tak isto badáme prvé skoby. Skaly sú posiate zaistenými cestami a hĺbka je tiež slušná, niečo cez 30 metrov. Za krátko sa dostaneme na pietne miesto horolezca Vlada Plulíka. Bol účastníkom piatich expedícií na osemtisícovky, a keďže bol rodákom z Piešťan,bola mu na tomto mieste vybudovaná pamätná tabuľa. Ďalšia zo zaujímavostí Krahulčích vrchov.


Pokračujeme a kopírujeme skalný hrebeň, ktorý nás dovádza k Veľkej dolnosokolskej jaskyni. Taktiež sa tu nachádzajú cesty na lezenie rôznej obťažnosti od 3 UIAA po 10 UIAA. Táto lokalita určite zaujme každého lezca, kde sa môže do sýtosti vyblázniť na 33 cestách. Nachádza sa tu ešte Malá dolnosokolia jaskyňa, ale tam sme už nešli.


Vraciame sa späť rovnakou cestou k rázcestníku, tu však zvolíme trasu po skalnatom hrebeni popri chodníku. Uvedomujem si, že skaly, po ktorých kráčam mi pripomínajú mesačnú krajinu, ktorú som zažila v Dolomitoch. Doma zisťujem, že celá oblasť je tvorená najmä vápencami a dolomitmi. Za krátko sme pri sedle Gajda a z tadiaľ ideme k nášmu poslednému cieľu.

Visiace skaly spojené s hojdaním

Niekoľko metrov dlhý skalný pás s výškou cca 10 metrov nás doviedol na vrcholovú lúku so 4. stupňom ochrany, na ktorej sa nachádza kríž a skautská ľalia so slovenským znakom.


Najviac zaujal ale výhľad na Tribečský chrbát a rozľahlú nížinu. Chvíľu posedíme a občerstvíme sa pri lúčoch slnka. Posledné kroky už vedú len dole k autu, kde vchádzame opäť do lesa, ale chodník nás vyvedie na miesto s lúkou a otvorenejšou panorámou s prekvapením v podobe hojdačky. Neváham ani sekundu a už sa hojdám .


Cesta k autu viedla ďalej pekným lesom. Stromy mi, najmä na hrebeni Marhátu, pripomínali Tribečské pohorie. Celý čas zhodnocujem, že aj to dvojročné čakanie stálo za to. O to viac som si užívala krásu Krahulčích vrchov.


Vo svojom blízkom okolí máš určite viacero lokalít, ktoré stoja za pozretie a teraz je ten správny čas ich navštíviť, nakoľko zimná uzávera v našich veľhorách bude trvať nejakú tu dobu .

Zhrnutie

• Názov: Marhát, Visiace skaly
• Lokalita: Považský Inovec
• Značenie: prehľadné značenie
• Obmedzenie: žiadne
• Obťažnosť: 1/5
• Trvanie: 5:20 hod.
• Parametre: 13,3 km/561 m
• Typ: vrchol, rozhľadňa, jaskyňa, výhľady
• Možnosť parkovania/spoje: nad obcou Nitrianska Blatnica, bezplatné
• Mapka a GPX: sekcia Výjazdy