Rozhovor: Ivana Líšková – želiezko v ohni trailového behu

Listujem vo výsledovke 50 km trate Nízkotatranskej stíhačky. V prvej desiatke sa objaví meno Ivana Líšková a pomyslím si, ako to ostatným natrela. Tento scenár sa zopakoval niekoľkokrát.

Ivka odvtedy vyhrala mnohé preteky a aktuálne je našou najlepšou trailovou bežkyňou. Reprezentuje Slovensko na MS a ME v trailovom behu, stála na najvyššom stupienku Majstrovstiev Slovenska v cestnom maratóne. Skrýva sa za tým talent, tvrdý tréning, gény či z každého kúsok? Namiesto zbytočných analýz som sa ju rozhodla osloviť s prosbou o rozhovor. Dočítate sa nielen o Ivkiných úspechoch, ale aj tom, ktorý slávny športovec ju trénuje a čo si nevie odoprieť.

Ivana LíškováIvana Líšková bežkyňa

Ahoj, Ivka, nepoznáme sa osobne a zámerne som ťa veľmi neprelustrovala na internete. Chcela som si zachovať čaro odpovedí, ktoré nepoznám a verím, že pre čitateľov to bude rovnako zaujímavé. Spomínaš si ešte na svoje úplne prvé bežecké preteky a pocity z nich? Kde to bolo a koľko kilometrov?
Moje prvé preteky boli v roku 2015, bol to DM ženský beh. Trať mala 10 km a čas som mala okolo 45 minút. Jediné, čo si z toho pamätám, je, že som mala strach a stres. Kamarátka ma prehovorila, aby som sa s ňou prihlásila, ja som dovtedy o pretekoch nemala ani tušenie, ani som tam nikdy nechcela ísť. Na štarte som stála úplne v poslednom koridore, no a po štarte som sa rozbehla a bežala len tak, vtedy som ešte ani hodinky nemala.

To bol dosť slušný výsledok. Koľko rokov sa venuješ behu a celkovo športu? Čo všetko si vyskúšala?
K športu som mala blízko od detstva. Počas základnej školy som sa venovala ľahkej atletike, hlavne skoku do výšky. Chvíľu som chodila na volejbal, ale keďže kolektívne športy mi veľmi nevyhovujú, tak to rýchlo aj skončilo. Športu celkovo, a najmä behu, som sa začala viac venovať až po skončení vysokej školy.

Ivana Líškovározhovor Ivana Líšková

Nezisťovala som si ani tvoj vek, no pôsobíš na mňa dievčensky. Z predchádzajúcej odpovede je jasné, že študentské časy máš už za sebou. Je tvoja profesia spätá so športom alebo sú to dva rozdielne svety? A umožňuje ti plnohodnotne trénovať?
V poslednej dobe viac inklinujem k trailom, aj kvôli tomu, že je jednoduchšie si vyčistiť hlavu v tichu a prírode.
Študentské časy už mám dávno za sebou, presne 11 rokov, a momentálne sa plne venujem bežnému pracovnému životu. Moja profesia nie je spojená so športom, takže na tréning a preteky využívam svoj voľný čas a dovolenku. Pracujem v inom meste, než bývame, takže sa snažím čas využívať efektívne. Veľakrát si idem odtrénovať hneď po práci a až potom cestujem domov. Minulý rok som na dopravu počas teplejších mesiacov využívala cestný bicykel, čiže „z práce na bicykli“.

Aké boli tvoje bežecké začiatky a ako sa to vyvíjalo do súčasnej formy?
Moje začiatky boli jednoduché, asi ako každého. Obuješ tenisky a ideš behať. Postupne kilometer ku kilometru, predlžuješ výbehy. Neriešiš časy, kilometre, hodinky, beháš kvôli odreagovaniu, vyčisteniu hlavy. Potom uvidíš niekde pozvánku na preteky, tak ideš vyskúšať. V mojom prípade to bola spomínaná „desinka“, potom „polka“.

