Behať či nebehať - výhody a nevýhody výzvy (časť 4.)

Keď chceš s niečím začať, no nevieš ako, taká malá výzva môže pomôcť.

Keď niekto počuje slovo „výzva“, možno prekrúti očami a pomyslí si, čo zas tie dnešné decká vymýšľajú. Výziev je na internete skutočne neúrekom, no nejaký ten „challenge“ si môže dať každý z nás, či už ste vekom starší alebo mladší.

Ja osobne mám problém so začínaním nových vecí. Som typ človeka, ktorý rád sníva o cieli a zabúda, že najskôr musí začať, učiť sa, zdokonaľovať sa, robiť chyby, poučiť sa na nich, neprestať… A až po nejakej tej drine sa dostanem k cieľu, ktorý sa odrazu stáva len ďalším krôčikom na dlhej ceste k väčšiemu cieľu, o ktorom ešte ani neviem.

V minulom článku som hovorila o motivácii a spomenula som, že práve nejaká výzva môže byť skvelou voľbou. Asi by bolo vhodné to vysvetliť.

Každý raz bol na nule

Každý niekde začína, a to od nuly. Niekto, koho rodičia od detstva viedli k športu, má začiatok jednoduchší. Ako deti máme viac času na hobby a voľnočasové aktivity, a už aj len pravidelná telesná výchova nám pomáha vytvoriť si pravidelný návyk.

V dospelosti je však často náročnejšie s niečím začať či vrátiť sa k niečomu, čomu sme sa venovali kedysi. Máme prácu, rodinu, dom a záhradu, o ktorú sa treba starať... A to ani nehovorím o iných starostiach, ktoré nás často vyčerpajú tak, že nemáme chuť sa venovať ani našim aktuálnym záľubám, nie to ešte vymýšľať si nové.

Ak však túžiš odštartovať nové hobby, práve dať sám sebe malú výzvu môže byť veľmi prospešné – a naozaj môže byť aj úplne malá. Na internete človek môže zadať aktivitu od výmyslu sveta, k tomu pridať slovo challenge, a hneď sme zaplavení rôznymi nápadmi. Avšak neklikala by som hneď na prvý článok s tým, že práve tú výzvu si vyberiem.

Sedí ako od krajčíra

Pri takejto výzve je ťažšie zlyhať, než vytrvať a „vyhrať“.

Ako vravím, každý sme v živote niekde inde, každý sám dobre vie, koľko má voľného času a kedy, a preto je dobré výzvami sa inšpirovať a potom si ušiť jednu presne na seba. Chceme predsa, aby nás táto výzva motivovala, nie aby nás trápilo, či ju budeme môcť vôbec plniť.

Sám si môžeš vybrať, ako dlho budeš výzvu plniť, koľko času jej budeš denne/týždenne/mesačne venovať, aké výsledky chceš či nechceš dosiahnuť. Dôležité je vymyslieť si ju tak, aby ťa bavila a naozaj motivovala. A aby bola pre teba reálne splniteľná.

Hlavne ak si dávaš výzvu, aby si s niečím začal, určite netreba mať prehnané očakávania. Život je nevyspytateľný a stať sa môže čokoľvek. Práve to, že „zlyháme“ hneď na začiatku, je veľmi demotivujúce a spôsobí nechuť pokračovať, pretože máme pocit, že začíname odznova.


Zlyhanie som spomínala aj v predchádzajúcom článku, no tu chcem zdôrazniť, že „zlyhaniu“ či prerušeniu výzvy sa dá ľahko predísť. Uvediem na príklade a len chcem pripomenúť, že články píšem hlavne pre ľudí, ktorí chcú so športom začať a že moje príklady a rady sa môžu zdať už skúseným športovcom smiešne. No treba myslieť na to, že každý niekde začína.

Si mamina, čo má dieťa v škôlke, cez deň pracuješ v zamestnaní, poobede ťa čaká práca doma... Chcela by si jednoducho začať behať. Dáš si výzvu - v apríli každý deň venuješ 5 minút behaniu. Je to smiešne číslo, ale už len to, že ho ľahko splníš, ti dodá sebavedomie a bude ťa motivovať, aby sa z 5 minút stalo aj 10. Zlyhať je takto ťažšie než vytrvať a „vyhrať“.

Ak to dnes preženieš, ublížiš si, zajtra to bude stále bolieť.

Týchto pár minút môžeš „behať“ len na mieste pri televízií, keď drobec bude pozerať rozprávku, alebo sa pri prechádzke môžete trochu ponaháňať. Ak bývate v bytovke, týchto 5 minút behu môže byť hore-dole po schodoch, alebo ak bývate v dome, môžeš sa prebehnúť po dvore.


