Keď začneš porovnávať túru so životom

Život je ako výstup na vrchol. To zaiste počul každý... Je to naozaj tak? Nájdeme v živote jednotlivé etapy turistiky? Alebo to je len klišé?

Plánovanie, prvé kroky nadšenia, stúpanie, nekonečné stúpanie, dosiahnutý vrchol, klesanie a návrat domov. Štandardné etapy takej obyčajnej túry. V živote to však nemá veľmi ďaleko od spomenutých etáp.

Sedenie nad mapou – rozhodnutia a voľby pred nami

Všetko to začína ešte predtým, ako si obujeme turistické topánky a na chrbát dáme batoh. Kam to bude? Ďalšia túra z wishlistu alebo niečo, čo ma oslovilo na mape? Vždy pred každým výstupom zvažujeme schopnosti, možnosti, či už svoje, alebo zvyšku posádky, sledujeme, aké počasie nás čaká a kde zaparkujeme štvorkolesového tátoša.

Táto prvá plánovacia etapa turistiky alebo výpravy ide ruka v ruke s plánovaním v živote - nová škola, rodina, sťahovanie sa či plánovanie veľkého projektu. Zvládnem to? Budem mať na to dostatok odhodlania, schopností, trpezlivosti či energie? Keď sa už raz do niečoho pustíme a vážne to chceme, nie je dôvod to odkladať a zahadzovať. Takže, „let´s go”.

Štartujeme – nová etapa práve začína

Všetko začína prvým krokom. Plní elánu a odhodlania sa vždy pustíme aj keď do náročnej a nepoznanej cesty. Nevieme, čo nás čaká, ako dopadne celý výlet. Napriek tomu, začiatok túry ide spočiatku rýchlo a bez problémov. Očakávania a zvedavosť nás ženú vpred. Aj keď sme si istí, že určite to nebude zadarmo, ideme.

Tak to je aj v živote, na začiatok novej etapy potrebujeme množstvo energie, odhodlania, no hlavne trpezlivosti. Adaptovať sa na novú časť života vždy niečo stojí. Nikdy nevieme, čo nás čaká, no musíme veriť rozhodnutiam a byť trpezliví. Tieto prvé kroky sú dôležité pre vybudovanie pevného základu, na ktorom budeme už len a len stavať a postupovať vpred.

Prvé stúpanie – prvé výzvy

Kto by to bol povedal, že keď ideme na vrchol, príde stúpanie? A ono je vážne pred nami. Prekračujeme popadané stromy, balvany, ktoré nám stoja v ceste. V hlave nám víri množstvo otázok... Som dostatočne pripravená na zvládnutie stúpaní a náročnejšieho terénu? Mám na to dostatok energie, sebavedomia a odhodlania? Vážne chcem to, po čo si idem? Zvládnem prvé skúšky, výzvy, náročnejšie situácie v práci, v rodine či v zahraničí, kde som sama?

Zvládnutie týchto už ťažších udalostí nám dodá sebavedomie a istotu zvládnuť možno aj čosi náročnejšie, ak nás niečo náhodou postretne. No tak, ako prichádzajú náročnejšie chvíle, prichádzajú aj prvé výhľady a maličké úspechy, ktoré nás ženú vpred.

Nekonečné stúpania – ocitám sa v rutine?

Nájdený rytmus pohybu, ako tak zvyknutý na terén, vhodné tempo. Len to nekončiace stúpanie, a vlastne, azda sme si už aj naň zvykli.

Každý problém, prekážka, kameň, stúpanie, ba možno i pád boli neoddeliteľnou súčasťou dosiahnutia cieľa.

Ranné vstávanie, práca, nejaké to hobby, spánok a opäť to isté dokola. Rutina, ktorá nás už akosi prestáva baviť. Problémy a výzvy, ktoré sa spočiatku zdali nezdolateľné, či už v rodine, práci, vzťahoch, osobnom raste, dnes už riešime na autopilota. Na dosiahnutie vytúženého cieľa nemôžeme poľaviť. Možno sa vrchol zdá vzdialený a nedosiahnuteľný a máme chuť zvoľniť tempo, nechať to tak, no kdesi v kútiku duše dúfame, že máme pred sebou posledný úsek a dosiahneme ho.

Vrchol – konečne vysnívaný cieľ, úspech

Prichádzam na vrchol a automaticky zabúdam na všetky ťažké momenty počas cesty, výstupu. Cieľ či úspech, ktorý sa nám podarilo dosiahnuť, spôsobia veľkú radosť, spokojnosť a vďačnosť za všetku námahu, ktorú sme do toho celého vložili.

Každý problém, prekážka, kameň, stúpanie, ba možno i pád boli neoddeliteľnou súčasťou dosiahnutia cieľa. Nekonečné výhľady, ktoré všetky emócie len umocňujú, sú na nezaplatenie, zvlášť keď sú zdieľané s najbližšími.


Síce je pravda, že niekedy vrchol akosi minieme, zle odbočíme, nepodarí sa nám dosiahnuť to, čo sme si vysnívali. Aj to sa stáva, aj to patrí k nášmu napredovaniu a učeniu sa. Možno to nie je najpríjemnejší pocit, no patrí to či už k turistike, alebo k životu. Veď koľkokrát sa ti stalo, že si sa musel niekde v polovici túry otočiť, lebo sa blížila búrka a bezpečnejšie bolo vrátiť sa späť? Nie vždy nám okolnosti dovolia dosiahnuť to, čo sme si naplánovali a ísť hlava– nehlava by nemalo zmysel.

Zostup – späť do rutiny

Je čas ísť domov. Slnko schádza dole a nám neostáva nič iné, len sa vrátiť. Svetlá reflektorov zhasli, je na nás, čo s tým všetkým spravíme, čo si z toho zoberieme do budúcna, čomu nás dosiahnutie cieľa, vrcholu, splnenie si svojho sna naučilo. Musíme sa vrátiť do reality aj keď sa nám vôbec nechce a najradšej by sme sa ešte dlho kochali krásnymi výhľadmi. Návrat späť nás učí pokore a trpezlivosti. Veď ktovie? Možno sa nám cestou dole v hlave rodia už aj ďalšie plány.

Doma – jedno sa končí, ďalšie začína

Sprcha, teplý čaj, posteľ a rekapitulácia. Únava nedá na seba zabudnúť, ale v hlave sa nám premieta film celej túry. Spomíname na krásne zážitky, výhľady a máme chuť sa tam znova vrátiť. Rekapitulujeme, čo sa nám podarilo dosiahnuť, aké zručnosti a poznatky sme vďaka dosiahnutiu cieľa získali.

Čas reflexie nám aj dáva priestor na nové plány, sny, túžby. Kde ťa najbližšie povedú kroky? Veď kto by nechcel zažiť tú divokú jazdu ešte raz? Zdoláš opäť vrchol alebo to bude len prechádzka po lúkach, lesoch? Každý úspech, ale aj neúspech nás dokáže posunúť a motivovať vpred.

Kam to bude najbližšie?

Asi teda nie nadarmo sa hovorí, že život je ako cesta po horskej dráhe či ako výstup na vrchol. Nie vždy sa dostaneme priamočiaro hore. Častokrát sa stane, že zablúdime, spadneme, zle odbočíme alebo musíme predčasne ukončiť výpravu. No zo všetkého je najdôležitejšie to, čo sa počas výstupu naučíme.

Tak nech sa ti darí zdolávať hory, či už tie v prírode, alebo v živote, no nezabudni, že aj pády, neúspechy, zlé odbočenia sú súčasťou cesty.