Ako na skialp: Viazanie - je to všetko len o hmotnosti?

Skialpové viazanie sa od zjazdového v mnohom odlišuje. Vedeli ste, že najzásadnejším kritériom pri výbere je hmotnosť?

Keď som si vyberal viazanie na začiatku, prvá vec, ktorá ma trápila, bolo farebné zladenie k lyžiam. Napokon som skončil s neónovými lyžami a červeným viazaním. Asi už tušíte, že ani dnešná téma nebude módna prehliadka na svahu.

Po lyžiach a lyžiarkach vyberáme viazanie. Pamätám si, že ešte pred desiatimi rokmi (keď skialp zďaleka nebol tak populárny) ľudia šliapali popri zjazdovkách s rámovými viazaniami. Do tých síce zapasovala aj zjazdová lyžiarka, no boli ťažké a lyžiarka bola na lyži príliš vysoko postavená. Doba už pokročila a kraľujú pinové viazania. No stále sa dá pri výbere zvážiť množstvo faktorov.

Zjazdové vs. skialpové viazanie

Keďže tento seriál slúži primárne začiatočníkom, tému viazaní vezmeme úplne od podlahy – a teda, aký je vlastne rozdiel medzi zjazdovým a skialpovým viazaním. Pre zjednodušenie budeme brať do úvahy techové viazanie, ktoré je aktuálne najrozšírenejšie.

Ako som spomínal už v úvode, najzásadnejší rozdiel spočíva v možnosti kĺbového pohybu lyžiarky vo viazaní. Ten je docielený dvojicou pinov, ktoré sa do drážok v lyžiarke „zahryznú“. Pri zjazdovom viazaní sme zvyknutí, že sa vypína najprv päta a až tak špička. Tu je to presne naopak – ako prvé sa pri vypínaní rozovrú čeľuste na špičke a neskôr sa dá z viazania vybrať päta. Či sa piny roztvárajú laterálne, teda do strán, alebo okolo otočného bodu, závisí od toho-ktorého modelu viazania.


Na rozdiel od zjazdových viazaní, väčšina skialpových disponuje otočnou pätou. Tá slúži na prepínanie medzi walk a ski módom. Kým je viazanie otočené pinmi vzad (alebo do strany, závisí na modeli), je vo walk móde, pätu je možné voľne zdvíhať a podľa sklonu svahu regulovať podpätky. Po otočení pinmi vpred sa lyžiarka zacvakne napevno a môžeme sa spustiť z kopca nadol.


Tretím zásadným rozdielom je nastavovanie veľkosti lyžiarky. Kým zjazdové viazanie je možné posúvať (rádovo v centimetroch), väčšina ľudí si necháva skialpové viazanie navŕtať priamo do lyže. Vtedy stačí, že zmeníte model lyžiarky, nová bude mať iné rozmery skeletu a je zarobené na problém.

Pre úplnosť dodám, že napríklad Movement vyrába aj viazania, ktoré sa dajú v určitých medziach nastaviť aj na dĺžku. Ešte stále je tu ale možnosť navŕtať pod viazanie posuvnú doštičku, ktorá tento problém sčasti rieši. Tu sa už dostávame do roviny šetrenia gramov…

… čo nás privádza k ďalšiemu, pomerne markantnému rozdielu, a tým je hmotnosť. Pri zjazdových sa častokrát dostávame nad kilo na pár. No a skialpové? Veľa závisí od toho, aký model zvolíte. Najsubtílnejšie, pretekárske viazania sa pohybujú len v stovkách gramov. Naopak, freeridové sa už hmotnosťou pomaly blížia k tým zjazdovým.

Keď rozhoduje hmotnosť

Na základe čoho vybrať konkrétne viazanie? Podobne ako pri lyžiach a lyžiarkach, aj tu rozhoduje disciplína, ktorej sa chcete primárne venovať. A ako je to s tou hmotnosťou? Nemám na mysli len hmotnosť viazania ako takého, ale aj hmotnosť lyžiara, ktorý s ním bude lyžovať.

Ako prvú vezmeme do úvahy hmotnosť lyžiara. Pri rozdieloch medzi zjazdovými a skialpovými viazaniami som schválne nespomenul ešte jeden aspekt, a síce nastavenie vypínacej sily (DIN). Zjednodušene, táto sila udáva, pri akom pôsobení sily sa lyžiarka vypne z lyže.

Do hry tu vstupuje viacero faktorov – predovšetkým hmotnosť lyžiara, no zahrnúť môžeme takisto vek, výšku, lyžiarsku zdatnosť či dokonca dĺžku lyžiarky. V dnešnej dobe už na zistenie konkrétnej hodnoty slúžia aj rôzne online kalkulačky, no rovnako tak si môžete nechať poradiť priamo na predajni.


Kam týmto celým smerujem? Je rozdiel, či vo viazaní bude lyžovať 50 kg žena alebo 110 kg chlap. Ak by sa takéto žieňa obulo do viazania s vysokým DIN-om, je dosť možné, že pri páde by sa lyža nevypla, čoho následkom by mohlo byť zranenie. Naopak, ak by ten 110-kilový chlap lyžoval na viazaní s DIN 8, pri agresívnej jazde by ho z viazania pravdepodobne vyhodilo.

