Nairobi - africké „hakuna matata“

Chceš kŕmiť žirafu z ruky, viesť sa v preplnenom matatu a jesť tie pravé banány? Tak poď do Kene! A keď sa ti nedá… tak sa aspoň nadýchaj africkej atmosféry z mojich riadkov.

Zhodou viacerých okolností mi v mailovej schránke pristála letenka do Nairobi. A tak neostávalo nič iné, len vyriešiť víza a očkovania a môže sa ísť do teplých krajín spoznávať a všímať si kultúru, ktorá je od tej našej úplne odlišná.

To je niečo, keď vás vždy čosi prekvapí. A to aj napriek tomu, že človek vie čosi o danom mieste a spôsobe života ľudí. Naše predstavy sú stále ďaleko od reality a kultúrny šok obíde len málokoho. No vďaka našim dvom sprievodcom zo Slovenska, ktorí pôsobia už nejaký ten mesiac ako dobrovoľníci v Nairobi, sa všetko zvládalo o čosi ľahšie a mali sme väčšiu šancu nahliadnuť do Afriky v pravom slova zmysle.

Ako sme sa prepravovali?

Spôsob dopravy po meste a na jednotlivé miesta sme riešili buď taxíkom, alebo miestnou dopravou. Viackrát sme využili matatu - minibus, ktorý slúži ako mestská doprava. Kráčaš po kraji cesty a stačí, ak zamávaš. Matatu zastane, natlačíš sa doň, a ak zrovna nie je voľné sedadlo, dajú ti dosku medzi sedačky.

Ak nás ide aj sedemnásť v dvanásťmiestnom aute, nikdy sa nikto nesťažuje. Mottom je predsa Afričanom známa fráza „no problem”, v swahilčine „hakuna matata”. Pohýname sa s otvorenými dverami, ktoré sa ledva zatvoria až počas jazdy a postupne sa zbierame na cestu. Ďalší super zážitok bol ísť taxi motorkou.


Áno, fungujú tu bolty a dajú sa úplne do pohody objednať aj cez appku. Žiadna prilba, vezme dvoch a ide sa. Kolóna áut? Tak ideme chodníkom, welcome to Africa! Tuk-tukom sme išli len raz, no sme radi, že sme to mohli aspoň skúsiť. Vraj je pre troch pasažierov, ale neviem prečo nás aj so šoférom bolo zrazu osem.

Tam sme sa cítili skôr ako v New Yorku, nie v Keni, pre nás zaostalej krajine.

A aby sa nezabudlo na legendárne autobusy, dovoľte mi ich trochu predstaviť. Afro beats na hlasno, že si človek nerozumie ani vlastného slova a ak natrafíte na ten správny, vnútri vám blikajú svetielka a cestou okrem hudby počujete aj trúbenie v rôznych intervaloch a tóninách, vždy však bez výrazných dôvodov. Ale čo je dôležité spomenúť, ak sme zrovna nasadali na matatu alebo autobus na začiatočnej zastávke, nikdy sme nevedeli, kedy sa pohneme. Jednoducho - kým nie je plný, nikam sa nejde.

Okúsiť tradičné jedlá alebo staviť na istotu?

Počas týždňa, ktorý sme strávili v Nairobi, sme ochutnali aj tradičné jedlá. Gidheri bolo veľmi chutné jedlo, ktoré sa pripravuje z kukurice a fazule, do ktorého sa môže pridať tekvica alebo rajčiny. Ryža, dengu (šošovica), fazuľa alebo soup (zemiaky s varenými banánmi a rajčinami) so sukumou wiki (listová zelenina) bolo klasické jedlo na obed. Slávnosťou sú chappati (placky) alebo mäso. Na večeru sa najčastejšie jedáva sukuma wiki s ugali, čo je hustá kukuričná kaša.


Avšak, v meste sa nájdu aj klasické reštaurácie, pizzeria či fast food. A ak máš práve chuť na akékoľvek ovocie, na ulici ho vždy nájdeš dosť. Banány sú oveľa chutnejšie a ich odrôd je neúrekom – banány na varenie a pečenie, mini banány na jedenie a dokonca aj normálne banány, na aké sme aj doma zvyknutí. Pomaranče nevyzerajú ako tie naše v obchodoch, no sú za to oveľa chutnejšie. A africké mango je raz africké mango, ktorého chuť neviete porovnať s tým zo supermarketu.

Kam sa vybrať, keď je možností veľa?

V Nairobi je vcelku dosť turistických atrakcií, ktoré je možné navštíviť. Nakoľko sme tu strávili len niekoľko dní, poďme si priblížiť aspoň tie, na ktoré sme sa vybrali my.

KICC (Kenyatta International Convention Centre)

Vyhliadková veža v Nairobi, z ktorej vidno široko-ďaleko. Prvý bod wishees, kde sme chceli ísť. Matatu a autobusom sme sa dopravili do mesta, kde sme videli kúsok zo života miestnych ľudí. Pred vstupom do areálu vyhliadkovej veže sme museli prejsť cez kontrolu, zakúpili sme vstup na vyhliadkovú vežu a hor sa hore.

Celkovo má budova 32 poschodí, posledné poschodia sa chodia už pešo, avšak prvých 27 nás vyviezol výťah. KICC slúži na organizovanie rôznych konferencií a stretnutí a nesie tiež titul jednej z najvyšších budov v Nairobi. Keď sme vyšli hore na vežu, čakal nás výhľad na celé mesto a okolie. Tam sme sa cítili skôr ako v New Yorku, nie v Keni, pre nás zaostalej krajine.

