Behať či nebehať – s úsmevom na tvári (5. časť)

Niekedy spev vtákov nestačí. Je pár spôsobov, ako si spraviť beh hravým, zábavnejším a mentálne záživnejším.

V dnešnom článku sa povenujem pár vychytávkam, ktorými si spríjemňujem moju výzvu. Nie sú to žiadne nové objavy – práve naopak, myslím, že eventuálne na všetky tieto veci príde každý človek, ktorý sa rozhodne behať. Malá inšpirácia však podľa mňa neuškodí.

Predtým, ako začnem, je tu malé upozornenie: Bezpečnosť má byť na prvom mieste. Ak používaš slúchadlá, ktoré ti úplne obmedzujú sluch, samozrejme nie je ideálne ísť behať po meste s hudbou či knihou na plné pecky, najmä v blízkosti premávky. Je dobré pouvažovať nad slúchadlami na šport. Ak sa však nevieš sústrediť na počúvanie a zároveň na okolie, je lepšie slúchadlá nechať doma.

Samozrejmosťou je hudba

Hudba je jednoducho prvá vec, po ktorej človek siahne, keď potrebuje niečo počúvať. Každý sme iný, takže každý určite siahne po inom žánri či interpretovi, no je pár vecí, na ktoré môžeme pri výbere hudby na beh prihliadať.

BPM – beats per minute alebo údery za minútu

Každá pesnička má svoje vlastné tempo a pri behu to môžeme skvelo využiť. Každý úder sa môže zhodovať s naším krokom a to je skvelé, keď chceme držať stále tempo. Ja osobne mám práve s týmto problém, najmä keď sa vyberiem na dlhší (v mojom ponímaní dlhší) beh. Často sa pristihnem, že na začiatku plná energie sa rozbehnem a po polovici naplánovaného behu cítim, že energia klesla.

Preto si napríklad na Strave odsledujem, koľko krokov priemerne urobím za minútu, do Googlu zadám napríklad heslo „160 bpm songs“ a už len vyberám. Samozrejme na internete je nespočetne veľa playlistov hudby na behanie, takže ak sa ti nechce hľadať a vyberať, môžeš si to aj takto uľahčiť. Hlavne ak ti nezáleží na tom, akú hudbu budeš počúvať a chceš sa sústrediť predovšetkým na tempo. Tiež si môžeš urobiť vlastný playlist, v ktorom sa piesne postupne zrýchľujú či striedajú tempo. To už je na tebe.

A teraz inak!

BPM nie je jediný spôsob, ako pri behu počúvať hudbu a podľa toho beh riadiť. Rada si pustím hudbu na shuffle a podľa jednotlivých piesní mením to, ako rýchlo behám. Napríklad počas refrénu idem rýchlejšie, počas „bridge“ (mosta) pomalšie, alebo chvíľu len kráčam. Pri iných piesňach zas naopak. Všetko je to len na tom, ako sa cítim a aká pesnička mi hrá.

Možno je to očividné, ale je to niečo, čo ma pri behu veľmi baví. Dovolí mi to hravo meniť tempo, pričom si môžem dať aj krátky moment na oddych v podobe kráčania či pomalého behu a pri ďalšej piesni si zas môžem dať viac do tela. Pri tomto ani nemusí ísť o to, či je pieseň svižná alebo pomalá, jednoducho sa sústredím na jej jednotlivé časti a keď viem, že ide refrén, rozhodnem sa, či počas neho pridám alebo uberiem.

Bonus: túto proste nevypnem

Neraz sa mi stalo, že som počúvala hudbu a povedala som si: „Po tejto pesničke končím.“ Zrazu po „poslednej“ začala hrať ďalšia skladba, ktorú som proste nemohla vypnúť. Nie je to ani tak hra počas behu, ako motivácia trošku viac si pridať v dni, keď mi motivácia chýba. Preto si v dni, keď sa mi vážne, ale vážne nechce, pustím album alebo interpreta, ktorého zbožňujem a hneď mám chuť behať ešte ďalších pár minút.

Podcast či kniha

Hudba samozrejme nie je jediné, čo sa dá počúvať. V dnešnej dobe všetci vieme o podcastoch, dokonca aj my v MTBIKERi jeden máme, a práve beh je skvelý čas na to, kedy si ich pustiť. Motiváciou na dlhší beh môže byť, že sa nám počúvanie takéhoto podcastu stane odmenou, teda budeme ho „môcť“ počúvať len pri behu.