Odbehané kilometre sa nabaľujú, objemy sa odrážajú na kondícii, tak prečo nevyskúšať niečo ďalšie. Napríklad dva stokilometrové pochody, najskôr J100 a Trnavská 100, na ktoré som prišla ako taká „lama“ s relatívne veľkým batohom. Bez riešenia výkonu, len dôjsť do cieľa. Keď tam takto nabalená vidíš „gramárov“ s ľadvinkou, do ktorej majú napchatý komplet výstroj, začneš trochu pochybovať, či si správne. No a teraz som na ich mieste aj ja.

Výkonnosť prišla akosi sama. Začala som sa trochu vzdelávať, hľadať možnosti zlepšenia, ako sa posunúť v objemoch, zrýchliť, rôzne štruktúrovať tréning. Začali prichádzať umiestnenia, čo ma tiež motivovalo sa zlepšovať. Jedno posúvalo druhé.

Ivana Líšková

Máš v rodine nejakých športových predkov? Snažím sa vypátrať, či si tie športové gény zdedila.
Žiadnych majstrov, otec sa tiež odmalička venoval rôznym športom, ako futbal a beh po horách, tak možno vietor fúka z tejto strany.

Súťažíš prevažne na trailových pretekoch stredných vzdialeností, no nevyhýbaš sa ani ceste. Hovorí sa, že kto behá trail, má rád prírodu a kto behá cestu, má rád beh. Ako to máš ty? Čo je pre teba srdcová záležitosť?
Neviem, kto povedal tento citát, ale dovolím si s ním nesúhlasiť. Každý typ behu má svoje pozitíva a mňa na nich priťahuje možnosť kombinácie a všestrannosti. V poslednej dobe ale viac inklinujem k trailom, aj kvôli tomu, že je jednoduchšie si vyčistiť hlavu v tichu a prírode. Cesta je u mňa prioritne doplnkom na tréning výbušnosti a tempa. Takže áno, srdcová záležitosť je trail, ale ako som spomenula, nevyhýbam sa ani ceste. Napríklad aj jeden z mojich najobľúbenejších doplnkových športov je cestná cyklistika.

Ivana Líšková

Keď sa zúčastníš pretekov, si na debni. V roku 2022 sa ti podaril úžasný výsledok a bola si majsterkou Slovenska v maratónskom behu, k čomu ti srdečne gratulujem. Doteraz som si myslela, že trail a dlhšie vzdialenosti bežcov spomaľujú. Ako je možné, že tebe sa to nestalo a exceluješ v oboch disciplínach?
Asi by sa to dalo vysvetliť tým, že kombinujem obe disciplíny. Samozrejme, pri príprave na MS SR v maratóne som svoj tréning viac špecializovala na cestu, rýchlosť a tempo, čomu zodpovedali aj tréningové dávky a veľa času na asfalte. Treba si však tiež priznať, že ku zisku majstrovského titulu prispeli i okolnosti a chýbajúca slovenská špička.

Môj čas bol síce mojím osobným rekordom a najlepším slovenským výkonom roka na ceste, ale stále relatívne ďalej od špecialistov na cestu. Čo ukázal aj nasledovný ročník 2023, kde som si dokázala zlepšiť „osobák“ asi o 3 minúty a napriek tomu skončila na treťom mieste. Na pracujúceho „hobíka“ trénujúceho popri zamestnaní to však považujem za úspech.

Rozhodne súhlasím, nie je to úplne bežné. Pomáha ti niekto s tréningom?
Po maratóne v roku 2022 som oslovila Peťa Fraňa (3. na MS 23 v trailovom behu v Innsbrucku), či by bol ochotný ma viesť, na čo pristúpil. Takže momentálne spolupracujem s ním. Páči sa mi jeho prístup, rozvrh tréningov, ich rôznorodosť a aj to, že akceptuje moje špecifiká. Napríklad, že napriek naplánovanému krátkemu výjazdu na bicykli sa mi v Strave odrazu „objaví” 140 km výjazd.