Doteraz sme sa ale hýbali vo všeobecnom svete lyžovania, platnom aj na zjazdovke. Čo však DIN a terén? Asi netreba premýšľať príliš dlho a rýchlo prídete na moment, kedy by lyža určite vypnúť mala – lavína. Lyže tu totiž fungujú ako kotva a dokážu lyžiara stiahnuť nadol. Takisto ťažký sneh pôsobí ako prekážka a tu naopak požadujeme, aby nás viazanie podržalo. Práve preto je jeho výber aj nastavenie natoľko dôležité.


Drvivá väčšina viazaní nesie aj nejaké číselné označenie – Fritschi Xenic 10, Movement Alpinist 8, Fritschi Vipec Evo 12. Toto číslo obvykle označuje hornú hranicu rozsahu DIN. A práve podľa tohto rozsahu si treba vyberať viazanie – že bude farebne ladiť k lyžiam a lyžiarkam, je už len príjemný bonus.

Na skialpových viazaniach sa najčastejšie nastavuje vypínacia sila päty. Pri niektorých freeride viazaniach sa dokážeme stretnúť aj s vypínacou silou špičky. Musím však dodať, že pri skialpových viazaniach sú DIN rozsahy len orientačné. Jediná značka, ktorá ich má normované, je Fritschi (modely Vipec a Tecton).


A druhý pohľad na hmotnosť? No predsa moje obľúbené delenie disciplín. Tu je to už pomerne jednoznačné. Prioritou je dostať sa rýchlo nahor? Tak treba siahnuť po pretekárskom viazaní, ktoré ale nebude natoľko pohodlné (najmä kvôli minimalistickej pätke a mnohokrát aj absentujúcim podpätkom). Potrebuješ sa na lyžu a viazanie spoľahnúť aj v najhlbšom prašane? Odpoveďou bude freeride viazanie, ktoré má väčšinou pevnú pätu pre efektívnejší prenos sily.

Ak si rád/rada dopraješ z oboch súdkov, stačí sa poobzerať po niečom univerzálnom. Takéto viazania sú, samozrejme, najrozšírenejšie.

Brzdy, lanká a iné doplnky

Ísť na istotu a vziať viazanie, ktoré má brzdu? Alebo sa spoľahnúť na lanko? Obe riešenia majú svoje výhody aj nevýhody.

Ak by sme lyžovali len na zjazdovke, tak brzda je najspoľahlivejším riešením. Lyža sa vypne a vďaka dvom nožičkám väčšinou spoľahlivo zabrzdí a neujde. Čo však, ak vo voľnom teréne lyžujeme vo veľmi strmom alebo zľadovatenom podklade? Pri páde už brzda nemusí stačiť a lanko by bolo lepším riešením. Samému sa mi stalo, že sme sa prezúvali v polovici žľabu, lyža sa vyšmykla a ja som mal postarané o niekoľko výškových metrov navyše.


Ani lanko však nie je nepriestrelné. Opäť raz sa dostávame k téme lavín a ku kotve. Aj keby sa lyža vypla, stále zostane visieť na lanku a môže lyžiara stiahnuť do lavíny. Lanko by sa vraj malo pri pôsobení extrémnych síl pretrhnúť, no ja osobne by som to nechcel zisťovať až vtedy, keď budem letieť s lavínou dole kopcom. No ak aj zostaneme pri bežnejších pádoch, lyža dokáže lyžiara hravo poraniť, keď sa kotúľa dole kopcom.

Množstvo ľudí zvažuje, koľko polôh podpätkov vlastne treba. Väčšina pretekárskych viazaní ponúka len jednu fixnú polohu, bežne sa stretávame s dvoma, maximálne troma. Východiskovou polohou býva 0°, teda lyžiarka dosadá úplne nadol. Neskôr môžeme voliť podpätky podľa sklonu svahu. A či zvoliť dva alebo tri?

Osobne by som sa rozhodoval aj podľa rozsahu komína lyžiarky, o ktorom sme si hovorili minule. No viete, ako je to so správnou technikou – v strmine sa nešliape kolmo nahor, ale „cikcakujeme“, aby sme šetrili energiu.


Poslednou vecou, ktorú ešte pri viazaniach môžeme riešiť, je kompatibilita s doplnkami a bezpečnostné technológie. O doplnkoch pre skialpinistu ešte určite napíšem osobitný článok, no už pri výbere viazania som bral do úvahy možnosť naň osadiť haršajzne. Len v skratke, je to niečo ako mačky, len na lyže. Najvhodnejšie je kombinovať rovnakú značku viazania aj haršajzní.


No a potom tu máme rôzne bezpečnostné prvky a samotné fungovanie a vypracovanie viazania. Napríklad taký posuv päty v dôsledku náhleho ohybu lyže. Ak ste niekedy videli hrôzostrašné fotky prasknutých lyží a oddeľujúcich sa hrán, je možné, že v tom úlohu zohralo aj príliš pevné viazanie. Alebo také vypnutie špičky aj vo walk móde, ak vás počas šliapania zavalí lavína.

Rozdiely nájdeme aj v použitých materiáloch – niekto staví na pevnú zliatinu, iný zas kladie dôraz na hmotnosť a použije polymér či karbón. Tu sú však už rozdiely minimálne. Ak by vás však zaujímali aj skúsenosti ľudí s konkrétnym viazaním, odporúčam zavítať na fórum – mne samému kedysi pomohlo.


Ponuku skialpových viazaní nájdete aj na našom MTHIKER shope. Výhodnejšie je, samozrejme, brať rovno set lyže + viazanie. No nie vždy dokáže konkrétna kombinácia vyhovovať. V seriáli budeme najbližšie pokračovať tematikou pásov. Dovtedy všetko predošlé nájdeš pod heslom Ako na skialp.