A podcasty sú od výmyslu sveta, takže si môžeme vybrať, či chceme počúvať niečo náučné alebo oddychové. Nielenže bude pohyb odmenou pre naše telo, ale ešte sa môžeme aj niečo naučiť. Rovnako si môžeme zakúpiť audioknihu a na každý beh si odložiť napríklad jednu kapitolu.

Samozrejme, podcasty aj kapitoly knihy môžu byť dlhšie, čo najmä pre začiatočníkov nie je reálne celé ubehnúť. Preto keď už si pustím niečo dlhšie a viem, že to počas behu nedokončím, je mojím pravidlom, že zvyšok času sa po behu vykráčam alebo pokračujem v počúvaní pri strečingu.

Ako som spomínala na začiatku, veľmi záleží na tom, či sa človek vie sústrediť na viac vecí naraz a či si dáva pozor. Ak ideš behať v meste a vieš, že sa dokážeš príliš započúvať a na všetko okolo zabudnúť, je možno lepšie siahnuť po niečom, čo nebude mať tvoju 100-percentnú pozornosť a nejaká ostane aj venovaniu sa tvojej vlastnej bezpečnosti.

Vedený beh

Existujú aj videá či aplikácie, v ktorých nájdeme okrem vedených fitness hodín napríklad aj vedený beh. Tu ide o to, že pomocou audio záznamu nás bude tréner navádzať k správnemu tempu, prestávkam, dýchaniu a podobne. Je to ako mať súkromného trénera, ktorý nás motivuje a učí zároveň.

Stále sme deti

Ako deti sme si vedeli vymyslieť hry od výmyslu sveta. Počítať zelené autá, domy alebo stromy, hľadať na obzore niečo červené… A aj ako „veľkí“ si môžeme vymyslieť pár hier. Závisí však aj od toho, kde beháme, takže ja spomeniem pár, ktoré používam ja.

• Stromy a stĺpy - Na mojich trasách sa stromov aj stĺpov nachádza dosť. Preto si napríklad počítam, koľko stĺpov „odbehnem“, alebo sa motivujem, že odbehnem ešte jeden. A potom ešte jeden. A ešte jeden. Striedam, že medzi dvoma stĺpmi bežím a potom medzi ďalšími dvoma kráčam. Vyberiem si strom, po ktorý dobehnem najrýchlejšie ako viem, a potom ďalší, ku ktorému sa prejdem.
• Počítanie krokov a dýchanie – Táto zábavka je dobrá aj na to, keď si chcem udržať správne dýchanie. Čítala som, že je dobré napríklad striedať 4/4. Čiže 4 kroky na nádych a 4 na výdych. Myseľ sa sústredí na počítanie aj na dýchanie a beh sa dostáva kdesi do pozadia mysle. Tiež si pri tom opakujem počítanie do štyroch.
• Kreslenie trasy – Tento spôsob zábavky som zatiaľ veľmi nevyužila, nakoľko behám skôr rovné trasy a okruhy, no párkrát sa mi podarilo vďaka Strave zaznamenať trasy srandovných tvarov. Ako deti sme napríklad v snehu vydupkali srdiečka alebo naše mená a ak používame GPS, môžeme si niečo vydupkať aj pri behu. Vlnky či kruhy, možno aj nejaké to srdiečko, ak trasa dovolí. Vtipné môže byť napríklad aj snažiť sa napísať pri behu meno – táto zábavka je však ozaj na dni, keď sa nikam neponáhľame alebo sa rozhodneme len kráčať. Myslím, že v rýchlom behu sa človek nestihne sústrediť.
• Fantázii sa medze nekladú – Keď som ešte len plánovala moju výzvu, vravela som známym, že si môžem predstavovať, že som špión, čo uteká pred nepriateľom. Že som zaklínač, čo uteká po Wyzime, aby pobil všetky potvory. Alebo že som hobbit, čo sa snaží čo najrýchlejšie dostať do Mordoru, aby zničil prsteň. A ak k tomu pridáme ešte epický soundtrack!

Doma najlepšie

Osobne závidím ľuďom, čo doma majú bežecký pás. Keby som ho mala, isto by ma viac lákalo behať, pretože by som mohla pozerať moje obľúbené filmy a seriály a pritom si plniť výzvu. Pás však nemám a tak v dni, keď bolo von skutočne hnusne, behala som v interiéri.

Skúšala som behať aj hore dole po chodbe, aby sa mi počítali km, no tých 5 m nie je veľká zábava. Preto som sa radšej rozhodla behať na mieste, a pritom si pustila práve nejaký ten film alebo video. Pri takomto „behu“ sa dá pekne cvičiť dvíhanie nôh či kolien a tiež aj správne držanie tela, ak máte niekde nablízku zrkadlo alebo v mojom prípade okno.