Vybrala si si dobre. V čom vnímaš najväčšie výhody trénovania s Peťom? Dávate aj spoločné behy či osobné tréningy?
Najväčšie výhody vidím v tom, že nemusím rozmýšľať nad štruktúrou tréningov. Peter vcelku pozná moje preferencie a schopnosti, takže mi nastavuje tréningový plán tak, aby som trénovala konzistentne a pripravila sa na preteky. Som rada, že mi tréningový plán pripravuje variabilne, takže nielen behy, ale aj bicykel v lete a skialpy v zimných mesiacoch. Keďže nebývame v blízkosti, tak spoločné tréningy nemávame.

Ivana Líšková, Malofatranská 50Ivana Líšková, Javornícka 100

Beháš každý deň? Aký je tvoj pomer objemových a rýchlostných tréningov?
Približne 30 % rýchlosti ku 70 % objemu. Nebehám každý deň, mávam aj úplne voľné dni alebo kompenzačné cvičenia. Cez zimu plánujeme viac objemu spolu so skialpovými výšľapmi, cez leto cestný bicykel. Snažím sa trénovať približne 5-krát do týždňa.

Máš obľúbené miesto alebo miesta, kde najradšej trénuješ?
Mám vcelku šťastie, že v blízkom okolí mám veľa pekných prírodných miest. Manínska tiesňava, Súľovské skaly, Javorníky. Doma v Považskej rada a asi najčastejšie behám na Veľký Manín, najmä kvôli dostupnosti, keďže ho mám „za domom“. Tam sa dajú nabehať aj objemové kilometre aj prevýšenie. Rada chodím aj do Malej Fatry, aj v lete, aj zime, potom okolie Súľovských skál. Cestné tréningy si najčastejšie odbehávam na Žilinskom vodnom diele, kde je rovina a mám to dostupné aj z práce.

Ivana Líšková

Veľa ľudí športuje aj preto, aby mohli viac maškrtiť. Mám kamaráta, ktorý po tréningu vyjedal, čo doma našiel, od slaného cez sladké, kyslé atď. Mala som pocit, že prijal viac ako spálil, no napriek tomu bol štíhly. Ženské telo je zradnejšie. Ako to máš ty, musíš sa obmedzovať alebo si dopraješ všetko?
„Vyžieranie” chladničky po tréningu je asi skôr znakom nedostatočnej kompenzácie príjmu kalórií počas tréningu, čo som sa taktiež musela postupne naučiť. Teraz sa už na to sústreďujem aj počas tréningov, pretože najmä v pretekoch môže byť „hlaďák” to, čo ťa odstaví od dokončenia. A je neskoro tlačiť do seba kalórie, keď už telo ide na deficit.

Čo sa týka bežnej stravy, nejako sa neobmedzujem. Celkovo viac inklinujem k cestovinám, zelenine, ovociu a občas kuraciemu mäsu, ale to tak bolo vždy. Občas si dám aj opečenú slaninku, vždy na nás v reštaurácii divne pozerajú, keď si objednávame vegetariánsku pizzu so slaninkou. V čom sa neobmedzujem úplne, sú gumové cukríky, takže ak by sa našiel sponzor, privítam.

Toto je veľmi dobrý postreh so stravovaním a dopĺňaním počas tréningov, čo amatérski bežci často zanedbávajú. Po tréningu mávaš aký rituál?
V závislosti od náročnosti využívam po tréningu regeneračné drinky na rýchle doplnenie chýbajúcich vitamínov a minerálov, gumové cukríky. Priznám sa, že strečing som často zanedbávala, kvôli nedostatku času po tréningu. Ale postupne som si uvedomila jeho dôležitosť, rovnako aj rôznych kompenzačných cvičení a zaradila ich do tréningového plánu. Čo mi chýba, sú pravidelné masáže na uvoľnenie, čo je u „hobíkov” asi celkovo ťažké, nájsť si špecializovaného maséra a aj prostriedky na neho.