Takto si zvykneš na novú aktivitu, tvoja myseľ si zvykne na opakovanie a aj keď sa to nezdá, aj málo pohybu sa počíta. Ďalší mesiac je len a len na tebe, či budeš pokračovať ako doteraz, alebo si výzvu „zvýšiš“.

V dobrom aj zlom, v chorobe i v zdraví…

Mne takýto štýl výzvy neskutočne vyhovuje. Som sama sebe pánom, no keďže je moja výzva každodenná, a tak skoro neskončí, som si plne vedomá nielen pozitív, ale aj negatív. Aké momentálne vnímam?

To dobré

• Mám jasné ciele, ktoré sa jednoducho plnia,
• opakovaním sa zlepšujem,
• vybudujem si disciplínu,
• splnenie malých cieľov a výziev mi dodá sebavedomie.

To zlé

• Výzva pokračuje, aj keď sa mi nechce,
• aj keď je život hektický,
• aj keď som chorá,
• cítim pomyselný nátlak prekonávať sa (nad moje momentálne možnosti).

Menej je niekedy viac

Pomaly ďalej zájdeš. Malý krok pre človeka, veľký krok pre… človeka? Hlavne keď ide o výzvu, ktorú sa rozhodneš opakovať každý jeden deň, treba myslieť na to, že po dnešku príde zajtrajšok. Kto by to bol povedal. A ak to dnes preženieš, ublížiš si, zajtra to bude stále bolieť. Je to cool, zabehnúť si 3-5 kilometrov, ale dávať to každý deň? To pre začiatočníka nie je reálne.

Som si plne vedomá toho, že zaznamenávať si do Stravy 500-metrový beh je vtipné, ale každý jeden beh ma posunul vpred. Nevidím preto dôvod, aby sa ktokoľvek mal hanbiť za akýkoľvek malý či veľký výkon. Ak sa rozhodneš dať si výzvu (či už športovú, alebo inú), pamätaj, že každý jeden raz, keď si obuješ bežecké topánky a prebehneš sa, vysadneš na bicykel a povozíš sa, je dôležitým krokom práve k tým väčším cieľom.


Postupným zlepšovaním budeš schopný viac dbať na svoje zdravie, a aj keď dnes či zajtra zabehneš len po kilometri, o mesiac budeš cítiť podstatné zlepšenie.

Postreh: Ak si dáš výzvu, prvý mesiac-dva by som si značila akurát tak v kalendári dni, kedy si výzvu splníš. Začiatky sú ťažké a čísla sa tak skoro nemenia, takže ak chceš mať pokoj na duši, môžeš si kilometre či čas značiť až vtedy, keď sa na to budeš cítiť.

Naozaj je už apríl?

Marec ušiel neskutočne rýchlo. Tým, že behám každý deň, si moje zlepšenie až tak neuvedomujem, no pri pohľade na predošlé mesiace tam niečo predsa len vidieť a cítiť. Včera (27. 3.) som prekvapila samú seba a odbehla som 1,53 km za 8 minút a 21 sekúnd, čo je v priemere 1 km za 5:26. A to je celkom dobré, najmä vzhľadom na to, že sa mi blíži menštruácia, kedy pociťujem (zvykla som pociťovať ) extrémnu únavu a vyčerpanie.

Tento mesiac som nešla pod 1 km/deň, s čím som spokojná a aj keď si každý mesiac pri písaní článku želám, aby tie čísla boli lepšie, viem, že som na správnej ceste. Tiež si robím priemer km/deň za celý mesiac, tretí mesiac to bolo 1,16 km za deň, štvrtý mesiac je to 1,48 km za deň.

Babské okienko - slniečko pripeká

Bláznivý apríl, no slniečko svieti a teploty sa zvyšujú. Niektorí už možno chodia behávať v krátkom tričku a kraťasoch a preto je dobré myslieť na to, že sa treba chrániť aj pred slnkom. Na opaľovací krém treba pamätať počas celého roka, no v teplých mesiacoch obzvlášť.

Pravidelným používaním predídeme nielen vráskam od slnka, no chránime sa aj pred rakovinou kože, ktorá hrozí, ak sa spálime. Preto najmä ak idete na dlhšie von, odporúčam zakúpiť malé balenie krému, ktoré sa zmestí aj do vrecka, a pravidelne ho aplikovať.

Tiež netreba zabúdať na hlavu a oči. Šiltovka a okuliare nielenže vyzerajú štýlovo, ale aj chránia pred úpalom a spálením očí.


Uvidíme, aký divoký bude apríl a jeho počasie. Ja mám pocit, že u nás bol apríl už poča celého marca. Každopádne sa teším na ďalší mesiac behania.