Nairobi National Park

Ďalšie miesto, ktoré sme chceli navštíviť, bol Nairobi National Park, nachádzajúci sa len kúsok od mesta. Poskytuje viacero atrakcií, kde sa dá stráviť krásny čas, nakoľko jeho rozloha má až 117 km². My sme sa vydali do National Safari Walk, avšak okrem toho sa dá navštíviť aj Animal Orphange – časť parku slúžiaca ako sirotinec pre zvieratá, resp. liečebné a rehabilitačné centrum pre voľne žijúce zvieratá, a ,samozrejme, safari, kde si viete prenajať džíp a previezť sa po savane zvierat.

Ešte pred vstupnou bránou nás vítali opice, ktoré sa potulovali po chodníkoch. V parku je vybudovaných niekoľko ekosystémov – mokrade, savany či lesníctvo, a tak sme mali možnosť vidieť živočíchy, pre ktoré je typický daný ekosystém: hrocha v súkromnom bazéne, krokodíla obďaleč, zebry a antilopy na lúkach, leva s levicou vo svojej savane či pštrosa a nosorožca vo svojom prirodzenom prostredí.


Park je zabezpečenými vyhliadkami, odkiaľ krásne vidno zvieratá. V celom parku sa nachádza bohatá flóra s viac ako 150 druhmi miestnych rastlín. Najväčší zážitok bolo podľa mňa kŕmiť žirafu rovno z dlane. Sprievodca nás zobral do jej „súkromného lesa”, a tak sme sa ňou mohli pokochať zblízka.

Paradise lost

Stratiť sa v nebeskom Paradise lost bolo jedným z ďalších prianí. Park, ktorý ponúka množstvo atrakcií cez jazdu na koni, ťave či štvorkolke; ďalej lukostreľbu, plavbu na loďke alebo lanovku nad vodou. Po vstupe do areálu nás ako prvé vítalo veľké množstvo altánkov a prístreškov na piknik.

Aké rozdiely dokáže urobiť jeden plot medzi chudobou a bohatstvom?

Na začiatok sme sa vybrali k vodopádu. Najskôr sme ho videli spredu a neskôr naše kroky viedli po chodníku poza nádherný hukot padajúcej vody. Kúsok odtiaľ sa nachádzala jaskyňa, ktorú sme, samozrejme, nemohli vynechať. Chodníčkom sme sa presunuli k jazeru, kde sme si naplno užili pokoj očarujúcej prírody.

Coffee farm Kiambu

Súčasťou areálu Paradise lost je aj miesto pre pštrosy, detské preliezky či občerstvenie. Keďže medzi nami boli aj milovníci kávy, nemohli sme vynechať ani Coffee farm Kiambu, ktorá sa nachádza len pár krokov od tohto zabudnutého raja na zemi.

Videli sme posledné fázy spracovávania kávy - praženie, balenie a predaj. Nová sezóna začína až v apríli, a tak sme si pozreli, ako sa ukončuje proces decembrovej žatvy. No a keďže sme už otestovali čerstvo pražené zrná tej pravej kávy, ktorú vidíte dozrievať ako zelené zrná na kríkoch, niekoľko kilogramov tohto hnedého zlata sa ocitlo aj v našich ruksakoch.

Týždeň na nezabudnutie…

Čo dodať? V Nairobi a jeho okolí je veľa miest a príležitostí, kde by sa dalo ísť. Nairobi National Park a Paradise lost ma ohúrili krásou a rozmanitou prírodou. A keď sme boli v meste či sme išli na KICC, do obchodu, alebo na obed, vždy som bola prekvapená.

Aké rozdiely dokáže urobiť jeden plot medzi chudobou a bohatstvom? Pred dvojmetrovou ohradou vily nájdete sedieť žobráka. V meste ukradne vašu pozornosť luxusné BMW, no to si už musíte dávať pozor, aby ste nenarazili do matky s dieťaťom zabaleným v šatke. Keňa je krajinou paradoxov. Stredná trieda tu takmer neexistuje, a tak tu stretnete buď boháča, alebo chudáka. Ťažko si to človek dokáže predstaviť, kým to nezažije na vlastnej koži. A tak týždeň strávený v Nairobi zostane v mojej pamäti navždy. O živote ľudí v chudobe budem asi ešte veľa rozmýšľať...

• Viac si budem vážiť rozmanitú stravu - lebo nemám každé ráno suchý chlieb s čajom, na obed gidheri a na večeru sukumu wiki s ugali, a to som rada, že mám čo jesť.
• Viac si budem vážiť bezpečie - lebo doma po mne na ulici nikto nevykrikuje a nemám strach, že mi niekto niečo ukradne.
• Viac si budem vážiť slovenské zdravotníctvo - lebo aj keď sa naň sťažujeme a nie je to ideál, stále je na oveľa lepšej úrovni a nemusíme za všetko platiť.
• Viac si budem vážiť slovenské cesty a dopravu, aj keď je, aká je - lebo sa nemusíme tlačiť v matatu dvadsiati, aj keď je pre dvanástich, môžeme sa pozerať cez čisté okná autobusu, cestou sa nemusíme zastavovať na benzínke a môžeme veriť šoférovi, že cesta bude v pohode.
• Viac si budem vážiť vzdelanie - lebo u nás môže každý chodiť do školy bez toho, aby sme si musel platiť každý jeden ročník, učebnice či uniformu.
• A nakoniec, viac si budem vážiť domov - lebo my ho máme a máme v ňom bezpečie, prijatie, lásku a pokoj.

No pri všetkej tej chudobe, nevšimla som si, že by sa na niečo sťažovali. Na ich tvárach žiaria úsmevy a vedia sa tešiť z maličkostí. Majú čas, ktorý sme my dávno stratili naháňaním sa za zbytočnosťami. Našli alebo respektíve nestratili pointu. Žiť naplno tu a teraz a neriešiť zbytočnosti, lebo „hakuna matata”.