Ako to máš s regeneráciou? Dávaš si po pretekoch dlhšie pauzy?
V tomto sa plne spolieham na môjho trénera, ktorý mi koncipuje tréningový plán a zaraďuje mi aj ľahšie dni na aktívny oddych. Ale áno, väčšinou po pretekoch mám týždeň taký voľnejší, v menších intenzitách, viac bicykla, cvičenie. Už som sa naučila počúvať svoje telo a veľakrát dám na pocit.

ALS BehIvana Líšková

Povenujme sa viac pretekaniu. Podľa čoho si robíš pretekový kalendár?
To závisí… Tento rok som sa chcela viac sústrediť na trailové behy, čo ovplyvnilo aj zoznam pretekov. Prioritou je Golden Trail séria, ktorá určuje hlavné preteky a ich rozloženie počas roka. Do toho doložiť nejaké iné preteky podľa konzultácií s trénerom. Bola som nominovaná aj na ME v trailovom behu 2024, takže po nominácii som musela mierne upraviť tréningový kalendár. Často vyberám preteky aj na základe odporúčania bežeckých kamarátov, možnosti zabehnúť si niečo nové.

K tvojej tvári patrí úsmev a neviem, či som videla nejakú fotku z pretekov, na ktorej vyzeráš, že trpíš. Stáva sa, že niektoré preteky ti nesadnú? Nechcem povedať, že si zlyhala, ale skrátka sa ti išlo fakt zle a s výsledkom si nebola spokojná?
Ja trpím s úsmevom. Samozrejme, že sa nájdu viaceré preteky, kde ambície boli o niečo vyššie než konečný výsledok. A aj to chvíľu v cieli zamrzí. Ale snažím sa šport užívať, hlavne v zdraví, aby som mohla športovať dlho.

Za všetky by som spomenula Javornícku stovku 2018, ktorú som nedokončila a musela odstúpiť z druhého miesta na 80. km. Ale mohla som si za to v prvom rade sama, pretože som trochu prestrelila prvú polovicu a nemala som nabehaný dostatočný objem na takéto preteky.

Ideš v pretekoch vždy naplno alebo máš niektoré ako tréningové, takzvané béčkové?
Nenazvala by som ich ako tréningové, ale skôr zážitkové. Tých je ale minimum, 99 % keď idem na preteky, idem tam nechať to najlepšie, čo v sebe mám.

Salomon Dragon Trail, Ivana LíškováMalofatranská 50

Ktoré z pretekov sa ti zaryli do srdca a rada na ne spomínaš?
Veľkým zážitkom a skúsenosťou bolo zúčastniť sa MS v Innsbrucku 2023. Kvôli atmosfére pretekov, možnosti pretekať so svetovou špičkou a fajn kolektívom.

Príjemným spestrením bol jeden zo „zážitkových” pretekov minulý rok na konci sezóny, Javornícka stovka, ktorú som absolvovala so svojou reprezentačnou kolegyňou a dobrou priateľkou Vandou Koniarovou. Veľa sme rozprávali, užili si občerstvovačky, prírodu, na čo pri pretekoch „na krv” nie je veľa času. A aj týmto by som sa jej chcela poďakovať, že ma dotiahla do cieľa, pretože moje nohy po maratónskom výkone z predchádzajúceho týždňa už ku koncu odmietali spolupracovať.

Spomenula si tohtoročné ME v trailovom behu, na ktoré sa pripravuješ. Máš nejaký vnútorný cieľ, ktorý by si si tam chcela splniť?
Vzhľadom na náročnosť pretekov a veľkosť medzinárodnej konkurencie, ktorá vo veľa prípadoch trénuje v polo- a profi podmienkach, nemám veľké oči. Keďže behávam najmä na domácich pretekoch, kde veľa cudzincov nezavíta, neviem ani posúdiť, po ktorom mieste by som mohla pokukovať.
Jedinú radu, ktorú si dovolím dať, je, že šport vás má baviť.
Jednoducho tam nechám všetko, čo je v mojich silách a nohách a uvidíme. Ak by sa mi podarilo zlepšiť výkon z minuloročných majstrovstiev sveta, kde som skončila ako najlepšia Slovenka na 61. mieste, bola by som rada.

rozhovor Ivana Líškovábežkyňa Ivana Líšková

Verím, že sa ti podarí krásny výsledok. Čo považuješ za svoj doterajší najlepší športový výkon? A čo naopak ti ešte chýba k spokojnosti?
Každé jedny preteky nesú zážitok alebo spomienku. Ak by som mala byť konkrétna, tak by som spomenula 1. miesto na Rajeckom maratóne, osobák na Košickom maratóne a víťazstvo na Malofatranskej 50.