Nie každý má možnosť ísť si zabehať niekam von či do fitka, preto netreba odsudzovať ani takýto spôsob cvičenia. Ide nám predsa o to, aby sme sa hýbali.

Hra v mobile?

Nikoho neprekvapí, že existujú aplikácie, ktoré sa spájajú s behom. Existujú také, ktoré fungujú ako hry. Počítajú naše km a odmeňujú nás za dosiahnuté ciele. Niektoré tiež spájajú komunitu súťaživých ľudí, ktorí sa môžu virtuálne predbiehať. Stačí si len vyhľadať takú, ktorá sa nám páči a môžeme behať.

Parťák

A samozrejme, najlepšie je, keď na ten beh nie sme sami. Nielenže sa môžeme navzájom povzbudzovať a motivovať, môžeme sa aj porozprávať. Niekde som čítala, že správny beh by mal byť taký, aby sme pri ňom vládali rozprávať a neboli zadýchaní – tak ako lepšie to trénovať, než priamo v akcii?

Ak nie je dostupný dvojnohý kamarát, môžeme von vytiahnuť toho štvornohého. My ich doma máme troch, no len jednému sa so mnou chce behávať. S nimi ten beh však nie je jednoduchý a už vôbec nie plynulý. Väčšinu času ťahám ja ich, takže sa radšej idem prebehnúť sama.

Môj piaty mesiac

Apríl bol počasím opäť zaujímavý. Viacero teplých dní mi dodalo viac energie aj na dlhšie behy a počas ochladenia na mňa padla poriadna jarná únava (ak niečo také vôbec existuje, možno mi len chýbalo slniečko).

Z behov sa celkovo teším a užívam si ich. Konečne sa mi párkrát podarilo vytiahnuť zabehať si aj priateľa. Pri našom prvom spoločnom behu som sa od radosti usmievala a povzbudzovala ho a ako na potvoru som mala to šťastie, že som zjedla nejakého chrobáka. Začala som sa dusiť a smiať, aspoň sme mali zábavu.


Jeden deň sme zas mali návštevu, prišli nás pozrieť kamaráti, ktorých sme 5 rokov nevideli. Ráno som sa k behu nejako nedostala a večer odchádzali po 11-stej, takže som už v polospánku dala kratučký 5 minútový beh v pyžame. Aj to sa stáva, nabudúce musím lepšie plánovať.

Dlhších behov v mojich záznamoch pribúda, no rada by som sa dostala na aspoň jeden 5-kilometrový beh každý týždeň. Snáď sa to podarí.

Babské okno - aby sa príjemne behalo

Teploty nad 20 °C si pýtajú nahodiť krátke tričká a kraťasy. Ak si ešte len ideš vyberať kraťasy na behanie, pri výbere by som sa sústredila na týchto pár detailov:

• Dĺžka - Na lete nie je snáď nič horšie než vybrať sa niekam v kraťasoch či sukni a po chvíli trpieť pri každom kroku. Trenie stehien vie byť veľmi nepríjemné, preto odporúčam kraťasy, ktoré siahajú pod stehná.
• Materiál - Za mňa vyhráva syntetika, ktorá rýchlo schne a lepšie dýcha, stojí za to poobzerať sa po kúskoch, čo majú navyše mesh panely
• Veľkosť a strih - Pri výbere by sme si tiež mali dať záležať na tom, aby sa kraťasy pri pohybe nevyhŕňali ani nepadali, ak si do vrecka dáme telefón. Pri skúšaní teda odporúčam okrem typického čupnutia si na mieste zabehať a poskákať aj s telefónom vo vrecku.
• Vrecká - Dnes nie je dôvod kupovať si nohavice bez vreciek. My ženy máme s týmto večný problém. Ak už máš doma kraťasy bez vreciek, samozrejme ich nos, no ak hľadáš nové, určite si vyber také, ktoré už vrecká majú.
• Ženskosť - Nie každá žena sa cíti dobre v legínach a to je úplne v pohode. Preto samozrejme existujú aj športové sukne. Väčšinou sú to kraťasy, ktoré majú na sebe ďalšiu vrstvu - sukňu. A čo je najlepšie, veľa z nich má aj vrecká. Aj ja už po nich dlhšie pokukujem a zrejme si nejaké na leto aj doprajem.

Za chvíľu som v polovici

Máj bude mojím šiestym mesiacom a v ďalšom článku chcem teda zhrnúť, čo sa za toho polroka zmenilo a ako sa cítim. Tiež si povieme, aké plány mám na druhú polovicu mojej výzvy a ako vidím moju budúcnosť v spojení s behom. Pekný máj všetkým a veľa lásky!