Zatiaľ mi nič nechýba k spokojnosti, pretože podstatné je, že som zdravá. Skôr je to taký bežecký sen, odbehnúť si Bostonský maratón.

Máš nejaký bežecký vzor?
Nemám vyslovene bežecký vzor, ale keď som začínala s behaním, tak som prečítala viacero kníh o Emilovi Zátopkovi a jeho životnom príbehu.

A čo ťa v živote napĺňa okrem športu?
Trávenie času s rodinou.

Ivana LíškováIvana Líšková

Na záver každého rozhovoru si pýtam rady, ktoré by pre čitateľov MTHIKER mohli byť prínosné. Teba poprosím o radu, resp. tvoj pohľad, v ktorej fáze alebo z akého dôvodu by si už človek mal nájsť trénera.
Ja osobne som sa pre trénera rozhodla, pretože som už mala pocit, že sa nemám sama kam ďalej posunúť. Predtým som behala len tak na pocit, bez plánov, tak, aby ma to bavilo. Chcela som však vyskúšať, či sa mám ešte v mojich rokoch kam posunúť, zlepšovať sa. A som sama zo seba prekvapená, ako ma to baví.

Pre každého to bude asi individuálne. Niekomu, kto nikdy nešportoval a chcel by začať behať, by podľa mňa prospelo mať trénera hneď na začiatku. Aby poradil, ako začať, ukázal základy bežeckej abecedy, pomohol sa vyhnúť chybám, z ktorých plynú zranenia a pretrénovanie, čo môže odradiť od ďalšieho pohybu. Na druhej strane sú zase bežci, ktorí by si radi lepšie štruktúrovali tréning vzhľadom na nedostatok času. Alebo majú nejaký bežecký cieľ, ktorý si chcú splniť, takým by aj dočasné trénerské vedenie mohlo pomôcť.

Čo je však veľmi dôležité, je nájsť si odborného trénera, ideálne s prislúchajúcim vzdelaním a nie rýchlokvaseného „instagramového influencera”, ktorých je momentálne, žiaľ, veľa. Ja sama by som si netrúfla niekomu plánovať tréningy alebo dávať odborné rady do tréningu, keďže sa považujem za laika.

Jedinú radu, ktorú si dovolím dať, je, že šport vás má baviť.

Ivka, ďakujem ti veľmi pekne za tvoj čas. Po tomto rozhovore hodnotím, že si obrovský talent. Okrem posúvania športových hraníc a plnohodnotného osobného života ti úprimne želám, aby ťa niekto s tými gumenými cukríkmi zasponzoroval.
Zdroj fotografií: archív Ivany, Slovak Ultra Trail, Daniel stehlík, Medzinárodný maratón mieru, Slovenský atletický zväz
report_problem Našiel si v texte chybu?
ksulka 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Rozhovor: Horský živel Mária Kubová

Rozhovor: Horský živel Mária Kubová

O tom, že vek je iba číslo, vás presvedčím v tomto rozhovore. Tentokrát vyspovedám Majku Kubovú, 54-ročnú ultra bežkyňu.
Rozhovor: Sherpalady Lenka Hiklová – od skialpu k ultrabehu

Rozhovor: Sherpalady Lenka Hiklová – od skialpu k ultrabehu

Keď sa na štartovke objaví meno Lenka Hiklová, súperky určite spozornejú.
Behať či nebehať – vzdávam výzvu po polroku? (časť 6.)

Behať či nebehať – vzdávam výzvu po polroku? (časť 6.)

Polroka každodenného behania je za mnou. Ako sa mi behalo a čo plánujem ďalej?
keyboard_arrow_up